Sánchez pripísal fámy o Ceute ruským a izraelským sieťam. Maroko, ktoré si mesto medzitým nárokovalo trikrát, vynechal

Španielsky premiér Pedro Sánchez sa po mesiaci bez verejného programu vrátil pred mikrofón a prvý raz pomenoval, kto podľa neho stojí za masovým vstupom do Ceuty z konca júla. Tvrdí, že za fámami, ktoré ku vstupu prispeli, stáli účty a siete s väzbami na Rusko a Izrael plus „ultrapravicová internacionála", a odvoláva sa pritom na zistenia diplomatickej služby Európskej únie. Marocké úrady z akejkoľvek zodpovednosti výslovne vylúčil — a to v čase, keď si Maroko za pár dní nárokovalo Ceutu trikrát, čo je od nástupu Mohameda VI. na trón v roku 1999 bezprecedentné.

Čo premiér povedal a o čo to oprel

Sánchez v pondelok ráno v najpočúvanejšom španielskom rádiu Cadena SER povedal, že falošné správy o Ceute šírili účty na sociálnych sieťach „s väzbami na Rusko a Izrael" a k tomu „medzinárodné krajne pravicové hnutie". Podstatné je, o čo tvrdenie oprel: podľa neho na týchto aktérov ukázali zistenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, teda diplomatického aparátu Únie. Spiegel ↗

Obsah tej fámy bol konkrétny. Podľa nemeckej verejnoprávnej Tagesschau sa šírilo tvrdenie, že migranti, ktorí sa do Ceuty dostanú plávaním, budú môcť v Španielsku zostať. Berlínsky denník taz k tomu dodáva, že v marockých sieťach a skupinách na Facebooku a v messengeroch kolovala v dňoch pred 30. júlom veta, že hranica so Španielskom je otvorená. Tagesschau ↗ taz ↗

Motív pomenoval premiér priamo: podľa neho tie dve krajiny nezaujímali migranti, ale to, že Španielsko označilo izraelské konanie v Gaze za genocídu a odsúdilo ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine. V tom istom rozhovore však pripustil, že vláda „bohužiaľ" nemá „presné poznanie" toho, čo sa vlastne stalo. Presne táto dvojica viet — pomenovaný vinník a priznaná neistota — sa stala terčom všetkého, čo nasledovalo.

Odpovede prišli do niekoľkých hodín

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar napísal na sieti X, že Sánchez „opäť klamal, keď ohromujúco obvinil Izrael zo šírenia zavádzajúcich informácií o udalostiach v Ceute". Pokračoval, že „ďalšie šírenie ohováračských klamstiev neodvráti pozornosť od Sánchezovho hanebného zlyhania pri riadení vlastnej krajiny". elDiario.es ↗

Moskva akúkoľvek úlohu v kríze odmietla, ako v ten istý deň zaznamenal denník La Repubblica. Ruská strana podobné obvinenia už skôr označila za ničím nepodloženú konštrukciu. La Repubblica ↗

Doma to premiérovi nevyšlo o nič lepšie. Hovorca opozičnej Ľudovej strany Borja Sémper povedal, že Sánchez „skĺzol do konšpiračného myslenia" — ukazuje na Izrael, Rusko a Elona Muska, kým Maroko ospravedlňuje, takže „chýbalo mu už len obviniť Franca". Ľudová strana sa zároveň pripojila ako vedľajší účastník ku konaniu, ktoré k udalostiam v Ceute vedie španielsky Národný súd (Audiencia Nacional), a jej predseda Alberto Núñez Feijóo cestuje do mesta v stredu, deň pred tým, než sa má premiér zodpovedať v Kongrese. El Mundo ↗

Jediný vylúčený je jediný, kto si mesto nárokuje

Sánchez o Maroku hovoril v superlatívoch. Spoluprácu označil za „okamžitú a bezprostrednú", upozornil, že 31. júla už bolo pri pohraničnom meste Fnideq vidieť marocké operačné nasadenie, a zhrnul, že neexistuje „nijaká informácia od bezpečnostných zložiek, od spravodajskej služby ani od nijakého spravodajského centra, ktorá by naznačovala účasť marockých úradov v tej či onej podobe". El Mundo ↗

Lenže francúzsky Mediapart v ten istý deň spočítal niečo iné: marockosť Ceuty vzniesli marockí predstavitelia za niekoľko dní trikrát, čo je podľa denníka rekord — od nástupu Mohameda VI. na trón v júli 1999 túto požiadavku marockí vrcholní činitelia oficiálne nevyslovili ani raz. To je vrstva, ktorú sme rozoberali už skôr v článku o tom, ako Madrid marockú veľvyslankyňu napriek nárokom nezvolal. Mediapart ↗

Čo je na tom doložené a čo nie

Tá časť premiérovho tvrdenia, ktorá znie najkonšpiratívnejšie, má verejne dohľadateľné ozveny v starších výrokoch a komentároch — nie však dôkaz o organizovaní júlového vstupu. Berlínsky taz pripomína, že Ceuta a Melilla boli v okruhu okolo Benjamina Netanjahua a Donalda Trumpa témou už mesiace pred júlovým vstupom. Yair Netanjahu, syn izraelského premiéra, napísal v máji 2019 na vtedajšom Twitteri: „Milí Arabi a moslimovia, chcete oslobodiť okupované arabské islamské územia? Tu je dobrý začiatok!" — a pripojil mapu oboch španielskych exkláv. taz ↗

Konkrétnejší je americký prípad, ktorý si vieme prečítať v origináli. Michael Rubin, bývalý pracovník Pentagonu a senior fellow konzervatívneho think-tanku American Enterprise Institute, uverejnil 16. marca 2026 — teda štyri a pol mesiaca pred júlovým vstupom — komentár s názvom, ktorý netreba vykladať: Maroko by malo poslať do Ceuty a Melilly nový Zelený pochod. Text vyšiel na stránkach inštitútu aj na portáli Middle East Forum. Odporúča v ňom, aby sa Maročania zhromaždili, poslali k hranici buldozéry a do oboch miest vstúpili neozbrojení vztýčiť vlajku, po vzore pochodu z roku 1975, keď do Západnej Sahary vošlo asi 350-tisíc neozbrojených ľudí. American Enterprise Institute ↗

Pre slovenského čitateľa je podstatná Rubinova druhá premisa: že by sa Španielsko nemohlo dovolať spojencov. Pri Ceute a Melille táto právna úvaha sedí. Článok 6 Severoatlantickej zmluvy vymedzuje územie, na ktoré sa kolektívna obrana vzťahuje, na Európu a Severnú Ameriku, francúzske departementy v Alžírsku, Turecko a ostrovy v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka — a Ceuta s Melillou ležia v Afrike, takže mimo. Severoatlantická zmluva ↗ Rubin však vo výpočte pridáva aj Kanárske ostrovy, a to už neplatí: tie sú ostrovným územím severne od obratníka Raka, teda kryté. Vtedajší generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg to v roku 2022 vysvetľoval rovnako a dodal, že aktivácia kolektívnej obrany je nakoniec politické rozhodnutie spojencov. The Diplomat in Spain ↗

Nič z toho ale nedokazuje, že tí istí aktéri júlový vstup zorganizovali alebo dezinformačnú vlnu riadili. Doložené je, že myšlienka pochodu na Ceutu je v amerických konzervatívnych kruhoch publikovaná a že Yair Netanjahu sa k španielskym exklávam vyjadril už v roku 2019. Medzi tým a Sánchezovým obvinením zostáva medzera, ktorú vláda zatiaľ nezaplnila.

Vláda sa hádala aj sama so sebou

Najostrejšie výhrady prišli z vlastného tábora. Hovorca zoskupenia Sumar a minister kultúry Ernest Urtasun povedal, že Maroko nesie zodpovednosť „konaním alebo opomenutím", pretože ide o krajinu, ktorá má hranicu „veľmi pod kontrolou", keď chce. Koordinátor Zjednotenej ľavice Antonio Maíllo bol tvrdší: „V Maroku sa nepohne ani list bez toho, aby o tom vedela jeho spravodajská služba, jeho vláda, jeho žandári." El Mundo ↗

Rozišli sa aj čísla. Sánchez ráno uviedol, že v Ceute zostáva päťtisíc ľudí, z toho 1 200 maloletých bez sprievodu. O pár hodín neskôr ministerka pre mládež a detstvo Sira Rego v Kongrese vyčíslila 1 478 maloletých v ochranných zariadeniach a k tomu odhad ďalších približne 1 200, ktorých ešte treba identifikovať — teda spolu takmer 2 700. Navrhla otvoriť päťsto miest na polostrove pre tých najzraniteľnejších. El Español ↗

Spor sa preniesol aj do regiónov. Predpokladané rozmiestnenie maloletých do ostatných autonómnych spoločenstiev si vynútilo prvú revíziu koaličnej zmluvy medzi Ľudovou stranou a Voxom v Andalúzii, podpísanej sotva pred mesiacom. elDiario.es ↗

Ako to vyzerá v samotnom meste

Ceuta má okolo 83-tisíc obyvateľov a plochu menšiu než frankfurtské letisko. Podľa ministra vnútra Fernanda Grande-Marlasku ju 30. a 31. júla obplávalo alebo cez plot prekonalo približne 72-tisíc ľudí, sám Sánchez aj opozícia však hovoria o 80-tisíc. Väčšina sa vrátila v priebehu hodín, od 10. augusta sa podľa premiéra vrátilo „dobrovoľne" ďalších 3 222 osôb. ABC ↗

Mesto sa medzitým podľa španielskej tlače správa ako tlakový hrniec. Miestny denník El Faro de Ceuta hovorí o emocionálnej horskej dráhe, v ktorej sa „deň za dňom usádza rozhorčenie, strach a bezmocnosť". Dvadsiateho siedmeho augusta skupina obyvateľov po protivládnom zhromaždení podpálila provizórne lôžka a osobné veci migrantov v tábore na pláži El Trampolín a krátko predtým zabránila dobrovoľníkom Červeného kríža rozdávať tam jedlo. Konzervatívny El Español, ktorý tie scény odsúdil, zároveň upozorňuje na hádzanie kameňov na policajtov zo strany migrantov. Courrier International ↗

Prokuratúra medzitým vedie dvadsaťtri konaní pre sexuálne útoky, z toho päť pre znásilnenie. Deväť obetí sú maloleté vo veku štrnásť až sedemnásť rokov a všetky sú migrantky, jedna z obetí patrí do LGBTI komunity. Identifikovaných je zatiaľ osem podozrivých — štyria Maročania, traja Španieli a jeden Belgičan, zvyšok útočníkov bezpečnostné zložky nepoznajú. Ešte minulý týždeň pritom generálna prokurátorka Teresa Peramatová hovorila o šestnástich útokoch. La Vanguardia ↗

Účet za mesiac je vyčíslený. Obchodná komora Ceuty zvýšila odhad priamych škôd na 33 038 768 eur, teda o 19 percent viac než pôvodne. Obchodu klesli tržby v priemere o 53 percent, pohostinstvu o 50,7 percenta a cestovnému ruchu o 90 percent, pričom v auguste sa zotavenie nedostavilo. Jornal de Negócios ↗

Vláda proti tomu postavila peniaze. Sánchez ohlásil balík 168 miliónov eur, čo podľa neho zodpovedá zhruba ôsmim percentám hrubého domáceho produktu enklávy, a v utorok má kabinet schváliť osobitný orgán pre Ceutu. NRK ↗

Dôsledok, ktorý pocíti aj slovenský cestujúci

Kríza medzitým prerástla do vnútroeurópskeho sporu. Taliansko predĺžilo kontroly cestujúcich prichádzajúcich zo Španielska o ďalších pätnásť dní — pozemnú hranicu spolu nemajú, ide teda o lety a lode — a Španielsko odpovedalo tým istým opatrením voči cestujúcim z Talianska. Tagesschau k tomu pripája poznámku, ktorú stojí za to čítať pozorne: neexistujú nijaké indície, že by sa čo i len jeden z migrantov z Ceuty vydal do Talianska — nesmeli sa dostať ani na španielsku pevninu. Kritici preto opatrenie premiérky Giorgie Meloniovej hodnotia ako vnútropolitickú symboliku. Tagesschau ↗

Sánchez zároveň ohlásil, že Ceutu navštívi kráľ Filip VI., prvý raz po dvadsiatich rokoch, dátum však neuviedol — má prísť, „keď nastanú podmienky". Ľudová strana žiada, aby sa tak stalo ešte pred marockými parlamentnými voľbami 23. septembra, a aby kráľa sprevádzal aj premiér.

Limity tohto pohľadu

Skladáme obraz zo španielskej tlače, ktorá je v tejto veci hlboko rozdelená pozdĺž politickej línie — konzervatívne ABC, El Mundo a El Español vládu systematicky stíhajú, ľavicové elDiario.es a Público jej skôr nadbiehajú, takže tie isté čísla dostávajú v každom titulku iný spád. Nemecké a francúzske zdroje sú od sporu vzdialenejšie, ale zase pracujú s tým, čo im španielske médiá dodajú.

Podstatnejšie je, čo zatiaľ nikto nedoložil. Premiérovo obvinenie z ruskej a izraelskej dezinformačnej kampane je tvrdenie španielskej vlády opreté o zistenia európskej diplomatickej služby, ktorých znenie nie je verejné. Izrael ho popiera, Rusko takisto. Rovnako nie je doložené tvrdenie opozície aj časti koalície, že Maroko o pohybe desiatok tisíc ľudí vedelo. Aj načasovanie zostáva otvorené: podľa nemeckých médií kolovala fáma o otvorenej hranici už v dňoch pred 30. júlom, kým premiér sám hovoril o dezinformáciách, ktoré sa šírili po 30. a 31. júli. Rozdiel medzi spúšťačom a zosilňovačom je pritom presne to, čo by vyšetrovanie malo rozhodnúť.

Čo sleduje hotinfo