V Španielsku zmizol tretí zlatý poklad za štyri mesiace. Europol tesne predtým varoval pred týmto vzorcom

Traja zakuklení muži vnikli do múzea v alicantskej Villene o 5.20 nadránom vo štvrtok, za štyri minúty odniesli z Villenského pokladu všetko zlato a zmizli. Podľa denníka El Mundo sa dnu dostali cez jedno z veľkých okien. Štyri minúty predtým sa na opačnom konci mesta rozozvučal poplach v športovej hale — a keď bezpečnostná služba o 5.23 volala Guardiu Civil, zlodeji už odchádzali. Bola to tretia podobne cielená krádež zlata zo španielskeho múzea za štyri mesiace a Europol tri dni predtým zverejnil správu, ktorá práve tento širší vzorec opisuje. El Mundo ↗ V nedeľu k tomu pribudlo, že výstraha Europolu pred krádežami v múzeách dorazila do villenského múzea deň po tom, čo ho vykradli.

Falošný poplach na druhom konci mesta

Že nešlo o náhodných zlodejov, tvrdia primátor Villeny Fulgencio Cerdán aj vládny podpredseda v Alicante Manuel Pineda. Poplach v športovej hale o 5.16 a poplach v múzeu o 5.20 boli podľa nich súčasťou jedného plánu. Vyšetrovanie však zatiaľ nič také oficiálne neuzavrelo. Kamery zlodejov nasnímali a zo záznamu je zrejmé, že vedeli presne, po čom idú. V múzeu ostali strieborné nádoby, jeden náramok a časti žezla, odniesli aj tri zo štyroch zlatých a strieborných korún Panny Márie a Ježiška — štvrtú im podľa všetkého vypadla. Samostatný súbor 35 zlatých predmetov z toho istého obdobia, takzvaný Tesorillo, ostal nedotknutý. El Mundo ↗ Denník El País v piatok upresnil, že zlodeji jeden z dvoch najcennejších kusov súboru na mieste nechali — pri úteku im teda neostalo všetko, po čo prišli. (El País ↗)

Zdroje z vyšetrovania povedali denníku El Mundo, že ide o príliš známe predmety na to, aby sa dali predať na čiernom trhu. Nevylučujú preto krádež na objednávku. Najväčšia obava je však prozaickejšia: že poklad skončí roztavený a predá sa ako zlato. El Mundo ↗

Zabezpečenie, ktoré útok nezastavilo. El Mundo píše, že sála mala vysokobezpečnostné sklá aj pancierové dvere — denník ju opisuje ako „bunker", ktorý bleskový prepad neudržal. Múzeum vo Villene je odvtedy zatvorené bez termínu znovuotvorenia a ministerstvo kultúry sa k prípadu ani po 24 hodinách nevyjadrilo. Valencijská Generalitat žiada spoločný postup s Madridom. (El Mundo ↗, El País ↗, ABC ↗, El Español ↗)

Ten istý postup v Albacete aj v Badajoze

Mesiac predtým, v noci na 28. júla, vnikli štyria zakuklení muži oknom do archeologickej sály Provinčného múzea v Albacete a odniesli 220 zlatých mincí z 19. storočia. Išlo o dve zbierky vo vlastníctve ministerstva kultúry, ktoré boli v manchegskom múzeu ako súčasť putovnej výstavy — 42 mincí z čias Karola III., Karola IV. a Izabely II. nájdených v Madriguerase a 180 kusov z rokov 1850 až 1860 z Villamaley. Rovnako ako vo Villene mali pripravené autá na útek. Niekoľko hodín po krádeži sa našlo jedno z nich vypálené. El Mundo ↗

Prvý prípad z tejto série sa stal ešte skôr. V noci na sobotu 25. apríla vnikli zlodeji do Provinčného archeologického múzea v Badajoze — po rebríku, cez vypáčenú mrežu na zadnej strane budovy — a odniesli všetkých 149 zlatých mincí takzvaného pokladu z Villanuevy de la Serena, ktoré boli vystavené sotva pár mesiacov. Mince razené v rokoch 1772 až 1822 v Madride, Mexiku, Lime, Potosí, Popayáne, Santiagu, Seville a Novom Kráľovstve niekto v novembri 1987 ukryl v starom kine Rialto vo Villanueve. Zlodeji podľa denníka vedeli, po čom idú, zvládli to za pár minút a bezpečnostná služba ich pri tom nezachytila. El Mundo ↗

Guardia Civil zatiaľ drží otvorené všetky hypotézy vrátane tej, že ide o jednu skupinu.

Europol to opísal tri dni pred Villenou

Správa s názvom „Changing tactics, changing targets" vyšla koncom augusta a vychádza z prípadov od februára 2023 po august 2026. Konštatuje posun v metódach: páchatelia používajú kladivá, výbušniny aj strelné zbrane, aby sa dostali dnu a zastrašili personál. Europol ↗

Druhý posun je v tom, kto kradne. Podľa správy časť zadržaných páchateľov nemá s tradičnými sieťami obchodníkov s kultúrnym majetkom nič spoločné — sú to ľudia s minulosťou v inej trestnej činnosti, ktorí sa na akciu spolčia narýchlo a regrutujú ich lokálne cez sociálne siete. Tretí posun je v cieľoch: drahé kovy, šperky, zlaté artefakty. Nie preto, že by boli krajšie, ale preto, že sa ľahšie speňažia. Museums Association ↗

Europol menuje ako príklady krádež zlatej prilby z Coțofenești z holandského Drents Museum z januára 2025, pri ktorej zlodeji použili výbušninu, ďalej lúpež v Louvri a útok na parížske Musée Cognacq-Jay. Do prehľadu podobných nedávnych prípadov radí odborný časopis Museums Association aj júlovú lúpež vo francúzskom Musée Lalique so škodou 4,5 milióna eur. Museums Association ↗

V nedeľu sa ukázalo, ako správa doputovala k tým, ktorých sa týkala najviac. Denníky ABC a La Vanguardia zistili, že výstrahu Europolu pred vlnou krádeží v múzeách dostalo villenské múzeum deň po tom, čo ho vykradli. Text existoval tri dni pred lúpežou, k adresátovi sa dostal o štyri dni neskôr. (ABC ↗, La Vanguardia ↗)

Prečo sa zlato nevráti

Práve v tomto je jadro problému a slovenské aj české spravodajstvo ho pri jednotlivých krádežiach zvyčajne nespomína. Obraz sa dá medzinárodne zaregistrovať a tým sa stáva prakticky nepredajným. Zlato nie.

„Elegantný gentleman ako z filmu je mýtus. Rambo vystriedal Thomasa Crowna," povedal švajčiarskej stanici SRF právnik Andrea Raschèr, ktorý sa venuje kultúrnemu právu. Krádež umenia je podľa neho hospodárska kriminalita a gangy pri nej používajú tú istú logistiku ako pri obchode so zbraňami a drogami: vycvičených ľudí, úkryty a odbytové kanály. „Také siete sú násilné. To násilie prinášajú do múzeí so sebou." SRF ↗

O tom, čo sa s korisťou deje ďalej, hovorí Raschèr konkrétne. Pýtať od majiteľa výkupné sa oplatí len pri naozaj cenných dielach. Pri ostatnom sa korisť spracuje: zlato a striebro sa roztavia, drahé kamene prebrúsia, pri hodinkách sa puzdrá a strojčeky rozoberú a predajú zvlášť. „Potom sa stopa už takmer nedá sledovať." Rovnakú obavu vyslovili aj španielski vyšetrovatelia o Villenskom poklade. SRF ↗

Nové je podľa neho aj to, kto tie akcie vykonáva. „Niektorí páchatelia pochádzajú z rodinných klanov, iní sa cielene naberajú cez sociálne siete. Sú to žoldnieri na čas, na jediný záťah." SRF ↗

Vo Viedni v ten istý deň

Zhruba dvanásť hodín po Villene, vo štvrtok okolo druhej popoludní, vošli do viedenského Múzea úžitkového umenia dvaja muži. „Správali sa ako normálni návštevníci," povedala hovorkyňa polície Anna Gutt. Potom rozbili sklenenú vitrínu a odniesli náhrdelník — podľa polície aj tu vedeli presne, po ktorý kus idú. Die Presse ↗ Chorvátska N1 dodáva detail, ktorý postup dvojice vystihuje presnejšie než „správali sa ako návštevníci": kúpili si vstupenku. (N1 Croatia ↗)

Šperk je z platiny a 673 diamantov s celkovou hmotnosťou 200 karátov. Navrhli ho na objednávku egyptskej kráľovskej rodiny a v roku 1939 ho mala na sebe kráľovná Nazli na svadbe svojej dcéry Fawzie s iránskym korunným princom, neskorším šachom Mohammadom Rezom Pahlavím. Bol súčasťou výstavy s približne piatimi stovkami exponátov, z ktorých vyše tristo pochádza od klenotníckeho domu Van Cleef & Arpels. Viedenská polícia prípad vyšetruje ako lúpežnú krádež, čo v rakúskom práve znamená, že páchatelia narazili na odpor a použili násilie alebo hrozbu, aby s korisťou odišli. Kurier ↗

Aj tu platí tá istá logika. Diamanty sa dajú prebrúsiť.

Prečítajte si tiež: Z múzea v Messine ukradli diela Antonella da Messinu

V nedeľu prehovorila svedkyňa, ktorá bola v tej chvíli v sále. „Nespustil sa žiadny alarm," povedala Kleine Zeitung a kritizovala, že v múzeu chýbali kontroly; Kurier hovorí o kritike bezpečnostných opatrení po miliónovom lupe. Portugalské médiá zhrnuli sled udalostí do jednej vety: po Louvri Viedeň. (Kleine Zeitung ↗, Kurier ↗, Jornal de Negócios ↗)

Múzeum nemôže byť trezor

Obaja oslovení odborníci prichádzajú nezávisle k tomu istému, nepríjemnému záveru. „Múzeum nie je väzenie s najvyššou ostrahou. Múzeum musí byť otvorené, to patrí k jeho poslaniu. Práve to ho ale robí zraniteľným," hovorí Raschèr. Na rozdiel od banky má slabšie zabezpečenie a personál nie je na takéto násilie školený. SRF ↗

Rakúsky Der Standard k viedenskej lúpeži cituje bezpečnostného experta: „Žiadne zasklenie nie je nerozbitné." Ten istý denník píše o múzeách, z ktorých sa stáva samoobsluha. V Španielsku zaznel z odbornej strany radikálnejší návrh — zlato z vitrín múzeí, ktoré nemajú dosť bezpečnosti, jednoducho stiahnuť. (Der Standard ↗, Der Standard ↗, ABC ↗)

Španielsky archeológ Gabriel García Atiénzar to hovorí ešte priamejšie. Vinu podľa neho nenesú lokálne múzeá: „Aby mohli byť otvorené, musia spĺňať bezpečnostné minimá, ktoré boli v spomínaných prípadoch splnené s rezervou. Ale proti špecializovaným ľuďom sa toho veľa robiť nedá." El Español ↗

Krádež pritom otvorila v Španielsku aj staršiu debatu. Atiénzar upozorňuje, že hodnotiť stratu podľa 1,7 milióna eur, čo je cena kovu, je zásadná chyba perspektívy. Okrem 9,7 kilogramu zlata sú v poklade strieborné nádoby, železné predmety a jantár a dohromady je to súbor, ktorý vysvetľuje, čo bola doba bronzová v Španielsku aj na európskom kontinente. „Villenský poklad je pre dobu bronzovú tým, čím je Dáma z Elche pre iberské obdobie alebo Guernica pre súčasné dejiny." Dvadsaťosem zlatých náramkov podľa neho slúžilo miestnym prehistorickým elitám na to, aby zvyšku spoločnosti dávali najavo svoje postavenie. El Español ↗

To, že poklad po objave v roku 1963 zostal vo Villene, bola podľa neho výnimka z pravidla — bežne takéto nálezy skončili v Národnom archeologickom múzeu v Madride. Presadil to miestny archeológ José María Soler. Atiénzar napriek krádeži trvá na tom, že dedičstvo sa má vystavovať tam, kam patrí, „inak by nakoniec všetko skončilo v Madride alebo v Londýne, v Louvri alebo v Berlíne a ostatné územia by ostali vyprázdnené od vlastných dejín". Denník El País pritom pripomína, že Villenský poklad bol donedávna uložený v trezore a do zrekonštruovaného múzea sa presťahoval až v roku 2024. El País ↗

Čo sleduje hotinfo

Ilustračná fotka: zlaté nádoby z Villenského pokladu. Foto Ángel M. Felicísimo, Wikimedia Commons, CC BY 2.0.