USA priznali zbrane na obežnej dráhe. Nepovedali, či strieľajú, a zákaz z roku 1967 sa na ne nevzťahuje

Americký minister letectva Troy Meink v pondelok na konferencii v Marylande povedal jednu vetu, akú Pentagon dovtedy verejne nevyslovil: Spojené štáty majú na obežnej dráhe zbrane. Peking aj Moskva reagovali do dvadsiatich štyroch hodín a obe hlavné mestá hovoria o militarizácii vesmíru. Lenže zákaz, ktorý by na to sedel, neexistuje: zmluva z roku 1967 zakazuje na obežnej dráhe iba jadrové zbrane a zbrane hromadného ničenia a konvenčných sa nedotýka.

Priznali zbraň, ale nepovedali akú

Meink vystúpil 14. septembra na výročnej konferencii Air and Space Forces Association v National Harbor pri Washingtone. Vo svojom prejave použil formuláciu, ktorá je v americkom vojenskom slovníku nová: „Preto Spojené štáty teraz majú na obežnej dráhe zbrane na kontrolu vesmíru, schopné brániť spoločné sily proti nepriateľským akciám protivníka." Breaking Defense ↗

Podstatné je, čo nasledovalo. Ministerstvo letectva odmietlo povedať, či sú tie zbrane kinetické alebo nekinetické — teda či niečo zostrelia, alebo protivníkov satelit oslepia a vyradia z činnosti. Termín nasadenia takisto nezverejnil. Meink to zdôvodnil tým, že podrobnosti by odstrašeniu neposlúžili. Air & Space Forces Magazine ↗

Rozdiel medzi tými dvoma možnosťami pritom nie je technická drobnosť. Kinetický zásah satelitu vytvorí oblak úlomkov, ktorý na nízkej obežnej dráhe ohrozuje všetko ostatné vrátane civilných družíc a posádky vesmírnej stanice. Rádiové rušenie býva naopak vratné a nezanecháva nič — no aj nekinetický zásah môže byť trvalý, ak laser poškodí senzory družice. Washington nechal svet v neistote, ktorú z tých dvoch vecí má na obežnej dráhe — a to je pravdepodobne zámer. The Washington Post ↗

Zmluva z roku 1967 zákaz na konvenčné zbrane nemá

Slovenské aj české spravodajstvo v utorok prinieslo túto správu v desiatkach verzií a takmer všetky majú rovnakú stavbu: Američania priznali, Rusko a Čína protestujú. Chýba v nich vec, ktorá rozhoduje o tom, ako sa na priznanie dá pozerať — právny rámec.

Zmluva o kozmickom priestore z roku 1967 vo svojom článku IV zaväzuje štáty neumiestniť na obežnú dráhu Zeme objekty nesúce jadrové zbrane ani iné zbrane hromadného ničenia. Prísnejší režim platí pre Mesiac a ostatné nebeské telesá: tam zmluva zakazuje vojenské základne, zariadenia a opevnenia, skúšky akýchkoľvek zbraní aj vojenské manévre. Vojenský personál na výskum a mierové účely však výslovne povoľuje. Arms Control Association ↗

Inými slovami: konvenčná zbraň na obežnej dráhe zakázaná nie je. Odborníčka na vesmírne právo Laetitia Cesariová to nazvala regulačným vákuom — text z roku 1967 sa konvenčnými zbraňami vo vesmíre jednoducho nezaoberá. RTÉ ↗

To ešte neznamená, že konkrétny systém je v súlade s celým vesmírnym právom — zmluva ukladá aj ďalšie povinnosti a Washington nepovedal, o aký systém ide. Čo priznanie naozaj mení, je americká zdržanlivosť: o týchto schopnostiach sa roky nehovorilo nahlas a teraz padli jednou vetou na konferencii.

Moskva a Peking protestujú proti tomu, čo samy robia

Čínske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo ústami hovorcu Kuo Ťia-kchuna. Vyzval americkú stranu, aby prestala rozširovať svoju vojenskú prítomnosť vo vesmíre a konkrétnymi krokmi zachovávala globálnu strategickú stabilitu. Podľa agentúrnych prepisov brífingu Peking zároveň varoval pred prípravou na vojnu vo vesmíre a pred jeho premenou na bojisko. The Irish Times ↗

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Rusko počíta so širokou medzinárodnou zhodou na úplnej demilitarizácii vesmíru. Le Figaro ↗

Obe vyhlásenia sú pritom v rozpore s vlastnými programami oboch krajín. Ruský satelit Kosmos 2553, vypustený vo februári 2022, americké hodnotenia označujú za testovaciu platformu pre technológie jadrového protisatelitného programu — nie za nosič hlavice. Merania zo Zeme pri ňom zachytili nestabilitu už v novembri 2024, neskoršie pozorovania naznačujú, že sa čiastočne stabilizoval. Čínsky Š'-ťien-17 má podľa amerických vojenských vyjadrení robotické rameno a manévroval v tesnej blízkosti geostacionárnych satelitov, preukázateľne čínskych. Americkí predstavitelia varujú, že tou istou technológiou by sa dala uchopiť aj cudzia družica. Secure World Foundation ↗

Na rozdiel od Washingtonu však ani Moskva, ani Peking nič z toho nepriznali.

Európa má štít na papieri a novú konšteláciu až od roku 2029

Pre európskeho čitateľa je podstatný jeden časový súbeh. Štyri dni pred Meinkovým vystúpením, 10. septembra, predstavili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a komisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius na medzinárodnom vesmírnom summite v Paríži Európsky vesmírny štít a zopakovali návrh rozpočtovej obálky 131 miliárd eur na obranu, bezpečnosť a vesmír na roky 2028 až 2034. Ani štít, ani tá suma nie sú novinkou — figurujú v dokumentoch Únie už od roku 2025 a obálka je stále iba návrh, nie schválený rozpočet. Kubilius medzi hrozbami, na ktoré má štít odpovedať, vymenoval rušenie a spoofing signálu, podozrivé priblíženia k družiciam, protisatelitné zbrane, rakety, roboty a lasery. SpaceNews ↗

Rozdiel medzi oboma oznámeniami je v čase aj v povahe. Americké systémy sú podľa Meinka už na obežnej dráhe. Európa vojenské družice má — Francúzsko prevádzkuje komunikačnú sústavu Syracuse, Británia SKYNET — ale žiadna európska krajina zbrane na obežnej dráhe nepriznala. Konštelácia IRIS², ktorá má mať 348 družíc a prvé štarty až v roku 2029, je pritom komunikačný projekt, nie zbraňový. Najväčší národný záväzok má Nemecko, a nie je čerstvý: rezort obrany Borisa Pistoriusa plánuje investovať do vesmírnej bezpečnosti 35 miliárd eur v rokoch 2026 až 2030. Thales Alenia Space ↗

Zapojenie strednej Európy má zatiaľ inú podobu než vlastné zbrane. V utorok 15. septembra, keď Meinkova veta obletela svet, oznámila pardubická firma ERA partnerstvo s americkou spoločnosťou HawkEye 360, ktorá zbiera rádiofrekvenčné signály zo satelitov. Česká firma bude jej dáta spracúvať ako medzinárodný partner pre automatizované radarové produkty. ERA má za sebou tri desaťročia pasívnej rádiolokácie a inštalácie vo vyše sedemdesiatich krajinách. PR Newswire ↗

To je pomerne presný obraz európskej pozície: spracovateľ dát v americkej architektúre, nie vlastník zbraní na obežnej dráhe.

Limity tohto pohľadu

Vieme veľmi málo. Meink nepovedal, koľko systémov je na obežnej dráhe, odkedy tam sú, ani čo presne robia — a bez toho sa nedá posúdiť, či ide o zlom, alebo o zverejnenie niečoho, čo tam bolo roky. Tvrdenia o ruskom a čínskom programe pochádzajú z amerických hodnotení a z pozorovaní nezávislých analytikov, nie z priznania Moskvy či Pekingu. Kosmos 2553 je dodnes sporný prípad, ktorý Rusko popiera.

Rovnako platí, že „prvé priznanie" nie je to isté ako „prvé nasadenie". Americké pozemné rušičky satelitnej komunikácie sú verejne známe roky a o programoch na priblíženie k cudzím družiciam sa píše od roku 2014. Nové je slovo, nie nutne schopnosť.

Čo sleduje hotinfo

*Ilustračná fotka: vesmírne lietadlo X-37B Vesmírnych síl USA po pristátí na základni Vandenberg v marci 2025. Nie je potvrdené, že Meink hovoril práve o X-37B — Pentagon systém nepomenoval. Wikimedia Commons. Autor: U.S. Space Force/Alexander Veloz. Public domain.*