Nulový počet hlasov proti ale neznamená zhodu naprieč snemovňou. Podľa HVG sa drvivá väčšina poslancov Fideszu zdržala, zákon podporili poslanci vládnej Tiszy a krajne pravicového hnutia Mi Hazánk, a klub KDNP sa rozdelil na tých, čo hlasovali za, a tých, čo sa zdržali. Pozmeňujúce návrhy Mi Hazánk a KDNP väčšina snemovne zamietla. HVG ↗
Premiér Péter Magyar to po hlasovaní komentoval na Facebooku. „S 36-ročným oneskorením, na návrh Tiszy, maďarský parlament dnes odhlasoval zverejnenie agentských spisov. Fidesz návrh nepodporil. Zaujímalo by ma, prečo," napísal. Telex ↗
Čo sa zverejní 20. októbra
Prvá dávka údajov má ísť na web archívu 20. októbra, tri dni pred 70. výročím vypuknutia revolúcie 1956. Pôjde o už spracované údaje z takzvaných šestkových kartotečných lístkov, z béčkových denníkov a z databázy označenej H. Zverejniť sa majú na stránke archívu bezplatne, bez prihlásenia a vo vyhľadávateľnej podobe. 24.hu ↗Osobné zväzky sieťových osôb, v maďarskej terminológii béčkové dosiere, sa budú zverejňovať priebežne a konečný termín je 25. február 2027. Aj ten dátum je zvolený symbolicky, je to maďarský Deň pamiatky obetí komunizmu. 24.hu ↗
Pripomína deň roku 1947, keď sovietske okupačné orgány nezákonne zatkli generálneho tajomníka Nezávislej strany malorolníkov Bélu Kovácsa a odvliekli ho do Sovietskeho zväzu, kde strávil osem rokov vo väzniciach a táboroch. Maďarský parlament pamätný deň ustanovil v roku 2000 a prvý raz sa pripomínal v roku 2001. Vláda Maďarska ↗
Voči pôvodnému plánu je to posun. Magyar v apríli ohlásil, že 22. októbra sa agentské spisy a takzvané magnetické pásky zverejnia a sprístupnia na vyhľadávanie v úplnosti. Prvé okruhy údajov síce prídu o dva dni skôr, spracovanie béčkových dosierov sa však má skončiť až vo februári 2027. 24.hu ↗
Hlavným pravidlom ostáva anonymizácia
Zákon nerobí z celého archívu otvorenú databázu mien. Písomnosti uložené v archíve môže podľa neho ktokoľvek spoznať a zverejniť, ale spravidla iba v anonymizovanej podobe. Sledovaní ľudia sa aj naďalej môžu dozvedieť, kto o nich podával hlásenia a ktorí profesionálni príslušníci štátnej bezpečnosti ich prípad viedli. Dotknuté osoby majú prednosť a kópie dostanú zadarmo. 24.hu ↗Rozsah automatického zverejnenia sa počas prerokovania zúžil. Pôvodný vládny návrh počítal s tým, že sa automaticky zverejnia neutajené popisné údaje zo všetkých databáz na magnetických páskach. Parlamentná zmena to pri páskach obmedzila na databázu H, ktorá eviduje členov štátnobezpečnostnej siete. Šestkových kartotečných lístkov ani béčkových denníkov, ktoré idú von tiež 20. októbra, sa toto zúženie netýka. Obsah ostatných databáz z pások sa teda na internete automaticky a v úplnosti neobjaví, hoci jednotlivé písomnosti môžu byť prístupné podľa iných pravidiel. 24.hu ↗
Ani dnes utajené písomnosti sa neodtajňujú automaticky. Preskúmavať sa majú najmenej raz za dva roky a naďalej môžu zostať tajné, napríklad z dôvodov národnej bezpečnosti, zahraničnej politiky, záväzkov z medzinárodných zmlúv alebo osobnej bezpečnosti. Pri preskúmavaní pomáha trinásťčlenná poradná komisia, v ktorej desať členov nominujú ministri zodpovední za národnú bezpečnosť a kultúru a dvoch môžu navrhnúť opozičné kluby. Komisia môže do utajených spisov nahliadnuť a dať podnet na zrušenie utajenia, sama ho však zrušiť nemôže. Túto komisiu zriadil samostatný zákon, ktorý parlament schválil 7. júla 188 hlasmi bez jediného hlasu proti. 24.hu ↗ Telex ↗
Zákon mení aj všeobecné pravidlá archívneho výskumu. Pri archívnych dokumentoch s osobnými údajmi sa doterajšia tridsaťročná ochranná lehota počítaná od smrti dotknutej osoby skracuje na päť rokov. Kto má štátnobezpečnostné písomnosti alebo ich kópie nezákonne, dostane od 20. októbra šesť mesiacov na ich odovzdanie archívu. Kto to v lehote urobí, nebude čeliť následkom nezákonnej držby vrátane trestnoprávnych. 24.hu ↗
Čo kartotečný lístok dokazuje a čo nie
Práve v poradí fáz sa to, čo hovoria historici, rozchádza s politickým posolstvom zákona. Šestkový kartotečný lístok je evidenčná karta, ktorú štátna bezpečnosť vyhotovila pri naverbovaní. Jej existencia znamená, že daného človeka viedli ako získanú sieťovú osobu. Nehovorí však nič o tom, čo tá osoba naozaj robila.Hlavný riaditeľ archívu Gergő Bendegúz Cseh to vysvetlil ešte v roku 2021. Kartotečný lístok podľa neho zákon nepovažuje za dôkaz „preto, lebo na ňom nie je podpis dotknutej osoby", a „sám osebe neprezrádza nič o tom, akú činnosť dotyčný vykonával". Skutočnú prácu agenta dokladajú až pracovné dosiere s jeho hláseniami. Válasz Online ↗
Rozdiel je podstatný aj pri druhej dávke. Béčkové dosiere, ktoré majú byť spracované do februára 2027, obsahujú mená ľudí, ktorí sa dostali do kontaktu so sieťou, ich náborové spisy a hodnotenia, ktoré na nich štátna bezpečnosť vypracovala. Samotné hlásenia agentov sú uložené inde, v pracovných dosieroch. Telex ↗
HVG k tomu pripomína, že rozdiel medzi evidenciou a skutočnou činnosťou sa v maďarskej politike ukázal hneď na začiatku 90. rokov, keď sa politici navzájom obviňovali z minulosti. Rýchlo vyplávalo na povrch naverbovanie Józsefa Torgyána a Istvána Csurku, neskôr aj Alajosa Dornbacha, ale zároveň sa ukázalo, že ani jeden z nich reálnu činnosť nevykonával. Opačný prípad predstavuje Zoltán Szokolay, ktorý bol členom parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť zvoleného v roku 1990. Vtedy sa na neho nenašlo nič, až z materiálov neskôr odovzdaných archívu vyšlo najavo, že bol usilovným autorom hlásení. Ak pôjde v októbri na internet iba evidencia siete, tento rozdiel z nej na prvý pohľad nebude zrejmý. HVG ↗
Prípad, ktorý ukazuje, ako to dopadne
Ako to vyzerá v praxi, ukázalo Maďarsko v máji 2021 na prípade Katalin Karikóovej, biochemičky, ktorá o dva roky neskôr dostala Nobelovu cenu za medicínu za výskum, z ktorého vzišli mRNA vakcíny.Štátna bezpečnosť ju podľa dokumentov naverbovala v roku 1978 a viedla pod krycím menom Lengyel Zsolt. Nátlak pritom stavala na jej rodine a kariére, jej otca potrestali za účasť na revolúcii v roku 1956. Karikóová sama uviedla, že podpísala zo strachu. „Vedela som, že ten systém funguje, bála som sa, preto som podpísala," povedala, a dodala, že nepodala žiadne písomné hlásenie a nikomu neublížila. Telex ↗
Archív k tomu vtedy uviedol, že jej vyjadreniu nič neodporuje. Podľa Cseha nie je na kartotečnom lístku ani vidieť číslo pracovného dosiera a ani v archíve po ňom niet stopy. „Podľa našich súčasných vedomostí Katalin Karikóová vôbec nemá pracovný dosier," povedal a doplnil, že neexistuje archívny dôkaz, ktorý by jej tvrdenie vyvracal. Chýbajúci pracovný dosier sám osebe nie je dôkazom, že hlásenie nikdy nepodala, rovnako ako kartotečný lístok nie je dôkazom opaku. Napriek tomu sa o nej vtedy písalo ako o agentke. Válasz Online ↗
Chýba väčšina materiálu
Rozsah toho, čo vôbec existuje, je druhé obmedzenie. Archív mal k 31. decembru 2023 uložených 4 611,87 bežných metrov písomností a dokáže bezplatne poskytnúť údaje o takmer milióne osôb, ktoré sa v materiáloch v rôznych úlohách objavujú. O sieťových osobách je toho pritom podstatne menej. Archív sám uvádza, že práve o nich, teda o agentoch, informátoroch a tajných splnomocnencoch, uchováva v porovnaní s pôvodným množstvom dosť málo údajov. Historický archív služieb štátnej bezpečnosti ↗Chýbajúci materiál má dve hlavné príčiny. Časť dokumentov zhorela alebo sa stratila počas revolúcie v roku 1956, ďalšia vlna ničenia prišla v roku 1989 na základe centrálneho rozkazu a bez toho, aby sa o nej viedli záznamy. Faktografický portál Lakmusz k tomu dodáva, že celkový počet agentov sa odhaduje asi na 160-tisíc, kým náborových dosierov má archív okolo deviatich tisíc a kartotečných záznamov o nábore približne 24-tisíc. Lakmusz ↗
Samotný archív podľa 24.hu upozorňuje, že značná časť dokumentov bola bádateľná aj doteraz. Skutočnou zmenou je jednotná internetová databáza prístupná každému. 24.hu ↗
Tretí pokus za 36 rokov
Maďarsko sa o vyrovnanie s touto časťou minulosti pokúšalo dvakrát. V roku 1994 prijalo za vlády MDF zákon o previerkach osôb vo vysokých funkciách, v roku 2003 nasledoval za vládnej koalície MSZP a SZDSZ zákon o sprístupnení archívov štátnej bezpečnosti. Podľa 444 ani jeden z nich neviedol k reálnemu dôsledku. 444 ↗Ilustrujú to dvaja premiéri. Gyula Horn, ktorý viedol vládu v rokoch 1994 až 1998, bol podľa 444 naverbovaný v roku 1962 pod krycím menom Harcos. Historik Krisztián Ungváry pri ňom hovorí o období pred rokom 1962. Péter Medgyessy, premiér v rokoch 2002 až 2004, pracoval v rokoch 1977 až 1982 ako dôstojník kontrarozviedky. Ani jednému z nich to v ceste k úradu nezabránilo. Ungváry k tomu podotýka, že podstatné nie je, čo sa stalo pred desaťročiami, ale prečo o tom dotknutí dnes klamú. 444 ↗ Index ↗
Čo z toho už Slovensko vie
Slovenský čitateľ má s týmto krokom viac než dvadsaťročný predstih a aj skúsenosť, ako sa to vyvíja ďalej. Ústav pamäti národa začal registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky zverejňovať postupne. Podľa jeho výročnej správy pribudli košické registre v novembri 2004, stredoslovenské vo februári 2005 a západoslovenské v marci 2005. Databáza dnes obsahuje 172 131 záznamov. Ústav pamäti národa ↗ Ústav pamäti národa ↗Limit slovenských registračných protokolov je pritom rovnaký ako pri maďarských kartotečných lístkoch. Sám ústav ich opisuje ako riadne evidenčné pomôcky, ktoré slúžili na zachytenie vzniku a pohybu spisovej agendy. Dokumentujú teda administratívny postup, nie samotný obsah spisu, ktorý je samostatným dokladom. Zachovali sa navyše len zlomkovito, systematickejšie až od roku 1958. Ústav pamäti národa ↗
Nasledovali súdne spory. Za zverejnenie zoznamov evidovaných tajných spolupracovníkov z rokov 2003 a 2004 čelil ústav sérii žalôb, v ktorých sa navrhovatelia domáhali odškodného v celkovej výške vyše 1,3 milióna eur. Niekoľko sporov ústav prehral, samotné odškodné však súd podľa agentúrneho prehľadu z februára 2015 do tej doby nepriznal nikomu. Medzi žalobcami bol napríklad príslušník Policajného zboru, ktorý tvrdil, že ho ŠtB zaviedla do zväzkov neoprávnene a zápis mu bránil uchádzať sa o miesto vedúceho dopravného inšpektorátu. TASR ↗
Ten istý deň, opačný obraz
Utorkové hlasovanie o archíve nebolo jediným bodom programu. Parlament v ten istý deň zvolil piatich nových ústavných sudcov a podľa pomeru síl sa do zboru dostali kandidáti Tiszy. Fidesz a KDNP voľbu bojkotovali. Keď predsedníčka snemovne Ágnes Forsthofferová privítala kandidátov v sále, poslanci Tiszy im tlieskali postojačky a kluby Fideszu a KDNP zo sály odišli. Index ↗Prečítajte si tiež: Maďarské verejnoprávne médiá podali trestné oznámenie. Nové vedenie tvrdí, že ich riadilo „piate poschodie"
Foto: Sídlo Historického archívu služieb štátnej bezpečnosti na Eötvösovej ulici v Budapešti. Autor: Globetrotter19 / Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0.
