Telenor podľa polície dával junte dáta zákazníkov. Čelí obvineniu z možnej účasti na zločinoch proti ľudskosti

Nórska polícia v utorok obvinila telekomunikačného operátora Telenor z možnej účasti na zločinoch proti ľudskosti v Mjanmarsku a zároveň z porušenia sankčnej legislatívy. Vyšetrovatelia tvrdia, že jeho mjanmarská dcéra opakovane vydávala vojenskej junte historické prevádzkové dáta svojich zákazníkov, a že firma následne predala celú dcéru vrátane sankcionovaného odpočúvacieho zariadenia bez povolenia ministerstva zahraničných vecí. Obvinená je len spoločnosť, nie konkrétni ľudia — a Telenor je pritom z necelých 54 percent vo vlastníctve nórskeho štátu.

Čo presne polícia tvrdí

Obvinenie má dve samostatné vetvy a vedú ich dva rôzne útvary. Kripos, nórska národná kriminálna ústredňa, obvinila Telenor z účasti na zločinoch proti ľudskosti. PST, policajná bezpečnostná služba, ho obvinila z porušenia sankčnej legislatívy — konkrétne z toho, že predal sankcionované dozorné zariadenie bez povolenia ministerstva zahraničných vecí. E24 ↗

Vymedzené obdobie je úzke a presné: od 1. februára 2021, teda odo dňa vojenského prevratu, do 25. marca 2022, keď sa uzavrel predaj mjanmarskej dcéry. V tomto okne podľa vyšetrovateľov Telenor Myanmar opakovane odovzdával armádnemu režimu historické prevádzkové dáta o svojich zákazníkoch — v čase, keď režim viedol rozsiahle represie proti civilistom. Aftenposten ↗

Polícia v ten istý deň vykonala prehliadku v centrále Telenoru vo Fornebu. Aftenposten ↗

⚠️ Dôležité rozlíšenie: obvinená je spoločnosť, nie jednotlivci. Nórske médiá to uvádzajú výslovne — nikto z vedenia ani z bývalého vedenia nie je v tejto fáze obvinený. E24 ↗

Telenor: „nemožná situácia bez dobrých alternatív"

Firma obvinenie nekomentovala vecne, ale opísala, v akom postavení sa podľa nej nachádzala. Jej komunikačný šéf David Fidjeland to podal takto: „Vojenský prevrat bol tragédiou pre ľudí v Mjanmarsku, kde sme čelili nemožnej situácii bez dobrých alternatív. Zamestnancom hrozilo uväznenie, mučenie alebo smrť, ak by sa vojenské príkazy nesplnili." Aftenposten ↗

Telenor zároveň uviedol, že chce s vyšetrovaním plne spolupracovať. NRK ↗

To je jadro sporu: či je nátlak na lokálnych zamestnancov ospravedlnením pre vydanie dát, alebo naopak dôvodom, pre ktorý sa firma z krajiny mala stiahnuť skôr a inak. Rozhodnuté nie je — polícia zatiaľ obvinila, obžalobu nepodala.

Prípad, ktorý raz už zapadol prachom

Chronológia je na tomto prípade najzaujímavejšia, pretože obvinenie neprišlo naraz.

Jún 2023 — trestné oznámenie pre zakázaný transfer dozorného zariadenia podalo samo nórske ministerstvo zahraničných vecí. Bezpečnostné služby prípad vtedy odložili pre nedostatok dôkazov. E24 ↗

December 2024 — organizácie Justice For Myanmar a ICJ Norway podali vlastné trestné oznámenie na Telenor a na vedenie jeho mjanmarskej prevádzky, a to za porušovanie nórskych sankcií v rokoch 2018 až 2022. Podľa nich Telenor inštaloval a udržiaval odpočúvacie zariadenie pre štátne dozorné centrum, ktoré po prevrate prevzala armáda; šlo o systémy typu Lawful Interception Gateway. Justice For Myanmar ↗

Medzitým nórsky národný kontaktný bod pre smernice OECD skonštatoval, že Telenor pri odchode z Mjanmarska nevykonal náležitú previerku ľudskoprávnych rizík a že sa má podieľať na náprave následkov — odporučil mu najmä podporu a financovanie mechanizmu digitálnej bezpečnosti, nie výplatu individuálnych náhrad. Business & Human Rights Resource Centre ↗

15. septembra 2026 — obvinenie a razia.

Medzi oznámením ministerstva a obvinením sú teda vyše tri roky. Kedy presne bezpečnostné služby prípad odložili a čo v dôkaznej situácii odvtedy pribudlo, polícia nezverejnila.

Komu Telenor Mjanmarsko predal

Práve toto je časť, ktorá dáva sankčnej vetve obvinenia zmysel. Telenor Myanmar mal vyše 18 miliónov zákazníkov. Kupcom bola libanonská skupina M1 Group, ktorá sa na predaji dohodla v júli 2021 — ale vo výslednej štruktúre skončilo 80 % dcéry v rukách mjanmarskej spoločnosti Shwe Byain Phyu, ktorú aktivisti označujú za prepojenú s armádou. Transakcia sa uzavrela 25. marca 2022. Justice For Myanmar ↗

Inými slovami: podľa obvinenia Telenor neodovzdal junte len dáta, ale aj infraštruktúru, ktorou sa dáta dajú zbierať — a urobil to bez povolenia, ktoré si sankčný režim vyžadoval.

Prečo to nie je „prvý prípad svojho druhu"

Pri takomto obvinení sa ponúka označiť ho za bezprecedentné. Nie je. Najbližšia paralela je francúzska: výrobca cementu Lafarge čelí vo Francúzsku obvineniu z účasti na zločinoch proti ľudskosti v Sýrii za platby ozbrojeným skupinám vrátane Islamského štátu, aby udržal v prevádzke svoju tamojšiu fabriku. Vyšetrovacia komora toto obvinenie raz zrušila, Kasačný súd ho obnovil a francúzsky súd ho v januári 2024 potvrdil. France 24 ↗

Rozdiel je v povahe plnenia. Lafarge platil peniaze. Telenor podľa obvinenia poskytoval dáta a technológiu — teda presne to, čím sa dnes v telekomunikáciách podniká. Ak by nórsky súd túto vetvu potvrdil, dôsledok by sa netýkal jednej firmy v jednej krajine, ale každého operátora, ktorý má sieť pod autoritárskou vládou a dostane od nej príkaz.

Slovenská a česká väzba

Telenor na Slovensku podnikal a dnes sa na to už takmer zabudlo. Jeho dcéra Nextra s.r.o. — pôvodne zapísaná ako TELENOR INTERNET s.r.o. — pôsobila na slovenskom trhu od januára 1999 ako poskytovateľ internetu, mala vyše 50 zamestnancov a 31 prístupových bodov po krajine a v januári 2000 kúpila bratislavského providera IPN, zakladajúceho člena siete PubNet. Telenor ju vo vlastnej tlačovej správe označil za „hrot" svojich internetových služieb pre európsky firemný trh. Telenor ↗ Popri nej tu fungoval aj Telenor Networks; obe firmy Telenor neskôr predal. SME ↗

Väčšia väzba je však česká. V roku 2018 predal Telenor celé svoje stredoeurópske portfólio — mobilné siete v Maďarsku, Bulharsku, Srbsku a Čiernej Hore — českej skupine PPF za 2,8 miliardy eur. Transakcia sa uzavrela 31. júla 2018, šlo o vyše 9 miliónov zákazníkov a približne 3 500 zamestnancov. Yettel ↗ Od 1. marca 2022 fungujú maďarská, bulharská a srbská sieť pod značkou Yettel. PPF ↗ Čiernohorskú PPF predala maďarskej skupine 4iG a tá sa v ten istý deň premenovala na One — Yettel sa jej teda netýka. PPF ↗

Mjanmarsko a stredná Európa teda patria do tej istej vlny odchodov jedného operátora z trhov, ktoré prestal považovať za svoje. Rozdiel je, komu ich predal a s akým vybavením.

Limity tohto pohľadu

Obvinenie nie je rozsudok. Nórska polícia zverejnila, z čoho Telenor viní, nie dôkazy. Firma vinu neuznala a opisuje situáciu ako vynútenú.

Ako dopadne kvalifikácia „účasť na zločinoch proti ľudskosti", sa z dnešných zdrojov predvídať nedá. Prípad Lafarge ukazuje len to, že takáto kvalifikácia vie v priebehu konania padnúť a znovu sa vrátiť. O sile dôkazov proti Telenoru z toho nevyplýva nič a citované správy porovnanie oboch vetiev neobsahujú.

Prepojenie Shwe Byain Phyu s armádou nedokumentujú len aktivisti. Americké ministerstvo financií firmu 31. januára 2024 sankcionovalo za podporu vojenského konglomerátu MEHL a opísalo ich spoločné obchody a delenie ziskov. US Treasury ↗ Sankčné rozhodnutie však nie je súdny rozsudok.

Výšku možnej sankcie nórske médiá neuviedli a my sme ju nedohľadali; z citovaných zdrojov sa nedá povedať, čomu firma reálne čelí.

Čo sleduje hotinfo

*Ilustračná fotka: centrála Telenoru vo Fornebu, Wikimedia Commons. Autor: Bjoertvedt. Licencia CC BY-SA 4.0.*