Dane tvoria takmer polovicu ceny slovenského benzínu. Samotné palivo je u nás tretie najlacnejšie v Únii

Liter benzínu Natural 95 stál na Slovensku v prehľade k 7. septembru 1,774 eura, čo je ôsma najnižšia cena v Európskej únii. Presne to o cenách palív tvrdí minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a týždenný prehľad Európskej komisie ho v tomto poradí potvrdzuje. Tie isté údaje však nesú aj druhé číslo, ktoré v debate nezaznieva: po odrátaní daní je slovenský benzín tretí najlacnejší z celej dvadsaťsedmičky. Európska komisia ↗

Rozdiel medzi ôsmym a tretím miestom je štátny podiel. A zatiaľ čo Bratislava aj Praha vysvetľujú, prečo do cien zasiahnuť nevedia, obe ukazujú na zložku, ktorú nenastavujú — a mlčia o tej, ktorú áno.

Ministrovo číslo sedí. Aj to, čo je za ním

Šutaj Eštok povedal 12. septembra, že ceny pohonných hmôt sú „ôsme najlacnejšie v rámci Európskej únie" a že z krajín Vyšehradskej štvorky má nižšie už len Maďarsko. Zároveň pripustil, že vláda zvažuje zásah: Matúš Šutaj Eštok · 2026-09-12">„Bavíme sa o fiškálnych nástrojoch. Či je to zníženie spotrebnej dane, alebo dane DPH." STVR ↗

Týždenný prehľad Európskej komisie, ktorý zbiera ceny zo všetkých členských štátov, to potvrdzuje. V prehľade k 7. septembru bol slovenský benzín ôsmy najlacnejší v Únii. Nafta za 1,908 eura delí ôsme miesto s Chorvátskom, ktoré má cenu na desatinu centa rovnakú. Vo V4 bolo v oboch prípadoch lacnejšie iba Maďarsko, takže minister hovoril presne. Weekly Oil Bulletin ↗

Komisia však zverejňuje dve sady čísel — ceny s daňami a ceny bez nich. V druhej vyzerá poradie celkom inak. Slovenský benzín je bez daní tretí najlacnejší v Únii, lacnejší je už len na Malte a v Estónsku. Nafta je bez daní štvrtá najlacnejšia, pred ňou sú Malta, Maďarsko a Estónsko. Česko je pri benzíne ôsme a pri nafte jedenáste, Poľsko pri benzíne až devätnáste.

Kde sa v litri stráca euro

Cena litra sa dá rozobrať na zložky. Pri benzíne za 1,774 eura je 51,4 centa spotrebná daň Finančná správa SR ↗ a 33,2 centa daň z pridanej hodnoty so sadzbou 23 percent. Samotné dane teda tvoria 84,6 centa, čo je 47,7 percenta ceny. K nim sa pridáva necelé 4 centy odplata za udržiavanie núdzových zásob ropy, ktorá nejde do štátneho rozpočtu, ale agentúre, ktorá zásoby spravuje. S ňou dosiahne povinná zložka 88,5 centa, čiže 49,9 percenta. Zvyšných 88,9 centa pokrýva všetko ostatné: samotnú ropu, jej spracovanie, dopravu, veľkoobchod aj maržu čerpacej stanice. Pri nafte za 1,908 eura sú dane 72,5 centa (38 percent) a s odplatou 76,4 centa, teda 40,1 percenta.

Tento rozklad je náš dopočet, nie údaj Komisie — tá v tomto prehľade zverejňuje cenu s daňami a bez nich, nie jednotlivé zložky. Súčet sedí s jej číslami na desatinu centa, takže nejde o odhad. A v porovnaní so susedmi je výsledok jednoznačný: celá povinná zložka tvorí na slovenskom benzíne 49,9 percenta ceny, viac než priemer Únie (47,6 percenta) aj než u ktoréhokoľvek z partnerov z V4. V Česku je to 46,7 percenta, v Maďarsku 45,1 a v Poľsku 42.

Rekordné marže, ktoré neplatí len slovenský vodič

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozornil 12. septembra na čerstvé odhady banky UBS. Podľa nich sa hrubá rafinérska marža poľského Orlenu vyšplhala zhruba na 50 až 55 dolárov na barel a marža maďarského MOL-u sa blíži k 50 dolárom, kým ich dlhodobejší normál býva okolo 15 až 20 dolárov. Obe firmy sú pre región kľúčové — Orlen prevádzkuje rafinérie v Litvínove a Kralupoch, MOL zásobuje slovenský trh cez Slovnaft a jeho distribučnú sieť. Hospodářské noviny ↗

Že sú marže mimoriadne, potvrdzuje aj Ivan Indráček, ktorý vedie české združenie čerpacích staníc SČS. Vysvetľuje ich však nedostatkom kapacít, nie zneužitím krízy: „Trh má skrátka teraz obavu z nedostatku palív, pretože európske kapacity rafinérií nestačia a viaznu dodávky." Deník v tom istom texte uvádza, že európska marža pri benzíne bola začiatkom septembra vyše 62 dolárov na barel, teda takmer na úrovni rekordného roku 2022. Deník ↗

Údaje Komisie do tohto obrazu vnášajú jednu komplikáciu. Orlen zásobuje Poľsko aj Česko, no pri cene bez daní sú tie dve krajiny na opačných koncoch rebríčka: Poľsko má najvyššiu hodnotu zo štvorky a je až devätnáste v Únii, kým Česko, kde Orlen cez Unipetrol sám vyrába v Litvínove a Kralupoch, je ôsme. Ak by teda o cene rozhodovala marža jedného dodávateľa, museli by si byť obe bližšie.

Rekordné marže sú teda spoločný európsky jav a samy o sebe nevysvetlia, prečo sa ceny medzi susedmi líšia. Na tú otázku nemá jednu odpoveď ani zdanenie — do ceny bez daní vstupuje aj to, akú ropu ktorá rafinéria nakupuje, ako ďaleko ju vezie a za akých zmlúv. Isté je iné: daň rozhoduje o tom, kde krajina v rebríčku nakoniec skončí. Slovensko je pri benzíne tretie najlacnejšie v Únii pred zdanením a ôsme po ňom.

Praha ukazuje na Brusel, analytici na trh

Česká vláda odmieta zásah v oboch smeroch naraz. „Ministerstvo financií situáciu kontroluje. Marže sú teraz na maximálne troch korunách, nie sú prehnané. Priestor na reguláciu teda nie je. Spotrebnú daň znižovať nebudeme," povedal premiér Andrej Babiš. Problém podľa neho nie sú čerpacie stanice, ale rafinérie: „Je neakceptovateľné, aby boli vojny zneužívané na neprimerané zisky. Budeme to chcieť riešiť na európskej úrovni." Deník ↗

Druhým českým argumentom sú emisné povolenky ETS 2, ktorých spustenie chce Babiš odložiť. TASR ↗ Spustenie systému už raz odložené bolo, z roku 2027 na 2028, a Babiš žiada ďalší odklad. Analytici oslovení ČTK sa zhodujú, že vplyv na rafinérie bude reálny, ale so súčasným zdražovaním nesúvisí — plná prevádzka sa má rozbehnúť až o dva roky. „ETS 2 nebude priamo platiť vodič, ale dodávatelia palív," vysvetlil analytik Purple Trading Petr Lajsek. Za zmysluplnejšie považuje uvoľnenie strategických zásob, dôslednejšiu kontrolu marží na pumpách a dočasné zníženie spotrebnej dane, predovšetkým pri nafte. Hospodárske noviny ↗

Že vláda na marže nedosiahne, potvrdzuje aj hlavný analytik spoločnosti CitFin Miroslav Novák: štát síce vie v mimoriadnej situácii určiť maximálnu cenu, „nemôže však ovplyvniť svetové veľkoobchodné ceny ani prinútiť zahraničné rafinérie, aby do Českej republiky dodávali za cenu stanovenú českou vládou". Deník ↗

Strop, o ktorom sa v Bratislave nehovorí

Ak teda zostáva daň, treba dodať, koľko z nej vôbec ide znížiť. Smernica 2003/96/ES stanovuje členským štátom minimálne úrovne zdanenia: 359 eur na tisíc litrov benzínu a 330 eur na tisíc litrov nafty. Nejde pritom len o jednu daň — smernica minimum definuje ako súčet všetkých nepriamych daní okrem dane z pridanej hodnoty. Európska komisia ↗

Slovensko má pri nafte sadzbu 368 eur, teda len 38 eur nad únijným dnom. Aj keby vláda naftu zdanila na absolútnom minimume, ktoré jej právo Únie dovoľuje, liter by aj s vplyvom DPH zlacnel o necelých päť centov. Pri benzíne je priestor podstatne väčší: sadzba 514 eur je 155 eur nad minimom, čo zodpovedá zhruba devätnástim centom na litri.

Je v tom paradox. Časť analytikov volá po znížení dane predovšetkým pri nafte, lenže práve tam je manévrovací priestor takmer vyčerpaný. Väčšia rezerva leží pri benzíne, teda pri palive, ktoré je už dnes ôsme najlacnejšie v Únii. Ministerstvo financií odmieta oboje s odôvodnením, že by šlo o „výrazný výpadok zdrojov štátneho rozpočtu v objeme desiatok až stoviek miliónov eur". Premiér Robert Fico medzitým avizoval ďalšie rokovanie vlády o cenách palív, kým predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka navrhol siahnuť na údajné dlhy Slovnaftu — firma to odmietla s tým, že za tri roky odviedla na daniach a odvodoch miliardu eur. STVR ↗

Indráček prichádza k tomu istému záveru z opačného konca. Lokálne riešenie podľa neho nemá zmysel a daň z mimoriadnych ziskov by peniaze presunula do rozpočtu, nie k vodičom. „Rozumným riešením by bola dohoda na európskej úrovni o znížení stanovenej minimálnej spotrebnej dane. Inak príliš variantov nie je," tvrdí. Deník ↗

Šesť vlád, šesť odpovedí, jeden strop

Debata, ktorá v Bratislave vyzerá ako domáci spor koalície s opozíciou, prebieha v tom istom týždni naprieč Úniou a všade naráža na tú istú hranicu.

Vo Francúzsku vyšplhala podľa infografiky denníka Ouest-France nafta na niektorých pumpách až na 2,85 eura za liter a objavili sa výpadky benzínu SP95-E10. Ouest-France ↗ Socialistický poslanec Philippe Brun žiada urýchlené zníženie daní BFM TV ↗ a Marine Le Pen navrhuje nižšiu DPH, kým vládna hovorkyňa Maud Bregeon zastropovanie odmieta slovami, že by k tomu potrebovala „čarovný prútik". BFM TV ↗

V Nemecku silnie volanie po cenovom strope na palivá, spolková ministerka hospodárstva ho však odmieta. ZDF heute ↗ Taliansko, ktoré už zľavu na spotrebnej dani z nafty má, zvažuje k nej adresný poukaz v hodnote 100 eur. Open ↗ V Portugalsku sa opozičná Socialistická strana dožaduje zníženia DPH hneď a nie až od januára, Público ↗ pričom tamojšia liga hasičských zborov hlási, že ceny nafty ju „finančne dusia". Observador ↗

Na stole je tak naraz šesť rôznych nástrojov — cenový strop, DPH, spotrebná daň, poukaz, uvoľnenie zásob a regulácia marží — pričom väčšina z nich je zatiaľ návrh, nie prijaté opatrenie. Spoločné majú to, že ani jeden nesiaha na príčinu. A práve pri spotrebnej dani, teda tam, kam štát dočiahne najpriamejšie, určuje spodnú hranicu smernica z roku 2003. Premiéri V4 sa 10. septembra stretli na Bratislavskom hrade, vysoké ceny energií patrili medzi hlavné témy a podľa STVR sa dohodli, že budú hľadať spoločné riešenie. Konkrétny spoločný daňový ani cenový nástroj z rokovania nevzišiel. SITA ↗

Limity tohto pohľadu

Údaje Európskej komisie sú k 7. septembru. Napätie okolo Hormuzského prielivu sa stupňovalo už pred týmto dátumom, no saudský ropovod East-West vypadol až o päť dní neskôr. Ceny odvtedy ďalej rástli a poradie krajín sa mohlo posunúť, hoci daňové sadzby, o ktoré tu ide, sa nezmenili.

Nedaňová zložka ceny nie je totožná s maržou rafinérie. Zahŕňa aj samotnú ropu, spracovanie, dopravu, veľkoobchod a maržu čerpacej stanice. Keďže cena ropy je svetová a pre všetky krajiny rovnaká, rozdiely medzi členskými štátmi v tejto zložke odrážajú práve tú spracovateľskú a obchodnú vrstvu — ale nedajú sa zredukovať na jediné číslo.

Odhady rafinérskych marží nepochádzajú z auditovaných výkazov firiem, ale z komentára, v ktorom ich ekonóm Trinity Bank prevzal od analytikov UBS. Ide navyše o čísla za celé skupiny Orlen a MOL, nie za Slovnaft samotný, takže na slovenský trh sa prenášajú len nepriamo.

A napokon, prepočet o päť a devätnásť centoch predpokladá dve veci: že by štát znížil daň presne na únijné minimum a že by sa celá úspora premietla do ceny na pumpe. Ani jedno nie je samozrejmé. Hrubá marža navyše nie je čistý zisk, ako pripomína aj sám Kovanda — rafinéria z nej platí energie, prevádzku, údržbu aj logistiku.

Čo sleduje hotinfo

Ilustračná fotka: rafinéria Slovnaft, pohľad z vyhliadky Nového mosta v Bratislave. Autor Frettie, Wikimedia Commons, CC BY 3.0.