Slovenskí muži sú v zdravých rokoch druhí od konca v únii. Čísla v depeši zodpovedajú roku 2023

Agentúra TASR priniesla 9. septembra z konferencie verejného zdravotníctva vo Vysokých Tatrách správu, podľa ktorej slovenskí muži prežijú v dobrom zdraví 56,8 roka proti európskemu priemeru 62,8, čo je tretia najnižšia hodnota v únii. Rok depeša neuvádza, hodnoty však zodpovedajú roku 2023. Databáza Eurostatu už obsahuje aj rok 2024 a v ňom je slovenská hodnota 56,0 roka, priemer únie 64,8 a Slovensko druhé od konca. Za rok 2024 tak vychádza odstup 8,8 roka, za rok 2023 predstavoval šesť.

Čo v depeši stálo

Depeša informuje o šiestej konferencii verejného zdravotníctva krajín V4 a siedmej konferencii SAVEZ, ktoré sa vo Vysokých Tatrách konajú od stredy 9. do piatka 11. septembra za účasti odborníkov z Európy, Kanady a Austrálie. Podujatie pripravili SAVEZ, ministerstvo zdravotníctva, Svetová zdravotnícka organizácia, Európska asociácia verejného zdravotníctva a organizácia EuroHealthNet. TASR ↗

Popri opise konferencie nesie depeša tri číselné tvrdenia. Prvé hovorí, že priemerná dĺžka života na Slovensku je 78,6 roka. Druhé, že slovenskí muži prežijú v dobrom zdraví 56,8 roka proti európskemu priemeru 62,8 a že ide o tretiu najnižšiu hodnotu v únii. Tretie tvrdí, že slovenské zdravotníctvo čelí po Poľsku najrýchlejšiemu starnutiu populácie v únii. Depešu prevzal regionálny Korzár a v skrátenej podobe aj ďalšie weby. Korzár ↗

Ukazovateľ, o ktorom je reč, sa v Eurostate volá roky prežité v zdraví. Nie je to predpoveď pre konkrétneho človeka ani posudok lekára, ale populačný odhad toho, koľko rokov života pripadá v priemere na obdobie bez obmedzenia v bežných činnostiach. To je podstatné pre všetko, čo nasleduje. Eurostat, metodika ↗

Hodnoty zodpovedajú roku 2023, databáza má rok 2024

Čísla 56,8 a 62,8 sedia presne na rok 2023. Databáza Eurostatu už obsahuje aj rok 2024, v ktorom je slovenská hodnota pre mužov 56,0 roka a priemer dvadsiatich siedmich krajín únie 64,8. Odstup za rok 2024 je teda 8,8 roka, za rok 2023 predstavoval šesť. Depeša rok neuvádza, takže o zdroji jej čísel hovoríme na základe zhody hodnôt, nie na základe toho, čo v texte stojí. Eurostat, hlth_hlye ↗

Zmenilo sa aj poradie. V roku 2023 boli pod Slovenskom Lotyšsko s 51,2 roka a Estónsko s 56,5, takže tretia najnižšia hodnota sedela. Za rok 2024 hodnota u estónskych mužov stúpla na 56,8, slovenská klesla na 56,0 a obe krajiny sa vymenili. Pod Slovenskom ostalo už len Lotyšsko s 51,1 roka. Eurostat, hlth_hlye ↗

Depeša hovorí len o mužoch. Hodnota u slovenských žien je za rok 2024 58,2 roka proti priemeru únie 65,5, čo je odstup viac než sedem rokov, a v rámci únie je to spolu s Holandskom tretia najnižšia hodnota. Hodnoty u žien vychádzajú teda o niečo lepšie než u mužov, ale nie o toľko, aby zmenili obraz. Eurostat, hlth_hlye ↗

Odkiaľ pochádza 78,6 roka

Prvé tvrdenie depeše, teda dĺžka života 78,6 roka, sa nezhoduje s hodnotami, ktoré dnes uvádza Eurostat. Ten má za rok 2024 hodnotu 78,4 roka a za rok 2023 hodnotu 78,1. Štatistický úrad SR uvádza za rok 2024 hodnotu 78,45 roka. Eurostat, demo_mlexpec ↗

Číslo z depeše však má publikovaný zdroj. Zdravotný profil Slovenska, ktorý v decembri 2025 vydala OECD spolu s Európskou komisiou, píše doslova, že dĺžka života na Slovensku „v roku 2024 dosiahla 78,6 roka", a ako zdroj uvádza práve Eurostat. Ten istý dokument uvádza za rok 2023 pre ženy 81,9 a pre mužov 75,2 roka, kým dnešná databáza Eurostatu má 81,5 a 74,9. Profil teda pracoval s vtedy dostupnou verziou dát, ktorú Eurostat odvtedy zrevidoval nadol. OECD, Zdravotný profil Slovenska 2025 ↗

Rozdiel dvoch desatín roka teda nie je chyba depeše, ale stopa po revízii. Pre čitateľa z toho plynie skôr to, že aj základné demografické číslo sa ešte mesiace po skončení roka posúva.

Čím starší človek, tým väčší relatívny odstup

Číslo pri narodení je najcitovanejšie. Vyjadruje odhad rokov bez obmedzenia pri narodení za predpokladu, že by úmrtnostné a zdravotné pomery daného roka zostali zachované. Eurostat počíta ten istý ukazovateľ aj pre päťdesiatnikov a pre ľudí vo veku 65 rokov, a tam sa slovenský odstup od priemeru únie mení. V absolútnom vyjadrení klesá, z 8,8 roka pri narodení na 7,5 roka pri päťdesiatke a na 5,5 roka pri 65 rokoch. Relatívny odstup však rastie: slovenská hodnota je pri narodení približne o 14 percent nižšia než priemer únie, pri päťdesiatke o 38 percent a pri 65 rokoch o 55 percent. Eurostat, hlth_hlye ↗

V absolútnych číslach to za rok 2024 vyzerá takto. Slovenským mužom vo veku 65 rokov pripadá v priemere ešte 16,3 roka života a z toho 4,5 roka bez obmedzenia v bežných činnostiach, kým priemer únie je 10,0 roka. Nižšiu hodnotu má v celej únii už len Lotyšsko s 3,9 roka. Česko má 7,8 roka, Poľsko 8,8, Rakúsko 9,1. Na opačnom konci stojí Švédsko so 14,3 roka a Taliansko s 12,9. Eurostat, hlth_hlye ↗

Toto je zároveň to obdobie, ktoré je blízke bežnému dôchodkovému veku. Muž bez vychovaných detí narodený od septembra do decembra 1962 dosahuje dôchodkový vek v roku 2026 pri 63 rokoch a štyroch mesiacoch a pre ročník 1968 je od júla 2026 stanovený na 64 rokov a dva mesiace. Odchod do dôchodku a skutočné skončenie práce pritom nie sú to isté, takže ide o blízkosť, nie o zhodu. Sociálna poisťovňa ↗

Rokov pribudlo, zdravých nie

Medzi rokmi 2023 a 2024 sa odhad dĺžky života slovenských mužov zvýšil zo 74,9 na 75,2 roka a u žien z 81,5 na 81,7. Odhad rokov bez obmedzenia sa pritom u mužov znížil zo 56,8 na 56,0 a u žien zostal na 58,2. Rozdiel oboch odhadov, teda počet rokov pripadajúcich na obdobie s obmedzením, tak medziročne narástol. Ide o dva susedné roky, nie o dlhodobý trend. Eurostat, hlth_hlye ↗

Za rok 2024 pripadá slovenskému mužovi na obdobie s nejakým obmedzením 19,2 roka. Vyššiu hodnotu majú spomedzi krajín, ktoré Eurostat v tomto ukazovateli pokrýva, len Švajčiarsko s 23,0 roka, Fínsko s 21,2, Lotyšsko s 20,3, Holandsko s 19,7 a Rakúsko s 19,6. Priemer únie je 14,1 roka, Česko má 15,4. Eurostat, hlth_hlye ↗

Švajčiarsko a Holandsko pritom patria k najbohatším a najdlhšie žijúcim krajinám Európy. Dlhší život môže sám osebe znamenať viac rokov s obmedzením, takže ich umiestnenie nie je dôkazom ničoho. Stojí ale za to pozrieť sa, ako ten ukazovateľ vzniká.

Prečo sa ten rebríček nedá čítať ako teplomer

Ukazovateľ nevzniká z lekárskych záznamov. Kombinuje úmrtnostné tabuľky s odpoveďami na jedinú otázku z európskeho zisťovania o príjmoch a životných podmienkach, ktorá sa pýta, či je človek aspoň šesť mesiacov obmedzený v činnostiach, ktoré ľudia zvyčajne robia. Tá otázka sa v odbornom jazyku volá GALI a jej výsledok je sebahodnotenie, nie diagnóza. Eurostat, metodika ↗

Eurostat na to vo vlastnej metodike upozorňuje priamo. Uvádza, že spôsob, akým členské štáty otázku do zisťovania zapracovali, môže brániť porovnaniu medzi krajinami, a že nie všetky sa držali odporúčaného znenia. Ako príklady menuje, že šesť mesiacov sa niekde chápalo ako referenčné obdobie namiesto minimálneho trvania obmedzenia, že sa otázka niekde pýtala na vlastné denné činnosti namiesto tých, ktoré ľudia zvyčajne robia, alebo že sa použili dve odpovede namiesto troch. Eurostat, metodika ↗

Ako to vyzerá v dátach, vidno na troch krajinách. Bulharskí muži majú v celej únii najkratší život, 72,2 roka, a zároveň najvyšší podiel rokov prežitých bez obmedzenia, 92,5 percenta. Švajčiarski muži majú s 82,4 roka najdlhší život a podiel rokov bez obmedzenia najnižší, 72,1 percenta. Rumunskí muži sa dožívajú 72,8 roka a bez obmedzenia z toho prežijú 64,0, teda o osem rokov viac než Slováci, hoci Slováci sa dožívajú vyššieho veku. Eurostat, hlth_hlye ↗

Rozdiely medzi krajinami teda okrem zdravotného stavu ovplyvňuje aj spôsob zisťovania a to, čo ľudia v danej krajine považujú za obmedzenie. Slovenskej hodnote to nepomáha, ale poradie prestáva byť poradím podľa zdravia a stáva sa poradím podľa zdravia a spôsobu odpovedania naraz.

Časť medziročného skoku má technickú príčinu

Na tom, že odstup od priemeru narástol zo šiestich rokov na 8,8, sa väčšou mierou podieľa vzostup európskeho priemeru o dva roky než slovenský pokles o osem desatín. Taký medziročný posun je pre agregát dvadsiatich siedmich krajín neobvyklý a jednou zo zložiek je Rumunsko, ktorého hodnota sa zmenila z 59,4 na 64,0 roka. Eurostat pri nej uvádza príznak zlomu v časovom rade a odhadu, takže rumunský nárast nemožno celý čítať ako zlepšenie zdravia. Príspevok jednotlivých krajín k pohybu agregátu Eurostat nevyčísľuje. Eurostat, hlth_hlye ↗

Príznaky nesie aj hodnota, ktorú uvádza depeša. Európsky priemer za rok 2023 je v databáze označený naraz ako zlom v rade, odhad a predbežný údaj. Za rok 2024 majú príznak zlomu alebo predbežnosti Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Litva, Portugalsko a Rumunsko. Eurostat, hlth_hlye ↗

Slovenské hodnoty od roku 2019 po rok 2024 označený zlom nemajú. Samotná absencia príznaku však nehovorí, či je medziročný pokles o osem desatín roka väčší než neistota výberového zisťovania, na ktorom stojí. Neistota sa teda týka aj samotného slovenského odhadu. Eurostat, hlth_hlye ↗

Starnutie po Poľsku sedí pri skupine 80 a viac rokov

Tretie tvrdenie depeše, teda že Slovensko čelí po Poľsku najrýchlejšiemu starnutiu populácie v únii, neuvádza ani ukazovateľ, ani časový horizont, takže sa nedá overiť v tej podobe, v akej je napísané. Pri najbežnejšom čítaní nevychádza. Podľa demografickej projekcie, ktorú Eurostat naposledy aktualizoval v máji 2026, stúpne na Slovensku počet ľudí vo veku 65 a viac rokov z 29,0 na 49,7 na každých sto ľudí vo veku 15 až 64 rokov, teda medzi rokmi 2026 a 2050 o 20,7 percentuálneho bodu. To je piaty najrýchlejší rast v únii, za Gréckom, Španielskom, Portugalskom a Talianskom. Poľsko je s nárastom 18,4 bodu deviate. Eurostat, EUROPOP2023 ↗

Pri najstaršej vekovej skupine to ale vychádza. Podiel obyvateľov vo veku 80 a viac rokov má na Slovensku stúpnuť z 3,7 percenta v roku 2026 na 7,2 percenta v roku 2040, teda takmer na dvojnásobok. Rýchlejšie rastie v únii len Poľsko, kde sa má podiel zvýšiť zo 4,2 na 8,6 percenta. Pri relatívnom raste podielu tejto skupiny a pri tomto horizonte je Slovensko druhé za Poľskom, presne ako hovorí depeša. Eurostat, EUROPOP2023 ↗

Rozdiel medzi oboma čítaniami nie je formálny. Skupina vo veku 80 a viac rokov čerpá dlhodobú starostlivosť najviac, takže pre plánovanie lôžok a opatrovateľskej služby je to relevantné číslo. Čitateľ si však pod vetou o najrýchlejšom starnutí predstaví skôr vek obyvateľstva ako celku, a v tom Slovensko druhé nie je.

Čo z toho ostáva

Depeša neuviedla o rokoch prežitých v zdraví nič nepravdivé. Použila hodnoty, ktoré patria roku 2023, hoci databáza už má rok 2024, a nedodala k nim to, čo z tohto ukazovateľa robí menej tvrdé číslo, než sa zdá. Hodnota 78,6 roka má publikovaný zdroj a tvrdenie o starnutí sa pri jednej vekovej skupine potvrdzuje.

Z novších čísel ostávajú dva závery a každý má inú váhu. Ten prvý je medzinárodný: za rok 2024 sú slovenskí muži v rokoch prežitých bez obmedzenia druhí od konca v únii a vo veku 65 rokov dosahuje slovenská hodnota 45 percent európskeho priemeru. U žien je to tretia najnižšia hodnota v únii. Práve na toto porovnanie sa vzťahujú metodické výhrady Eurostatu, takže poradie treba brať ako orientačné.

Ten druhý porovnáva Slovensko so sebou samým v čase a výhrady k porovnaniu medzi krajinami sa naň nevzťahujú. Medzi rokmi 2023 a 2024 sa slovenským mužom odhad dĺžky života zvýšil a odhad rokov bez obmedzenia znížil, takže rozdiel medzi oboma číslami narástol. Ide o porovnanie dvoch susedných rokov a odhad rokov bez obmedzenia navyše závisí od výberového zisťovania. Je to signál na sledovanie, nie potvrdený trend.

Ilustračná fotka: pavilón 8 Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana na Hollého ulici v Prešove, jún 2025. Autor Jozef Kotulič, Wikimedia Commons, CC BY 4.0.