Dánske voľby a budúcnosť Grónska: Frederiksenová oslabená, no poverená zostavením vlády
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v utorok vyhrala parlamentné voľby, no s najhorším výsledkom Sociálnych demokratov za viac ako 120 rokov. Jej vláda vzápätí podala demisiu a kráľ Frederik X ju poveril vedením rokovaní o zostavení nového kabinetu. Pred ňou sú zložité koaličné rokovania, ktoré rozhodnú o tom, kto bude vládnuť — a nepriamo aj o smerovaní dánskej arktickej politiky v čase prebiehajúcich rozhovorov s Washingtonom o bezpečnosti Grónska.
Sociálni demokrati získali 21,9 percenta hlasov a 38 mandátov v 179-člennom Folketingu — pokles o 12 kresiel oproti voľbám v roku 2022, keď mali 27,5 percenta. Ľavicový blok obsadil celkovo 84 mandátov, pravicový 77. Na väčšinu je pritom potrebných 90. Al Jazeera ↗
Druhým najsilnejším subjektom sa stala Zelená ľavica (Socialistisk Folkeparti) s 20 mandátmi a 11,6 percenta hlasov, čo predstavuje nárast o päť kresiel. Dramatický návrat zaznamenala Dánska ľudová strana, ktorá strojnásobila svoj podiel z 2,6 na 9,1 percenta a získala 16 mandátov. Jej líder Morten Messerschmidt označil výsledok za historický. Na opačnom konci spektra klesli Dánskí demokrati Inger Støjbergovej o štyri mandáty na desať. Volebná účasť dosiahla 83,7 percenta. Wikipedia ↗ The Local Denmark ↗
Kľúčom k zostaveniu vlády sú Moderáti ministra zahraničných vecí Larsa Løkkeho Rasmussena so 14 mandátmi. Rasmussen, bývalý premiér a centristický politik, odmietol zaradiť sa do ktoréhokoľvek bloku. "Prestaňte s tými rečami o hraniciach... sme uprostred," vyhlásil v noci po voľbách. Bez Moderátov prakticky nevznikne žiadna stabilná vláda. Minister obrany Troels Lund Poulsen z Liberálnej strany zároveň jasne odmietol vstup do koalície so Sociálnymi demokratmi, čím zúžil Frederiksenovej priestor na manévrovanie. NBC News ↗ The Local Denmark ↗
Frederiksenová napriek oslabeniu prejavila odhodlanie pokračovať. "Dánsko potrebuje stabilnú vládu, kompetentnú vládu. Sme pripravení prevziať vedenie," povedala. Jedným z možných scenárov je stredoľavá koalícia Sociálnych demokratov so Zelenou ľavicou a Sociálnymi liberálmi, s podporou alebo účasťou Moderátov. Rokovania však budú zložité a môžu trvať týždne. NBC News ↗
Frederiksenová vyhlásila predčasné voľby vo februári s cieľom kapitalizovať na podpore, ktorú získala tvrdým postojom voči Trumpovým nárokom na Grónsko. Paradoxne, otázka Grónska — napriek rastúcemu geopolitickému napätiu — nepatrila medzi hlavné témy kampane. "Táto téma nepatrila medzi rozhodujúce," citovala NBC News dánskeho politológa. Voličov zaujímali predovšetkým životné náklady, migrácia a dôchodky. NBC News ↗ Al Jazeera ↗
Výsledok volieb však bude mať dosah na prebiehajúce rokovania o arktickej bezpečnosti. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio koncom januára oznámil začiatok technických rozhovorov medzi USA, Dánskom a Grónskom o bezpečnostnej dohode v Arktíde. Dánske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že rokovania sa zameriavajú na to, "ako riešiť americké obavy o bezpečnosť v Arktíde pri rešpektovaní červených čiar kráľovstva" — teda suverenity Grónska. ABC News ↗
Nech už bude koalícia akákoľvek, Dánsko pokračuje v masívnom zbrojení pre arktický región. Vláda v októbri 2025 schválila navýšenie obranných výdavkov o 27,4 miliardy dánskych korún (4,26 miliardy dolárov) vrátane dvoch arktických plavidiel, nového veliteľstva a hliadkovacích lietadiel. Objednala tiež 16 ďalších stíhačiek F-35 za 4,5 miliardy dolárov. Šéf ozbrojených síl generál Michael Wiggers Hyldgaard vo februári priznal, že výdavky na úrovni 1,5 percenta HDP nestačia — cieľ je 3,5 percenta, čo ďaleko presahuje dvojpercentný záväzok NATO. Al Jazeera ↗ Jane's ↗
Pre Európu je výsledok dánskych volieb testom stability v turbulentných časoch. Frederiksenová bola jednou z najvýraznejších hlasov za európsku obrannú autonómiu. Jej oslabená pozícia v parlamente môže skomplikovať realizáciu ambicióznej bezpečnostnej agendy — v čase, keď sa európska bezpečnostná architektúra rýchlo mení.
Sociálni demokrati získali 21,9 percenta hlasov a 38 mandátov v 179-člennom Folketingu — pokles o 12 kresiel oproti voľbám v roku 2022, keď mali 27,5 percenta. Ľavicový blok obsadil celkovo 84 mandátov, pravicový 77. Na väčšinu je pritom potrebných 90. Al Jazeera ↗
Druhým najsilnejším subjektom sa stala Zelená ľavica (Socialistisk Folkeparti) s 20 mandátmi a 11,6 percenta hlasov, čo predstavuje nárast o päť kresiel. Dramatický návrat zaznamenala Dánska ľudová strana, ktorá strojnásobila svoj podiel z 2,6 na 9,1 percenta a získala 16 mandátov. Jej líder Morten Messerschmidt označil výsledok za historický. Na opačnom konci spektra klesli Dánskí demokrati Inger Støjbergovej o štyri mandáty na desať. Volebná účasť dosiahla 83,7 percenta. Wikipedia ↗ The Local Denmark ↗
Kľúčom k zostaveniu vlády sú Moderáti ministra zahraničných vecí Larsa Løkkeho Rasmussena so 14 mandátmi. Rasmussen, bývalý premiér a centristický politik, odmietol zaradiť sa do ktoréhokoľvek bloku. "Prestaňte s tými rečami o hraniciach... sme uprostred," vyhlásil v noci po voľbách. Bez Moderátov prakticky nevznikne žiadna stabilná vláda. Minister obrany Troels Lund Poulsen z Liberálnej strany zároveň jasne odmietol vstup do koalície so Sociálnymi demokratmi, čím zúžil Frederiksenovej priestor na manévrovanie. NBC News ↗ The Local Denmark ↗
Frederiksenová napriek oslabeniu prejavila odhodlanie pokračovať. "Dánsko potrebuje stabilnú vládu, kompetentnú vládu. Sme pripravení prevziať vedenie," povedala. Jedným z možných scenárov je stredoľavá koalícia Sociálnych demokratov so Zelenou ľavicou a Sociálnymi liberálmi, s podporou alebo účasťou Moderátov. Rokovania však budú zložité a môžu trvať týždne. NBC News ↗
Frederiksenová vyhlásila predčasné voľby vo februári s cieľom kapitalizovať na podpore, ktorú získala tvrdým postojom voči Trumpovým nárokom na Grónsko. Paradoxne, otázka Grónska — napriek rastúcemu geopolitickému napätiu — nepatrila medzi hlavné témy kampane. "Táto téma nepatrila medzi rozhodujúce," citovala NBC News dánskeho politológa. Voličov zaujímali predovšetkým životné náklady, migrácia a dôchodky. NBC News ↗ Al Jazeera ↗
Výsledok volieb však bude mať dosah na prebiehajúce rokovania o arktickej bezpečnosti. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio koncom januára oznámil začiatok technických rozhovorov medzi USA, Dánskom a Grónskom o bezpečnostnej dohode v Arktíde. Dánske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že rokovania sa zameriavajú na to, "ako riešiť americké obavy o bezpečnosť v Arktíde pri rešpektovaní červených čiar kráľovstva" — teda suverenity Grónska. ABC News ↗
Nech už bude koalícia akákoľvek, Dánsko pokračuje v masívnom zbrojení pre arktický región. Vláda v októbri 2025 schválila navýšenie obranných výdavkov o 27,4 miliardy dánskych korún (4,26 miliardy dolárov) vrátane dvoch arktických plavidiel, nového veliteľstva a hliadkovacích lietadiel. Objednala tiež 16 ďalších stíhačiek F-35 za 4,5 miliardy dolárov. Šéf ozbrojených síl generál Michael Wiggers Hyldgaard vo februári priznal, že výdavky na úrovni 1,5 percenta HDP nestačia — cieľ je 3,5 percenta, čo ďaleko presahuje dvojpercentný záväzok NATO. Al Jazeera ↗ Jane's ↗
Pre Európu je výsledok dánskych volieb testom stability v turbulentných časoch. Frederiksenová bola jednou z najvýraznejších hlasov za európsku obrannú autonómiu. Jej oslabená pozícia v parlamente môže skomplikovať realizáciu ambicióznej bezpečnostnej agendy — v čase, keď sa európska bezpečnostná architektúra rýchlo mení.
🔥 Mohlo by vás zaujímať
Svetová politika
Hubatá Mette zase úřadovala. Ruská odpověď mluví za vše
NÁZOR / Dánská premiérka Mette Frederiksenová je proslulá tím, že si nebere servítky, když s něčím nesouhlasí. Za úterní telefonát s ruským prezidentem Vladimir …
📰
Svetová politika
USA a Dánsko podepíší dohodu o Grónsku. Zcela řeší naše obavy, řekl Trump
K postavení vojenské základny v Grónsku bude nově potřeba souhlas USA. V zájmu urovnání společných vztahů se tak dohodli americký prezident Donald Trump a dánsk …
Svetová politika
Spojenectví, které nemá obdoby. Jestřábi v sukních Evropě ukazují, co je to pud sebezáchovy
NÁZOR / Ve střízlivém postoji k neřízené migraci si notují už nějaký ten pátek. Nejinak tomu bylo minulý týden, když hranici do španělské exklávy Ceuta v severn …
Geografické lokality
Z našej redakcie pôvodné
Všetko →
Ministerstvo odmieta Tarabovu kritiku novely o kajúcnikoch

Štyria europoslanci Smeru hlasovali proti návratu ukrajinských detí

Nemecký rozpočet na rok 2027 je pripravený na hlasovanie

Maďarsko opravilo Orbánove čísla vojakov pre NATO. Slovensko si v tej istej tabuľke znížilo odhady ešte výraznejšie

Krajiny paktu z Mekky prvý raz spoločne rokovali v Teheráne. Dohodli sa len na ďalších rozhovoroch

Výletná loď s vyše 3 300 ľuďmi narazila v Bremerhavene do dvoch kontajnerových lodí

Švajčiarsky súd odsúdil Bielorusa za zmiznutie Lukašenkovho oponenta v roku 1999

Orbán za šéfa OSN? Podľa komentára WSJ ho tlačí Washington, Moskva ukazuje na Latinskú Ameriku