Dánske voľby a budúcnosť Grónska: Frederiksenová oslabená, no poverená zostavením vlády
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v utorok vyhrala parlamentné voľby, no s najhorším výsledkom Sociálnych demokratov za viac ako 120 rokov. Jej vláda vzápätí podala demisiu a kráľ Frederik X ju poveril vedením rokovaní o zostavení nového kabinetu. Pred ňou sú zložité koaličné rokovania, ktoré rozhodnú o tom, kto bude vládnuť — a nepriamo aj o smerovaní dánskej arktickej politiky v čase prebiehajúcich rozhovorov s Washingtonom o bezpečnosti Grónska.
Sociálni demokrati získali 21,9 percenta hlasov a 38 mandátov v 179-člennom Folketingu — pokles o 12 kresiel oproti voľbám v roku 2022, keď mali 27,5 percenta. Ľavicový blok obsadil celkovo 84 mandátov, pravicový 77. Na väčšinu je pritom potrebných 90. Al Jazeera ↗
Druhým najsilnejším subjektom sa stala Zelená ľavica (Socialistisk Folkeparti) s 20 mandátmi a 11,6 percenta hlasov, čo predstavuje nárast o päť kresiel. Dramatický návrat zaznamenala Dánska ľudová strana, ktorá strojnásobila svoj podiel z 2,6 na 9,1 percenta a získala 16 mandátov. Jej líder Morten Messerschmidt označil výsledok za historický. Na opačnom konci spektra klesli Dánskí demokrati Inger Støjbergovej o štyri mandáty na desať. Volebná účasť dosiahla 83,7 percenta. Wikipedia ↗ The Local Denmark ↗
Kľúčom k zostaveniu vlády sú Moderáti ministra zahraničných vecí Larsa Løkkeho Rasmussena so 14 mandátmi. Rasmussen, bývalý premiér a centristický politik, odmietol zaradiť sa do ktoréhokoľvek bloku. "Prestaňte s tými rečami o hraniciach... sme uprostred," vyhlásil v noci po voľbách. Bez Moderátov prakticky nevznikne žiadna stabilná vláda. Minister obrany Troels Lund Poulsen z Liberálnej strany zároveň jasne odmietol vstup do koalície so Sociálnymi demokratmi, čím zúžil Frederiksenovej priestor na manévrovanie. NBC News ↗ The Local Denmark ↗
Frederiksenová napriek oslabeniu prejavila odhodlanie pokračovať. "Dánsko potrebuje stabilnú vládu, kompetentnú vládu. Sme pripravení prevziať vedenie," povedala. Jedným z možných scenárov je stredoľavá koalícia Sociálnych demokratov so Zelenou ľavicou a Sociálnymi liberálmi, s podporou alebo účasťou Moderátov. Rokovania však budú zložité a môžu trvať týždne. NBC News ↗
Frederiksenová vyhlásila predčasné voľby vo februári s cieľom kapitalizovať na podpore, ktorú získala tvrdým postojom voči Trumpovým nárokom na Grónsko. Paradoxne, otázka Grónska — napriek rastúcemu geopolitickému napätiu — nepatrila medzi hlavné témy kampane. "Táto téma nepatrila medzi rozhodujúce," citovala NBC News dánskeho politológa. Voličov zaujímali predovšetkým životné náklady, migrácia a dôchodky. NBC News ↗ Al Jazeera ↗
Výsledok volieb však bude mať dosah na prebiehajúce rokovania o arktickej bezpečnosti. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio koncom januára oznámil začiatok technických rozhovorov medzi USA, Dánskom a Grónskom o bezpečnostnej dohode v Arktíde. Dánske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že rokovania sa zameriavajú na to, "ako riešiť americké obavy o bezpečnosť v Arktíde pri rešpektovaní červených čiar kráľovstva" — teda suverenity Grónska. ABC News ↗
Nech už bude koalícia akákoľvek, Dánsko pokračuje v masívnom zbrojení pre arktický región. Vláda v októbri 2025 schválila navýšenie obranných výdavkov o 27,4 miliardy dánskych korún (4,26 miliardy dolárov) vrátane dvoch arktických plavidiel, nového veliteľstva a hliadkovacích lietadiel. Objednala tiež 16 ďalších stíhačiek F-35 za 4,5 miliardy dolárov. Šéf ozbrojených síl generál Michael Wiggers Hyldgaard vo februári priznal, že výdavky na úrovni 1,5 percenta HDP nestačia — cieľ je 3,5 percenta, čo ďaleko presahuje dvojpercentný záväzok NATO. Al Jazeera ↗ Jane's ↗
Pre Európu je výsledok dánskych volieb testom stability v turbulentných časoch. Frederiksenová bola jednou z najvýraznejších hlasov za európsku obrannú autonómiu. Jej oslabená pozícia v parlamente môže skomplikovať realizáciu ambicióznej bezpečnostnej agendy — v čase, keď sa európska bezpečnostná architektúra rýchlo mení.
Sociálni demokrati získali 21,9 percenta hlasov a 38 mandátov v 179-člennom Folketingu — pokles o 12 kresiel oproti voľbám v roku 2022, keď mali 27,5 percenta. Ľavicový blok obsadil celkovo 84 mandátov, pravicový 77. Na väčšinu je pritom potrebných 90. Al Jazeera ↗
Druhým najsilnejším subjektom sa stala Zelená ľavica (Socialistisk Folkeparti) s 20 mandátmi a 11,6 percenta hlasov, čo predstavuje nárast o päť kresiel. Dramatický návrat zaznamenala Dánska ľudová strana, ktorá strojnásobila svoj podiel z 2,6 na 9,1 percenta a získala 16 mandátov. Jej líder Morten Messerschmidt označil výsledok za historický. Na opačnom konci spektra klesli Dánskí demokrati Inger Støjbergovej o štyri mandáty na desať. Volebná účasť dosiahla 83,7 percenta. Wikipedia ↗ The Local Denmark ↗
Kľúčom k zostaveniu vlády sú Moderáti ministra zahraničných vecí Larsa Løkkeho Rasmussena so 14 mandátmi. Rasmussen, bývalý premiér a centristický politik, odmietol zaradiť sa do ktoréhokoľvek bloku. "Prestaňte s tými rečami o hraniciach... sme uprostred," vyhlásil v noci po voľbách. Bez Moderátov prakticky nevznikne žiadna stabilná vláda. Minister obrany Troels Lund Poulsen z Liberálnej strany zároveň jasne odmietol vstup do koalície so Sociálnymi demokratmi, čím zúžil Frederiksenovej priestor na manévrovanie. NBC News ↗ The Local Denmark ↗
Frederiksenová napriek oslabeniu prejavila odhodlanie pokračovať. "Dánsko potrebuje stabilnú vládu, kompetentnú vládu. Sme pripravení prevziať vedenie," povedala. Jedným z možných scenárov je stredoľavá koalícia Sociálnych demokratov so Zelenou ľavicou a Sociálnymi liberálmi, s podporou alebo účasťou Moderátov. Rokovania však budú zložité a môžu trvať týždne. NBC News ↗
Frederiksenová vyhlásila predčasné voľby vo februári s cieľom kapitalizovať na podpore, ktorú získala tvrdým postojom voči Trumpovým nárokom na Grónsko. Paradoxne, otázka Grónska — napriek rastúcemu geopolitickému napätiu — nepatrila medzi hlavné témy kampane. "Táto téma nepatrila medzi rozhodujúce," citovala NBC News dánskeho politológa. Voličov zaujímali predovšetkým životné náklady, migrácia a dôchodky. NBC News ↗ Al Jazeera ↗
Výsledok volieb však bude mať dosah na prebiehajúce rokovania o arktickej bezpečnosti. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio koncom januára oznámil začiatok technických rozhovorov medzi USA, Dánskom a Grónskom o bezpečnostnej dohode v Arktíde. Dánske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že rokovania sa zameriavajú na to, "ako riešiť americké obavy o bezpečnosť v Arktíde pri rešpektovaní červených čiar kráľovstva" — teda suverenity Grónska. ABC News ↗
Nech už bude koalícia akákoľvek, Dánsko pokračuje v masívnom zbrojení pre arktický región. Vláda v októbri 2025 schválila navýšenie obranných výdavkov o 27,4 miliardy dánskych korún (4,26 miliardy dolárov) vrátane dvoch arktických plavidiel, nového veliteľstva a hliadkovacích lietadiel. Objednala tiež 16 ďalších stíhačiek F-35 za 4,5 miliardy dolárov. Šéf ozbrojených síl generál Michael Wiggers Hyldgaard vo februári priznal, že výdavky na úrovni 1,5 percenta HDP nestačia — cieľ je 3,5 percenta, čo ďaleko presahuje dvojpercentný záväzok NATO. Al Jazeera ↗ Jane's ↗
Pre Európu je výsledok dánskych volieb testom stability v turbulentných časoch. Frederiksenová bola jednou z najvýraznejších hlasov za európsku obrannú autonómiu. Jej oslabená pozícia v parlamente môže skomplikovať realizáciu ambicióznej bezpečnostnej agendy — v čase, keď sa európska bezpečnostná architektúra rýchlo mení.
🔥 Mohlo by vás zaujímať
Svetová politika
Spojenectví, které nemá obdoby. Jestřábi v sukních Evropě ukazují, co je to pud sebezáchovy
NÁZOR / Ve střízlivém postoji k neřízené migraci si notují už nějaký ten pátek. Nejinak tomu bylo minulý týden, když hranici do španělské exklávy Ceuta v severn …
📰
Politika (všeobecné)
Nová dánska vláda sľubuje riešiť rastúce životné náklady aj Grónsko
Okrem Frederiksenovej Sociálnych demokratov bude nová vláda pozostávať zo Sociálnych liberálov, Ľavicových zelených a centristických Umiernených.
📰
Politika (všeobecné)
Dánska premiérka Frederiksenová podala demisiu. Jej strana dosiahla najhorší volebný výsledok za posledných 120 rokov
Dánska premiérka Mette Frederiksenová podala v stredu (25. 3.) demisiu vlády do rúk kráľa Frederika X.
Geografické lokality
Z našej redakcie pôvodné
Všetko →
Amodei žiada spomalenie vývoja AI, Trump riziká odmieta

Orbánová podala trestné oznámenie na Szijjártóa za lety

Milan Kováč sa stal novým poslancom Národnej rady SR

Maďarsko otvorí spisy štátnej bezpečnosti, proti nebol nikto. Prvá dávka 20. októbra ukáže evidenciu siete, nie hlásenia agentov

Telenor podľa polície dával junte dáta zákazníkov. Čelí obvineniu z možnej účasti na zločinoch proti ľudskosti

Francúzsko chce Usmanova zo sankcií za zadržaných. EÚ predĺžila lehotu len o sedem dní, padol aj polročný kompromis

Web nórskeho parlamentu vypadol na 80 minút. Z väčšiny sveta sa naň nedalo dostať ani štyri hodiny po tom, čo Oslo hlásilo návrat do normálu

O čom píše Európa: dron zasiahol vlak, europoslanci unikli, Trump vs. Zelenskyj o rafinériách, tesné švédske voľby