Za rokovania s EÚ hlasoval na Islande len Reykjavík. Prieskumy ukázali obrat mladých o 23 bodov

Islandské referendum o obnovení prístupových rokovaní s Európskou úniou zatiaľ vyhráva „nie", a rozklad hlasovania po volebných obvodoch ukazuje presne ten zlom, o ktorom sa na ostrove hovorí roky: za rokovania zatiaľ hlasovali oba dopočítané obvody a oba sú v Reykjavíku. V priebežných číslach sa všetky štyri zvyšné obvody, teda vidiek aj predmestia hlavného mesta, prikláňali k „nie". Sčítanie v sobotu ráno stále pokračovalo a posledné hlasy sa čakali až po svitaní, takže oficiálny výsledok ešte nie je vyhlásený. RÚV ↗

Dopočítané sú zatiaľ dva obvody a v oboch vyhralo „áno"

Island má šesť volebných obvodov. V referende síce nerozhodujú, lebo výsledok sa počíta z celoštátneho súčtu hlasov, ale hlasy sa sčítavajú po obvodoch, a práve to dáva mapu rozdelenia. RÚV ↗

V oboch reykjavíckych obvodoch, ktoré boli ako prvé dopočítané do konca, zvíťazilo „áno". V severnom obvode hlavného mesta ho podporilo 22 266 voličov, teda 57,5 percenta platných hlasov, proti bolo 16 448 ľudí. V južnom reykjavíckom obvode hlasovalo za 20 738 voličov, čiže 54,5 percenta, proti 17 317. Účasť tam dosiahla 80,7 a 81 percenta. Vísir ↗

Zvyšné štyri obvody sa v priebežných číslach klonili opačne a niektoré výrazne. V Južnom obvode, ktorý netreba zamieňať s reykjavíckym juhom a kam patria aj rybárske Vestmanské ostrovy, bolo proti 60,8 percenta voličov. V Severozápadnom obvode ukázali prvé čísla 60,8 percenta pre „nie", v Severovýchodnom sa podiel odmietavých hlasov posunul z úvodných 56 na 59 percent. Vísir ↗

Ako rozhodujúci sa počas noci javil Juhozápadný obvod, ktorému sa na Islande hovorí Kraginn, teda golier okolo hlavného mesta. Je najľudnatejší a jeho prvé čísla boli presne vyrovnané, 9 900 hlasov na každej strane. V ďalšom sčítaní sa naklonil k „nie" v pomere 51,5 ku 48,5 percenta. Práve tam sa podľa politológa Hafsteina Birgira Einarssona rozhodovalo, či má „áno" ešte šancu. „Juhozápadný obvod je v skutočnosti nezodpovedaná otázka, ale muselo by sa stať veľa, aby sme videli iný výsledok, než že národ povie nie," povedal v noci. RÚV ↗

Prečo „áno" slablo celú noc

Dôležitejšie než jednotlivé čísla je ich pohyb. V piatich zo šiestich obvodov, teda všade, odkiaľ do rána prišla druhá dávka čísel, boli neskoršie výsledky horšie pre „áno" než tie prvé. V Reykjavíku sever kleslo z úvodných 59,4 cez 59,0 na konečných 57,5 percenta. V Reykjavíku juh z 55,9 cez 55,5 na 54,5. V Južnom obvode sa podpora rokovaní zmenšila zo 40,2 na 39,2 percenta. Vísir ↗

- Trend má prvú výnimku a je z konca noci. Konečné čísla z Južného obvodu dali „áno" 13 473 hlasov (39,5 percenta) a „nie" 20 597 (60,5 percenta). Oproti predchádzajúcej dávke si tam „áno" polepšilo z 39,2 na 39,5 percenta, a RÚV to označilo za prvý raz za celý večer, čo sa tábor „áno" v rámci obvodu medzi dvoma dávkami zlepšil. Vo všetkých ostatných dávkach vo všetkých obvodoch dovtedy získavalo „nie". Zo Severozápadného obvodu prišli konečné čísla „áno" 7 060 (37,1 percenta) a „nie" 11 953 (62,9 percenta), čo je najsilnejšie odmietnutie zo všetkých obvodov. RÚV ↗

Hafsteinn Birgir Einarsson pripravil pred voľbami predikčný model, ktorý prepočítava čiastkové výsledky na celoštátny odhad. Podľa neho by „áno" muselo v severnom reykjavíckom obvode získať 63 percent, aby to na celoštátnu remízu vôbec stačilo. Dostalo 57,5. Už prvé čísla z tohto obvodu boli pod jeho očakávaním a po ich zverejnení komentoval sucho: „Toto neboli dobré čísla pre áno." RÚV ↗

Tu je aj vysvetlenie, prečo európske redakcie písali cez noc niečo iné. Švajčiarska SRF hlásila, že prvé čiastkové výsledky naznačujú tesné „áno". SRF ↗ Nemecký FAZ písal o tesnej väčšine pre Úniu. FAZ ↗ Nórska NRK ešte po sčítaní 140-tisíc hlasov titulkovala, že stále vedie „áno". NRK ↗

Tie titulky neboli v čase vydania nesprávne. Boli však zavádzajúce, a to zo štrukturálneho dôvodu, na ktorý RÚV upozorňovalo priebežne: v Reykjavíku sa sčítalo podstatne vyššie percento hlasov než vo zvyšku krajiny, a Reykjavík je zároveň najproeurópskejšia časť Islandu. Priebežný celoštátny súčet tak podľa tohto vysvetlenia zvýhodňoval „áno" dovtedy, kým sa nezačali dopĺňať vidiecke obvody. Kto ráno narazí na nočný titulok o vedení zástancov Únie, číta artefakt poradia sčítania. RÚV ↗

V prieskumoch sa mladí za dva mesiace otočili o 23 bodov

Najprekvapivejší prieskumový údaj celej kampane sa netýka geografie, ale veku. V júnovom Þjóðarpúlse agentúry Gallup uviedlo 63 percent ľudí vo veku 18 až 29 rokov, že pravdepodobne budú hlasovať za „áno", a 37 percent za „nie". Koncom augusta sa pomer obrátil takmer presne naopak: 40 percent za „áno" a 60 percent za „nie". Podpora „áno" v tejto skupine teda klesla o 23 percentuálnych bodov za dva mesiace, a keďže ide o dva tábory, čistý rozdiel medzi nimi sa posunul o 46 bodov. Deje sa to v skupine, ktorú by západoeurópsky čitateľ automaticky čakal na proeurópskej strane. RÚV ↗

Hafsteinn Birgir Einarsson to vysvetľuje tým, že ľudia si politické postoje s vekom upevňujú, kým mladí si ich ešte len formujú, a preto sa na nich kampane sústreďujú viac. „Naznačuje to samozrejme, že hnutiu nie sa v tomto na posledných metroch niečo podarilo," dodal. Podobne to rámcuje aj taliansky Il Sole 24 Ore, ktorý s odvolaním na denník Morgunblaðið uviedol, že najmladšia veková skupina v prieskumoch deklarovala zámer hlasovať proti výraznejšie než ostatné vekové skupiny. Il Sole 24 Ore ↗

Opatrnosť je namieste v jednej veci. Ide o prieskumy deklarovaného úmyslu, nie o dáta zo sčítania hlasov, lebo referendum je tajné a rozklad podľa veku sa z výsledkov zistiť nedá. Keď predsedníčka agrárneho Framsóknarflokkurinn Lilja Alfreðsdóttir a jej stranícka kolegyňa Magnea Gná Jóhannsdóttir v noci na volebnej párty tábora „nie" vyhlásili, že „je úplne jasné, že mladí hovoria nie", opierali sa práve o tieto prieskumy, nie o spočítané hlasy. Odvolávali sa pritom na prieskumy o vstupe do Únie, hoci referendum sa pýtalo len na obnovenie rokovaní. Vísir ↗

Najsilnejším prediktorom bola stranícka lojalita

Politológ Ólafur Þ. Harðarson upozorňoval ešte pred hlasovaním, že najsilnejším prediktorom nie je vek ani bydlisko, ale to, koho človek volí v parlamentných voľbách. U voličov vládnej Samfylkingin a liberálnej Viðreisn sa podiel podporovateľov „áno" pohyboval medzi 90 a 100 percentami. U pravicovo-populistického Miðflokkurinn plánovalo hlasovať proti okolo 95 percent voličov, u konzervatívneho Sjálfstæðisflokkurinn asi 87 percent. RÚV ↗

Posledný predvolebný prieskum agentúry Maskína pritom dával „áno" 50,4 percenta a „nie" 49,6 percenta, teda rozdiel hlboko vnútri štatistickej odchýlky. Prieskumy sa navyše v poslednom týždni preklápali: podľa merania zo začiatku týždňa bolo za obnovenie rokovaní 51,3 percenta ľudí, podľa merania zverejneného deň pred hlasovaním naopak 51,6 percenta proti. RÚV ↗

Účasť bola na islandské pomery mimoriadna. V dvoch dopočítaných reykjavíckych obvodoch dosiahla 80,7 a 81 percenta a celoštátne sa podľa priebežných informácií javila blízko parlamentným voľbám v roku 2024, keď dosiahla 80,2 percenta. Pre porovnanie, v troch referendách usporiadaných v histórii islandskej republiky pred týmto sa účasť pohybovala medzi 49 a 75 percentami. RÚV ↗

Ako to v deň hlasovania vyzeralo na ostrove, zachytáva reportáž stanice Euronews z volebných miestností. Zverejnila ju v sobotu popoludní, teda ešte pred prvými výsledkami, a trvá sedemdesiat sekúnd.



- Brusel reagoval zmierlivo a politológovia potvrdili stranícku líniu. Európska komisia vyhlásila, že rešpektuje voľbu islandského ľudu. ANSA ↗ Predseda Európskej rady Antonio Costa sa po zverejnení výsledku spojil s premiérkou a podľa jeho hovorkyne zopakoval, že Island ostáva jedným z najbližších partnerov Únie, predovšetkým cez zmluvu o Európskom hospodárskom priestore. RÚV ↗ Islandskí politológovia medzitým potvrdili to, čo popisuje sekcia o straníckej lojalite vyššie: voliči sa zoradili za svojimi stranami. Medzinárodná politologička Vilborg Ása Guðjónsdóttir k tomu dodáva, že pre Island neexistuje ekonomická nutnosť vstúpiť do Únie, čo býva pri kandidátskych krajinách hlavný motív, a že priamu väzbu nevidí ani v bezpečnostnej oblasti. RÚV ↗

Ako to vysvetľuje zahraničie: kvótoví králi a treskové vojny

Zahraničné redakcie si islandské „nie" vysvetľujú predovšetkým rybami, a majú na to dôvod. Morské produkty tvoria takmer 40 percent islandského vývozu tovaru. BFM TV ↗

Švédsky Svenska Dagbladet išiel najďalej a napísal o vplyve, ktorý na kampaň mala rybárska loby. Používa pre ňu islandský výraz kvótakóngar, teda kvótoví králi či kvótoví baróni, a dodáva, že vo verejnej debate sa čoraz častejšie objavuje slovo oligarchovia. Podľa denníka sa obávajú, že Brusel by chcel do ich rybolovných vôd pustiť ďalšie krajiny a začať sa sporiť o to, čo Švédi nazvali islandskou ropou. Svenska Dagbladet ↗

Francúzska BFM TV priniesla reportáž z Vestmanských ostrovov, kde je odpoveď hotová dávno. Kapitán trawlera Jón Atli Gunnarsson pripomína, že „naši predchodcovia bojovali za to, aby sme získali túto 200-míľovú zónu okolo Islandu". Odkazuje na treskové vojny, sériu konfrontácií s Britániou medzi rokmi 1958 a 1976, počas ktorých Island postupne rozširoval svoju výhradnú rybolovnú zónu a proti islandským lodiam bolo nasadené britské kráľovské námorníctvo. Sverrir Haraldsson zo spracovateľskej firmy VSV to prekladá do súčasnosti: pri členstve by Island prestal byť pánom stanovovania vlastných ročných kvót. BFM TV ↗

Rakúsky Der Standard postavil celú otázku do titulku ako súboj dvoch strachov: zvíťazí rybárska loby nad obavou z Trumpa? Der Standard ↗ Chorvátska N1 sa pýtala, či o európskej budúcnosti krajiny rozhodne rybolov. N1 ↗

Trump ako strašiak a miesto, kde sa výklad zosilňuje

Druhá polovica zahraničného výkladu patrí Donaldovi Trumpovi. Francúzsky L'Obs má strašiaka priamo v titulku a označuje islandské obyvateľstvo za rozštiepené. L'Obs ↗ Čiernohorské Vijesti rámcujú hlasovanie ako dianie v tieni Trumpových vyhrážok Grónsku a pripomínajú, že Island leží len 290 kilometrov od tohto dánskeho autonómneho územia. Časť zástancov rokovaní podľa nich verí, že Únia by krajine poskytla ochranu, keby Trump raz podobné vyhrážky adresoval aj Reykjavíku. Vijesti ↗

Práve tu sa oplatí byť presný, lebo výklad sa medzi redakciami postupne zosilňuje. Svenska Dagbladet vo svojom druhom texte pripisuje vypísanie referenda Trumpovým výrokom, v ktorých sa podľa denníka pomýlil a hovoril o anektovaní Islandu namiesto Grónska. Svenska Dagbladet ↗ Takto silné kauzálne tvrdenie sme v iných zdrojoch nenašli a je aj pri atribúcii namieste opatrnosť: referendum bolo súčasťou vládneho programu, takže vecne obhájiteľné je hovoriť nanajvýš o urýchlení. Ostatné redakcie opisujú slabšiu a doložiteľnú verziu: Trumpove výroky o americkej kontrole nad Grónskom zmenili na začiatku roka náladu na Islande.

Talianske Il Sole 24 Ore ponúka k tomu domáci protiargument. Politológ Eiríkur Bergmann z Univerzity Bifröst pripomína, že Island je členom Európskeho hospodárskeho priestoru aj schengenského priestoru, takže „už je na tri štvrtiny v Európskej únii", a zároveň je „vehementne hrdý na svoju suverenitu". Presne v tejto medzere žije argument tábora „nie": načo vstupovať, keď to podstatné už máme. Zástancovia rokovaní proti tomu stavali dve veci. Otvorenie kapitol ešte neznamená členstvo, o tom by sa rozhodovalo v druhom referende až po dokončení rokovaní, a až rokovania by ukázali, aké konkrétne podmienky je Brusel ochotný Islandu dať. Eurokomisárka Marta Kos v tejto súvislosti hovorila o kreatívnych riešeniach pre rybolov. Il Sole 24 Ore ↗

Čo z toho zatiaľ nevieme

Výsledok v čase vydania tohto textu nie je oficiálny. Sčítanie pokračovalo aj po štvrtej hodine ráno miestneho času, dopočítané boli len oba reykjavícke obvody a chýbali konečné čísla zo štyroch zvyšných. Vísir ↗

- Vláda výsledok prijala a do rokovaní nepôjde. Na popoludňajšej tlačovej konferencii v Harpe to potvrdili predsedníčky všetkých troch vládnych strán. Ministerka zahraničia Þorgerður Katrín Gunnarsdóttir zvolá na pondelok zahraničný výbor parlamentu, kde sa bude riešiť aj to, či sa prihláška z roku 2009 formálne stiahne. Kristrún Frostadóttir odmietla, že ide o krok späť, a pripomenula, že rozdiel medzi mestom a vidiekom bol očakávaný: „Vždy bolo jasné, že voči vidieku to bude do kopca." Dodala, že ak si chce krajina udržať referendá ako nástroj, musí uniesť aj ich výsledok. RÚV ↗ Z opozície nazvala Lilja Alfreðsdóttir výsledok „ťažkým úderom pre vládu" a zároveň víťazstvom mladých voličov. RÚV ↗

- Konečný výsledok: Island rokovania odmietol. Po dopočítaní všetkých šiestich obvodov má „áno" 105 399 hlasov (47,2 percenta) a „nie" 118 040 (52,8 percenta), rozdiel je 12 641 hlasov, teda 5,7 percentuálneho bodu. Juhozápadný obvod skončil 47,0 ku 53,0 v prospech „nie", takže rozklad z tela článku platí v konečnej podobe: „áno" zvíťazilo len v dvoch obvodoch zo šiestich a oba sú reykjavícke. Posledné čísla meškali preto, že v Kópavogu nesedelo zúčtovanie hlasov a museli sa prepočítať. Účasť napokon dosiahla 82,5 percenta, teda viac, než sa počas noci javilo — prekonala parlamentné voľby 2024 a je najvyššia v akýchkoľvek islandských voľbách od apríla 2009, keď bola 85,1 percenta. Celkovo odovzdalo hlas 225 031 ľudí, z toho 1 592 lístkov bolo prázdnych alebo neplatných. RÚV ↗

- Dopočítaných je päť obvodov zo šiestich a „nie" vedie o 9 578 hlasov. Zo Severovýchodného obvodu prišli konečné čísla „áno" 10 002 (38,8 percenta) a „nie" 15 822 (61,2 percenta). Celoštátne má zo sčítaných hlasov „áno" 89 459 a „nie" 99 037, teda 47,5 ku 52,5 percenta. Chýba už len Juhozápadný obvod, kde podľa RÚV zostáva sčítať asi 32 000 hlasov — a tábor „áno" by z nich potreboval okolo 65 percent, aby sa dostal do vedenia. Predposledná dávka odtiaľ pritom dala 48,5 ku 51,5 v prospech „nie". Islandské médiá už výsledok označujú za odmietnutie rokovaní. RÚV ↗ Vísir ↗

- Dopočítané sú štyri obvody zo šiestich. K obom reykjavíckym pribudli konečné čísla z Južného a Severozápadného obvodu. Chýbajú posledné dva: Juhozápadný obvod, kde predposledná dávka dala „áno" 48,5 a „nie" 51,5 percenta, a Severovýchodný, kde to bolo 41,0 ku 59,0. Celoštátny súčet zatiaľ zverejnený nebol. RÚV ↗

Otvorená ostáva najmä jedna vec. Približne 23 percent voličov zo zoznamu odovzdalo hlas predčasne mimo bežnej volebnej miestnosti, čo podľa RÚV môže predstavovať až tridsať percent všetkých odovzdaných hlasov, a tieto sa počítajú ako posledné. Ako sa v nich delí podpora, sa doteraz neskúmalo. Trend celej noci bol pritom jednosmerný a smeroval k „nie", takže by musel prísť veľmi výrazný obrat. RÚV ↗

Treba tiež presne pomenovať, o čom sa hlasovalo. Otázka znela, či má Island obnoviť prístupové rokovania, ktoré vláda pozastavila v roku 2013 a v roku 2015 Bruselu oznámila, že krajina už nemá byť považovaná za kandidátsku, nie či má do Únie vstúpiť. Rokovania pokrývajú 35 kapitol a o samotnom členstve by sa konalo ďalšie referendum až po ich skončení. Hlasovanie je navyše poradné. Vláda avizovala, že jeho výsledok bude rešpektovať, právnu povinnosť to však nie je. Il Sole 24 Ore ↗

Podľa politológov je nepravdepodobné, že by vláda Kristrún Frostadóttir pri výsledku „nie" padla. Premiérka v noci povedala, že dúfa, že hlasovanie „nerozdelí národ ani nezanechá rany, ktoré sa nezahoja", a pripustila, že obavy vidieka okolo poľnohospodárstva, rybolovu a nerastných zdrojov bude treba brať do úvahy. RÚV ↗

Pre Úniu má výsledok vlastnú váhu. Eurokomisárka pre rozšírenie Marta Kos pred hlasovaním hovorila, že islandské referendum je istým meradlom toho, nakoľko je Európska únia ešte príťažlivá. RÚV ↗

Čo sleduje hotinfo

Ilustračná fotka: námestie Austurvöllur v centre Reykjavíku, vpravo budova islandského parlamentu Alþingi. Autor APK, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 4.0. Snímka je zmenšená.