Nemecko chystá odvetu za dron v Lipsku. Vinníka nepomenovalo ani po takmer mesiaci

Nemecká vláda pripravuje odvetu za pokus o výbušný útok na letisku Lipsko/Halle a podľa medializovaných informácií ju môže oznámiť už začiatkom tohto týždňa. Kancelár Friedrich Merz v nedeľnom rozhovore pre ARD povedal, že vyšetrovanie sa uzatvára a že v spolkovej vláde panuje „široká zhoda" na tom, ako bude Nemecko reagovať. Takmer mesiac po náleze prvého drona pritom Berlín stále oficiálne nepovedal, kto zaň môže — a právnici upozorňujú, že priestor, ktorý mu medzinárodné právo dáva, je podstatne užší než reč o „Zeitenwende 2.0", ktorá sa v hlavnom meste rozbehla. ZDF heute ↗

Čo Berlín chystá a čo stále nepovedal

Merz v nedeľnom letnom rozhovore ARD potvrdil, že rozhodnutie je hotové, ale obsah nechal otvorený. „Bude to odpoveď Nemecka, ale naši partneri v Európskej únii a NATO ňou nebudú prekvapení," povedal s tým, že reakcia sa v týchto dňoch finálne ladí s Bruselom a alianciou. Na priamu otázku, či za incidentom stojí Rusko, meno nevyslovil a odkázal na pripravovanú reakciu — počkajme si, čo znamená primerane reagovať. ZDF heute ↗

Konkrétnejší je Tagesspiegel, podľa ktorého má ísť o kombináciu nemeckých krokov a nového balíka sankcií EÚ. V hre sú vyhostenia ruských diplomatov, predvolanie veľvyslanca a ďalšie vnútroštátne zásahy sankčnej povahy. Oznámenie sa pripravuje na začiatok týždňa, súbežne so stretnutím ministrov zahraničia EÚ v Írsku v utorok, hoci Merz ho môže podľa denníka aj predsunúť. V Berlíne sa hovorí o „Zeitenwende 2.0" a zdroje novín tvrdia, že vyhostiť zopár diplomatov alebo zatvoriť Ruský dom už nestačí. Úrad kancelára sa na špekuláciách odmieta zúčastňovať. Tagesspiegel ↗

Celý zoznam pripravovaných opatrení pritom pochádza z medializovaných zdrojov, predovšetkým z denníka Welt am Sonntag a portálu Politico, nie z oficiálneho vládneho oznámenia. Euronews ↗

Čo Nemecko vlastne smie

Práve tu naráža politická rétorika na právne mantinely. Právnik Patrick Heinemann v rozbore pre odborný portál LTO vysvetľuje, že lipský prípad nespĺňa definíciu „ozbrojeného útoku" podľa článku 51 Charty OSN, lebo mu chýba potrebná intenzita. Pripomína, že podľa prevažujúceho názoru tento prah nedosiahlo ani vyhodenie plynovodov Nord Stream do vzduchu. Bez ozbrojeného útoku niet práva na sebaobranu, a rovnakú podmienku má aj článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Ostáva článok 4, ktorý umožňuje konzultácie spojencov. Platí to však pre incident posudzovaný samostatne. Heinemann pripomína záverečné vyhlásenie summitu NATO z Vilniusu z júla 2023, podľa ktorého hybridné útoky síce spravidla jednotlivo prah nedosahujú, ale v súhrne ho prekročiť môžu — a to najmä vtedy, ak sa prípady ďalej množia a stupňujú. Konštatovať to je podľa neho nielen právny úkon, ale aj otázka politickej vôle. LTO ↗

Z toho vyplýva pomerne úzky rad nástrojov, ktorý Heinemann aj vymenúva — zatvorenie Ruského domu v Berlíne, tvrdší postup proti ruskej tieňovej flotile a vyhostenie diplomatov. Podstatné je, že na takúto reakciu netreba dôkaz v súdnej kvalite. „Pre bezpečnostno-politickú reakciu stačí, že sa také útoky dajú s dostatočnou pravdepodobnosťou pripísať Rusku," píše. Vzniká tak zvláštna situácia — právo Berlínu dovoľuje konať aj bez definitívneho dôkazu, ale ponúka mu presne tie opatrenia, ktoré vládne zdroje označujú za nedostatočné. Na možnosti odvety sa pýtal aj Tagesspiegel, ktorý si nechal medzinárodné právo vysvetliť od bonnského profesora Stefana Talmona. Tagesspiegel ↗

Doma tlačia na kancelára z oboch strán

Zelení stratili trpezlivosť. „Spolková vláda musí konečne prestať byť váhavá, zakríknutá a malomyseľná," povedal podpredseda ich frakcie Konstantin von Notz. Lipsko podľa neho bolo vojenskou akciou a obyvatelia majú vedieť, čo sa deje. Od ministra vnútra Alexandra Dobrindta žiada týždenný prehľad všetkých udalostí, ktoré možno pripísať ruským agentom, prísnejšie udeľovanie víz ruským občanom a väčší tlak na tieňovú flotilu. Dobrindtovi zároveň vyčíta, že zakrýva problémy pri budovaní nového protidronového centra v Berlíne. Tagesspiegel ↗

Podobne, len opatrnejšie, hovorí koaličná SPD. Podpredsedníčka frakcie Siemtje Möller očakáva „celý balík opatrení" vrátane sankcií proti tieňovej flotile a dúfa v zosúladený postup v EÚ a NATO. Nikto nechce ďalšiu vojnovú eskaláciu, dodala, ale Rusku treba ukázať hranice. Opačným smerom tlačí AfD, ktorej zahraničnopolitický hovorca Markus Frohnmaier hovorí o dvojitom štandarde. Tagesspiegel ↗

Podobné prípady sa objavili pri Prešove aj v Poľsku

Kým Berlín zvažuje, čo si môže dovoliť, podobne mierené prípady pribudli aj inde — s tým rozdielom, že ani v jednom z nich zatiaľ nikto oficiálne neurčil vinníka. Slovenská polícia 25. augusta oznámila, že zmarila pripravovaný podpaľačský útok napalmom na závod vyrábajúci drony na východe Slovenska, a obvinila troch cudzincov. ta3 ↗

Podľa Denníka N mala byť fabrika pri Prešove podpálená na objednávku a k odhaleniu prispeli tajné služby. Samotný výrobca dronov tvrdí, že útoky prichádzajú z ruskej strany. Denník N ↗ Hlavného podozrivého, občana Lotyšska, zadržali 26. augusta v Hamburgu a Slovensko požiadalo Nemecko o jeho vydanie. Slovenský prípad tak má aj nemeckú procesnú stopu. Hospodárske noviny ↗

V noci na pondelok pribudol ďalší preverovaný incident. V poľskej zbrojovke WB Electronics v Skarżysku-Kamiennej, teda asi 150 kilometrov južne od Varšavy, vypukol krátko po polnoci požiar. Nikto sa nezranil a oheň je uhasený, na mieste však zasahuje kontrarozviedka ABW. „Berieme túto vec veľmi vážne," povedal hovorca koordinátora tajných služieb Jacek Dobrzyński pre TVN24 s tým, že na jednoznačné označenie za sabotáž je priskoro. Závod vyrába kľúčové súčiastky pre drony. ORF ↗

Prečítajte si tiež: Dron s výbušninou stál pri ukrajinských Antonovoch v Lipsku. Účinná obrana Nemecku podľa FAZ chýba

Z Helsínk znie opačný tón

Do nemeckej debaty vstúpil aj fínsky prezident Alexander Stubb, a to podstatne pokojnejšie. „Nemyslím si, že by Rusko niekedy chcelo zaútočiť na najmocnejšiu vojenskú alianciu na svete, teda na NATO," povedal pre denník Bild. Opiera sa podľa vlastných slov o spravodajské informácie aj o odstrašujúcu silu aliancie, ktorú považuje za väčšiu než pri ktorejkoľvek inej vojenskej mocnosti. Stubb, ktorého krajina má s Ruskom najdlhšiu hranicu v Európskej únii, tak vnáša do debaty zdržanlivejší tón práve vo chvíli, keď Berlín pripravuje sankčnú odpoveď. Forum 24 ↗

Ilustračná fotka: odbavovacia plocha letiska Lipsko/Halle s terminálom a riadiacou vežou. Foto Molch-Entertainment, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0 de.

Čo sleduje hotinfo