Varovný systém pre Nepál čaká roky na peniaze. Nemecká vláda ho odmietla zaplatiť

Nemecká vláda v roku 2022 odmietla zaplatiť systém včasného varovania pred prívalovými povodňami v Nepále, ktorý vyvinuli nemeckí vedci. Potvrdilo to spolkové ministerstvo výskumu na otázku denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, necelý týždeň po tom, čo údolím pod masívom Langtang prešla vlna a v Nepále a Tibete si vyžiadala vyše tisíc obetí. Podľa autorov systému čaká hotový návrh na financovanie už šesť rokov. FAZ ↗Ľad a skala sa podľa geomorfológa Nielsa Hoviusa zrútili takmer kilometer do hĺbky. Náraz vyvolal otras s magnitúdou 5,2 až 5,7, ktorý zaznamenali stanice po celom svete. Povrchové vlny dorazili do Nemecka približne o 40 minút neskôr. Zmes sutiny a vody sa hnala údolím rýchlosťou 40 až 50 metrov za sekundu, teda vyše 130 kilometrov za hodinu, miestami dosahovala výšku niekoľkých desiatok metrov a škody siahajú viac ako sto kilometrov po toku. GFZ ↗ FAZ ↗

Práve na tomto princípe mal fungovať odmietnutý systém. Namiesto vodočtov na riekach, ktoré povodeň spravidla zničí ako prvé, by po Nepále bolo rozmiestnených okolo 80 seizmometrov so softvérom natrénovaným rozpoznať vlnenie typické pre prívalovú povodeň. Obyvateľom zasiahnutej oblasti by prišla správa do mobilu. Metódu opísal tím centra v Postupime spolu s indickými a francúzskymi kolegami v roku 2021 v časopise Science, pri inej himalájskej povodni z februára toho roku by podľa nej varovanie prišlo až jedenásť minút vopred. GFZ ↗ FAZ ↗

Obe strany opisujú odmietnutie inak. Ministerstvo uviedlo, že centrum projekt podalo z vlastnej iniciatívy mimo oficiálnych dotačných programov a že jeho financovanie sa vtedy nepodarilo zrealizovať. Hovius tvrdí, že rozhodujúci bol ruský útok na Ukrajinu, po ktorom sa priority zmenili, čo podľa neho chápe. Na otázku, či vláda projekt po katastrofe posúdi znova, ministerstvo neodpovedalo. Vybudovanie a prevádzka systému by stáli približne osem miliónov eur. Nepálska strana mala podľa Hoviusa o systém záujem a v júni 2024 pricestoval do Postupimi prezident Ram Chandra Paudel. FAZ ↗

Koľko životov by systém zachránil, sa povedať nedá. Zmes sutiny a vody potrebovala podľa Hoviusa menej než desať minút, kým z miesta zosuvu dorazila k prvej väčšej obci, no ten čas sa podľa neho dal využiť na varovanie a pre ľudí ďalej po toku to platí o to viac. Pri obnove odporúča stavať domy a cesty vo svahu namiesto dna údolia a vyznačiť únikové koridory nahor. Na videách z povodne ho bolí pohľad na ľudí, ktorí utekajú dolu údolím, pretože jedinou šancou na prežitie je podľa neho bežať bokom do svahu. FAZ ↗

Nemeckí vedci pripomínajú, že rovnaký reťazec sa môže spustiť aj v Alpách. Podľa Jana Blötheho z univerzity vo Freiburgu bol zosuv vo švajčiarskom Blattene z mája 2025 dynamikou porovnateľný, prvé odhady však hovoria o desaťnásobne väčšom objeme v Nepále. Oliver Korup z univerzity v Postupime dodáva, že veľké skalné a ľadovcové zosuvy sa v Alpách stali už mnohokrát, prevýšenia v Himalájach sú však extrémnejšie. Ochranu podľa neho poskytuje predovšetkým včasné varovanie, a to si vyžaduje sústavné sledovanie konkrétnych podozrivých svahov, pretože plošné predpovede zostávajú ťažké. n-tv ↗

Do akej miery za takéto udalosti môže otepľovanie, sa podľa oslovených vedcov zatiaľ spoľahlivo povedať nedá. Blöthe upozorňuje, že v posledných rokoch pribudlo veľkých zosuvov vo vysokých pohoriach, často v polohách s permafrostom. Rozmŕzajúci ľad v puklinách skál totiž funguje ako prírodné lepidlo, ktoré pri otepľovaní stráca pevnosť. Hovius to zhŕňa tak, že ľadovce sa topia, permafrost rozmŕza a nulová izoterma stúpa. n-tv ↗ FAZ ↗

Počet obetí v Nepále a Tibete v utorok prekročil tisíc. Nepálske úrady hlásia približne 4 600 nezvestných vrátane niekoľkých stoviek cudzincov, švajčiarska televízia SRF hovorí za Nepál a Čínu spolu o vyše piatich tisícoch. V Nepále je podľa tamojšieho úradu pre zvládanie rizika katastrof medzi nezvestnými aj vyše deväťsto robotníkov z vodných elektrární, ktorí uviazli v tuneloch pod nánosmi bahna a kamenia. Z tunela projektu Trishuli-III vyviedla armáda 29. augusta 208 ľudí živých. SRF ↗ Al Jazeera ↗

Vlna zmietla aj čínsky hraničný priechod Gyirong, ktorý mal byť podľa francúzskeho týždenníka Courrier International výkladnou skriňou pekinskej výstavby v Himalájach vrátane plánovanej železnice. Priechod prevzal úlohu hlavného pozemného spojenia medzi Čínou a Nepálom po tom, čo zemetrasenie v roku 2015 zničilo predchádzajúci uzol Zhangmu. Čínska cenzúra podľa týždenníka zmazala väčšinu online diskusií, ktoré sa pýtali na príčiny katastrofy a na to, či má zmysel stavať veľkú infraštruktúru v takto odľahlých oblastiach. Courrier International ↗

Foto: pohorie Langtang z mesta Dhunche v okrese Rasuwa na archívnej snímke. Autor: Rajivkilanashrestha / Wikimedia Commons / CC BY-SA 4.0. Snímka je zmenšená.