Švajčiari budú hlasovať o zákaze vlastných sankcií. V kampani za neutralitu vystupujú aj ľudia s väzbami na Moskvu

Švajčiari budú 27. septembra hlasovať o ústavnej zmene, ktorá by krajine zakázala pripájať sa k hospodárskym sankciám proti štátom vedúcim vojnu, ak nejde o rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN alebo o opatrenie proti obchádzaniu sankcií. Dva nezávislé prieskumy dávajú iniciatíve málo šancí. Zaujímavejšie než čísla je však to, kto sa v posledných týždňoch pridal na jej stranu — a prečo si tým v Berne robia starosti. SRF ↗

Čo iniciatíva naozaj žiada

- V ten istý deň prišla skúška toho, čoho sa spor týka. Približne dvadsať izraelských osobností — medzi nimi exdiplomat Alon Liel, bývalý predseda Knesetu Avraham Burg a expredsedníčka Meretzu Zehava Gal-On — napísalo švajčiarskemu prezidentovi a ministrovi hospodárstva Parmelinovi list so žiadosťou zastaviť obchodné vzťahy s osadami na okupovaných územiach. Rovnaký list poslali aj Paríž, Berlín a Londýn. Text iniciatívy mieri na sankcie proti štátom vedúcim vojnu, takže tento konkrétny krok by nezakázal — ukazuje však, aké rozhodnutia by Bern musel vážiť s ústavnou brzdou v ruke. (SRF ↗)

Predloha s názvom Zachovanie švajčiarskej neutrality chce do spolkovej ústavy zapísať trvalú a ozbrojenú neutralitu. V praxi by to znamenalo ďalekosiahly zákaz hospodárskych sankcií proti štátom, ktoré vedú vojnu. Výnimkou by boli len sankcie, o ktorých rozhodne Bezpečnostná rada OSN, a opatrenia proti obchádzaniu sankcií. Ústava by zároveň krajine zakázala vstup do vojenskej alebo obrannej aliancie. Spolupráca s takou alianciou by bola prípustná len pri priamom vojenskom útoku na Švajčiarsko alebo pri odvracaní bezprostredne hroziaceho útoku. SRF ↗

Iniciatívu spustil Christoph Blocher a podpisy pod ňu boli za platné uznané v lete 2024. Vláda aj parlament odporúčajú hlasovať proti. Minister zahraničia Ignazio Cassis argumentuje tým, že neutralita v dnešnej podobe slúžila krajine 180 rokov ako nástroj chrániaci jej slobodu, bezpečnosť a nezávislosť — a že zápis do ústavy by vytvoril nehybnosť a zúžil zahraničnopolitický manévrovací priestor. The Irish Times ↗ NZZ ↗

Dva prieskumy, oba proti

Prvý prieskum inštitútu GFS Bern pre verejnoprávnu SRG, uskutočnený od 3. do 16. augusta, dáva iniciatíve 42 percent hlasov za a 54 proti. Aj pri plnom vyčerpaní štatistickej odchýlky by predloha neprešla. Názory sú pritom už usadené — bez pevného rozhodnutia, ako hlasovať, je len necelá štvrtina opýtaných. „Obraz názorov je pomerne pevný," hovorí politológ Lukas Golder z GFS Bern. SRF ↗

Za iniciatívou stojí prakticky len jedna skupina voličov. Medzi priaznivcami Švajčiarskej ľudovej strany ju podporuje 86 percent, u ostatných strán sa podpora pohybuje od 31 percent u liberálov po 11 percent u sociálnych demokratov. Zaujímavejšie sú dva ďalšie zlomy. V mestách iniciatívu odmieta 59 percent opýtaných, na vidieku má naopak tesnú väčšinu 51 percent. A odmietavejší sú starší ľudia než mladí — najvýraznejšie tí nad 65 rokov, teda podľa Goldera generácie, ktoré zažili studenú vojnu. NZZ ↗

Druhý prieskum, ktorý pre noviny Tamedia a 20 Minuten robil inštitút Leewas 12. a 13. augusta na vzorke vyše trinásťtisíc ľudí, je k iniciatíve ešte tvrdší — proti sa vyslovilo 62 percent opýtaných. Práve tento prieskum prevzala agentúra Reuters a cez ňu sa dostal aj do rumunských médií. Digi24 ↗

Kto stojí za kampaňou

• Verejnoprávna SRF pomenovala ruský vstup do kampane priamo a s dôkazom. Podľa nej kremeľom financovaná platforma RT DE publikuje texty na podporu iniciatívy pod vymysleným švajčiarsky znejúcim menom Hans-Ueli Läppli. Profesor východoeurópskych štúdií Ulrich Schmid z Univerzity v St. Gallene to zaraďuje do širšej stratégie: Moskva chce svoj konflikt s Ukrajinou podať ako bežný spor dvoch štátov. SRF ↗
• Potvrdzuje to aj úrad, ktorý má dezinformácie na starosti. Štátny sekretariát pre bezpečnostnú politiku konštatuje, že „zahraničné dezinformácie a pokusy o štátne ovplyvňovanie pribúdajú". Vláda na to koncom roka 2025 zriadila pracovnú skupinu, parlamentu to nestačí a žiada monitoring sociálnych sietí a posilnenie spravodajskej služby. SRF ↗

Denník NZZ zo Zürichu zverejnil rešerš o tom, kto sa v kampani za iniciatívu pohybuje. Na jar 2026 vznikla dvanásťčlenná Rada pre neutralitu, za ktorou stojí združenie Hnutie za neutralitu, založené v roku 2025. Združenie radu financuje a poskytuje jej sekretariát. NZZ ↗

V rade sedia okrem iných bývalý dôstojník švajčiarskej armády Ralph Bosshard, ktorý v rozhovore pre Russia Today označil západné dodávky zbraní Ukrajine za generálku na budúcu európsku vojnu proti Rusku, a Jacques Baud, bývalý pracovník švajčiarskej spravodajskej služby, ktorého EÚ minulú zimu zaradila na sankčný zoznam ako hlásnu trúbu proruskej propagandy. Baud obvinenia odmieta. Ďalším členom je Guy Mettan, kedysi šéfredaktor denníka Tribune de Genève, dnes poslanec zo Ženevy za Švajčiarsku ľudovú stranu — vo februári 2026 dostal čestný doktorát štátnej univerzity v Petrohrade a Vladimir Putin mu podľa NZZ osobne udelil ruský Rad priateľstva. Zdroje sa rozchádzajú v tom, ktorý rok sa tak stalo. NZZ ↗

Moskovská stopa vedie k sieti, o ktorej sme už písali

Najzaujímavejšia časť rešerše sa týka podujatia, ktoré poznáme. Koncom apríla sa v Moskve zakladala nová ľavicová sieť Sovintern — z iniciatívy strany Spravodlivé Rusko, s pozdravom od Vladimira Putina a s podpredsedom Štátnej dumy na čele organizačného výboru. Zo Švajčiarska tam pricestoval Massimiliano Ay, tajomník Komunistickej strany v talianskojazyčnom kantóne Ticino. „Našu stranu požiadali o hodnotenie budúcnosti švajčiarskej neutrality," opísal Ay stretnutie neskôr. Dvadsiateho deviateho augusta vystúpi na demonštrácii za iniciatívu na bernskom Bundesplatzi pred budovou parlamentu, ktorá nesie názov Nie NATO — áno neutralite. NZZ ↗

Prečítajte si tiež: Moskva postavila novú ľavicovú internacionálu. Medzi deviatimi zakladateľmi je moldavská aj srbská strana

Moskva sa do kampane zapája aj priamo. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová na Telegrame zopakovala tvrdenie, že Švajčiarsko už nie je neutrálnou krajinou, pripomenula odmietanie židovských utečencov za druhej svetovej vojny a otvorene odporučila hlasovať za iniciatívu. Predtým dalo nepriame odporúčanie aj ruské veľvyslanectvo. Rusko má na prijatí priamy záujem — predloha zakazuje práve tie sankcie, ktoré Švajčiarsko po útoku na Ukrajinu prevzalo. NZZ ↗

Spolková rada tento týždeň v odpovedi na parlamentnú interpeláciu potvrdila, že Rusko šíri dezinformácie a propagandu už roky. Pred hlasovaním kolujú na Telegrame manipulatívne príspevky, napríklad o švajčiarskom drone, ktorý mal zabiť ruské deti. Také správy sú nepravdivé a ich pôvodom je článok nemeckej odnože Russia Today. Bezpečnostnopolitická komisia národnej rady preto navrhuje posilniť schopnosť štátu rozpoznávať a odvracať zahraničné vplyvové operácie. NZZ ↗

Ako sa to zatiaľ dostalo k slovenskému čitateľovi

Slovenský čitateľ mal k tejto téme za posledný mesiac dva vstupy. Aktuality.sk 12. augusta korektne opísali samotnú iniciatívu aj postoj vlády pod titulkom, ktorý hovorí, o čo ide. Aktuality.sk ↗

Devätnásteho augusta priniesli prieskum Hlavné správy, web z nášho dezinformačného zoznamu. Ich čísla sedia — citujú prieskum Tamedia a 20 Minuten správne, aj telo textu vecne opisuje, čo iniciatíva žiada a že vláda s parlamentom sú proti. Prekrútený je titulok: „Švajčiarske obyvateľstvo chce viesť boj proti Rusku." Švajčiari pritom v prieskume nehlasujú za nič bojovné, len odmietajú ústavný zákaz sankcií. Z odmietnutia zákazu sa tak stane chuť viesť boj proti Rusku. Hlavné správy (web z nášho dezinformačného zoznamu) ↗

Prieskum SRG ani rešerš NZZ o zázemí kampane zatiaľ v slovenských ani českých médiách nie sú vôbec. Nie je to pritom otázka jazyka — prieskum Tamedia išiel cez agentúru Reuters, takže bol dostupný aj mimo nemčiny, a prebrali ho napríklad rumunské médiá.

Limity tohto pohľadu

NZZ si sama drží brzdu, ktorú je poctivé prevziať: podporiť iniciatívu nie je samo osebe podozrivé a výčitka, že priaznivci predlohy sú automaticky Putinovými pomocníkmi, podľa denníka míňa cieľ. Za predlohou stojí legitímna otázka, či má byť sankčná politika viazaná ústavou, a hlasovať za ňu bude aj časť ľudí bez akéhokoľvek vzťahu k Moskve. Za demonštráciou na Bundesplatzi navyše podľa NZZ nestojí žiadny štátny aktér. Tento článok preto netvrdí, že iniciatíva je riadená z Moskvy — opisuje, že NZZ našla v jej okolí ľudí a vyjadrenia, ktoré sú pre švajčiarsku bezpečnostnú debatu citlivé.

Treba počítať aj s tým, odkiaľ sa pozeráme. NZZ je pravicovo-liberálny denník, ktorý v tomto hlasovaní nie je nezaujatým pozorovateľom — patrí do prostredia, ktoré iniciatívu odmieta. Rešerš je doložená menami a dátumami, ale výber postáv je editorský a nehovorí nič o tom, ako bude hlasovať bežný priaznivec predlohy.

A napokon: sama Spolková rada uvádza, že pri júnovom hlasovaní o desaťmiliónovom Švajčiarsku prostriedky vložené do vplyvových operácií „veľmi pravdepodobne nestačili" na ovplyvnenie výsledku. Otázku, či by to pri tesnejšom výsledku bolo inak, necháva otvorenú.

Čo sleduje hotinfo

Dvadsiateho deviateho augusta sa koná demonštrácia na Bundesplatzi. Sledujeme, kto na nej reálne vystúpi a či sa zoznam rečníkov oproti ohlásenému zmení.

Bezpečnostnopolitická komisia navrhla posilniť obranu proti zahraničným vplyvovým operáciám. Sledujeme, či návrh prejde parlamentom.

Hlasovanie je 27. septembra. Sledujeme výsledok a to, či sa potvrdí rozdiel medzi mestami a vidiekom, ktorý prieskum ukázal.

Sovintern vznikol v apríli a švajčiarska kampaň je prvým prípadom, keď sa jeho účastník objavuje v konkrétnom európskom referende. Sledujeme, či sa sieť podobne prejaví aj inde a či rešerš NZZ prevezme pred hlasovaním niektoré slovenské alebo české médium.