Spúšťačom pritom nie je samotný Taiwan. Je ním dohoda dvoch amerických spojencov — Japonska a Filipín — o vytýčení spoločnej morskej hranice, ktorú Peking považuje za zásah do svojej zvrchovanosti. Slovenské médiá tému zachytili nanajvýš agentúrnym titulkom; pod ním sa však skrýva niekoľkotýždňový eskalačný rebrík.
Čo presne Čína spustila
Operáciu zorganizovalo čínske ministerstvo dopravy, ktoré do nej zapojilo námornú políciu provincií Fu-ťien a Kuang-tung. Podľa štátnej agentúry Xinhua má ísť o „špeciálne presadzovanie pravidiel námornej dopravy vo vodách východne od ostrova Taiwan", ktorého cieľom je uplatniť čínsku „námornú administratívnu jurisdikciu". Hong Kong Free Press ↗Taiwan zachytil štyri čínske vládne lode vyplávajúce z prístavu Sia-men a podľa vlastných slov ich monitoroval počas celej akcie. „Čína nemá vo vodách východne od Taiwanu žiadne zvrchované práva," vyhlásila taiwanská pobrežná stráž. Tchaj-pej zároveň po prvý raz zaznamenal, ako čínske prieskumné plavidlo koordinuje postup s loďou pobrežnej stráže pri ostrove Pratas — podľa taiwanskej strany ide o prvý pozorovaný prípad takejto spolupráce. Arab News (AFP) ↗
Dohoda, ktorá obišla Peking aj Tchaj-pej
Korene sporu siahajú k návšteve filipínskeho prezidenta Ferdinanda Marcosa mladšieho v Tokiu v polovici mája. Marcos vtedy v rozhovore pre japonské médiá vyhlásil, že jeho krajina sa pre svoju geografickú blízkosť „pravdepodobne zapojí do akéhokoľvek konfliktu o Taiwan" — na ostrove žije takmer 200-tisíc Filipíncov. „Stačí sa pozrieť na mapu: prinajmenšom severné Filipíny budú toho súčasťou alebo pocítia dôsledky," povedal. Taipei Times ↗Z návštevy vzišlo 28. mája spoločné vyhlásenie o komplexnom strategickom partnerstve, ktorého súčasťou je rozhodnutie začať formálne rokovania o delimitácii výhradných hospodárskych zón a kontinentálneho šelfu oboch krajín. Háčik je v tom, že prekrývajúce sa zóny ležia vo vodách východne od Taiwanu — teda v oblasti, ktorú si Peking nárokuje, lebo za svoje územie považuje samotný Taiwan. Čínske ministerstvo zahraničných vecí označilo rokovania za „úplne nezákonné a neplatné". South China Morning Post ↗
Paradoxne, výhrady má aj Tchaj-pej — z opačného dôvodu. Taiwanský minister zahraničných vecí Lin Ťia-lung žiada, aby prípadná dohoda „nezasiahla do taiwanských záujmov", keďže ide aj o jeho vlastné nárokované vody. Manila a Tokio podľa taiwanskej vlády uistili, že výsledok nebude právne záväzný pre tretie strany, no na otázku, či bude Taiwan ku konzultáciám prizvaný, filipínska strana odvetila len, že „rokovania sa ešte nezačali". Taipei Times ↗
Eskalačný rebrík
Čínska reakcia prichádza v stupňoch. Už 1. júna vyslal Peking pobrežnú stráž na „presadzovanie práva" východne od Taiwanu; vtedy išlo o dve plavidlá juhovýchodne od ostrova Lan-jü, ktoré nevstúpili do taiwanských obmedzených vôd. Taipei Times ↗O päť dní neskôr sa patrola zmenila na koordinovanú „operáciu" viacerých úradov pod hlavičkou ministerstva dopravy. Postup od jednotlivých lodí k medzirezortnej akcii kopíruje osvedčenú čínsku taktiku odstupňovaného nátlaku — bez jediného výstrelu, ale s každým krokom o niečo bližšie k normalizovaniu čínskej prítomnosti v oblasti, kde doteraz nepôsobila.
Prečo to nie je len lokálny spor
Pre slovenského čitateľa je kľúčový širší rámec. Japonská premiérka Sanae Takaiči už vlani vyhlásila, že čínska námorná blokáda Taiwanu by pre Japonsko predstavovala „situáciu ohrozujúcu prežitie" — formuláciu, ktorá v japonskej právnej úprave otvára dvere kolektívnej sebaobrane, teda nasadeniu vojska. Americká rozviedka to v marci označila za „výraznú zmenu" v postoji japonského lídra; Tokio to odmietlo. The Japan Times ↗Japonsko a Filipíny tak rokovaním o hranici fakticky pristupujú k vodám východne od Taiwanu ako k záležitosti dvoch suverénnych štátov — čím nepriamo obchádzajú pekinský nárok na ostrov. To vysvetľuje, prečo Čína reaguje tak ostro: nejde len o ryby a šelf, ale o symbolické spochybnenie tézy, že o všetkom okolo Taiwanu rozhoduje Peking. Pre takzvaný prvý ostrovný reťazec — líniu spojencov USA od Japonska cez Taiwan po Filipíny — je to test, kto určuje pravidlá.
Čo sleduje hotinfo
- Či sa rokovania Japonska a Filipín o morskej hranici reálne začnú, alebo zostanú zatiaľ len v deklarácii.
- Či Čína prejde od pobrežnej stráže k plavidlám námorníctva PLA — to by bol ďalší eskalačný stupeň.
- Či Taiwan dostane miesto pri stole, alebo ostane prizerajúcim sa aktérom vo vlastných vodách.
- Reakciu Washingtonu, ktorý má zmluvné záväzky voči Japonsku aj Filipínam a zároveň drží nad Taiwanom „strategickú nejednoznačnosť".
