Takmer polovica vývozu írskej rafinérie ide do Ruska. Írsky premiér varuje pred sankciami voči nej, Ukrajina postihla jej odberateľov

Írska rafinéria oxidu hlinitého Aughinish Alumina poslala v prvom polroku 2026 do Ruska 422 474 ton suroviny za necelých 120 miliónov eur, teda takmer 49 percent vlastného vývozu. Odberateľom sú huty jej vlastnej materskej firmy, ruského Rusalu, ktorý podľa švédskeho úradu naďalej ovláda sankcionovaný oligarcha Oleg Deripaska.

Írska vláda pritom pred sankciami voči závodu roky varuje a premiér Micheál Martin ich označuje za kontraproduktívne. The Irish Times práve zverejnil dokumenty, ktoré ukazujú, ako firma o svojich ruských väzbách s ministrami rokovala už v roku 2023.

Čo ukázali dokumenty, ktoré získal The Irish Times

Denník si zápisy z rokovaní vedenia závodu s írskymi ministrami a úradníkmi vyžiadal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ministerstvo podnikania ich najprv odmietlo vydať. Na stretnutí 10. mája 2023 firma vtedajšiemu ministrovi Simonovi Coveneymu povedala, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila pre závod „náročné prostredie" práve pre vlastnícku štruktúru cez Rusal a Deripasku. The Irish Times ↗

Z rovnakých zápisov vyplýva aj to, za čo firma vláde ďakovala. Ocenila „prebiehajúci dialóg a podporu" rezortu v rokoch, keď jej hrozili americké sankcie. Washington v apríli 2018 zaradil na sankčný zoznam priamo Rusal aj jeho materskú En+, a to pre Deripaskovu kontrolu. Firmy sa zo zoznamu dostali koncom januára 2019 a americké ministerstvo financií vtedy uviedlo, že už znížili jeho podiel a odstránili jeho kontrolu. Deripaska sankcionovaný zostal. Írska vláda vtedy vo Washingtone lobovala v prospech závodu. The Irish Times ↗

Práve tento mechanizmus spochybnil v júli švédsky daňový úrad. V rozhodnutí na sedemdesiatich troch stranách uviedol, že ruský prezidentský dekrét vylučuje akcionárov z „nepriateľských štátov" z hlasovania, a keď sa odrátajú, Deripaskov kontrolný podiel v materskej En+ stúpa na päťdesiattri percent a jeho hlasovacia sila v predstavenstve na sedemdesiat. Práve cez En+ vedie kontrola nad Rusalom, takže formálne oddelenie oligarchu od firmy podľa Švédska nefunguje. Rozhodnutie priamo zasiahlo švédsku hlinikáreň Kubal, ktorá patrí Rusalu a ktorej úrad zmrazil na daňovom účte 56,8 milióna švédskych korún, teda asi 5,1 milióna eur. Kubal sa odvolal a varuje pred vážnymi dôsledkami pre región. The Irish Times ↗

Spor o to, či surovina končí v ruských raketách

Ukrajina v auguste uvalila sankcie na päť firiem Rusalu vrátane štyroch hút, ktoré od Aughinish odoberajú oxid hlinitý, teda závodov v Krasnojarsku, Sajanogorsku, Bratsku a na Urale. Zelenského splnomocnenec pre sankcie Vladyslav Vlasiuk vyhlásil, že podľa Kyjeva niet iného vysvetlenia než to, že sa írska surovina používa v ruských raketách. Samotný Krasnojarsk podľa denníka odobral v roku 2024 asi pol milióna ton za približne 170 miliónov eur. The Irish Times ↗

Vlastná investigatíva denníka pritom zmapovala jeden článok reťazca. Zistila, že sankcionované huty predávajú veľkú časť produkcie obchodnej spoločnosti ASK, ktorá zásobuje desiatky ruských zbrojárov a na ukrajinskom sankčnom zozname už je. Rusal aj írsky závod používanie svojho materiálu v zbraniach popierajú a írske vládne vyšetrovanie podľa denníka neprinieslo hmatateľný dôkaz, ktorý by Aughinish priamo spájal s ruskou armádou či výrobcami zbraní. Vývoz medzitým rastie. Za celý rok 2025 smerovalo do Ruska 775 985 ton, teda mesačne v priemere 64 665 ton a štyridsaťtri percent vývozu závodu. V prvom polroku 2026 to bolo 422 474 ton, mesačne 70 412 ton a takmer 49 percent. The Irish Times ↗

Európsky parlament v júli prijal nezáväznú výzvu na zákaz vývozu oxidu hlinitého do Ruska, celá rezolúcia o Ukrajine prešla pomerom 460 hlasov za, 136 proti a 59 sa zdržalo. Sankcie však Parlament určovať nemôže. Európska komisia zákaz do júla nenavrhla, keďže by podľa nej dopadol na európsky priemysel. The Irish Times ↗ OCCRP ↗

Írsky argument stojí na tom, čo závod znamená doma aj pre zvyšok únie. Martin hovorí o zhruba tisíc pracovných miestach vrátane dodávateľov, z toho asi 470 priamych, a o tom, že rafinéria dodáva kritickú surovinu hutám vo Francúzsku a vo Švédsku. Rokovania s úniou označil za komunikáciu, nie za lobing. The Irish Times ↗

Prečo to čítať zo Slovenska

Slovenský čitateľ má na ten istý kov čerstvú domácu skúsenosť, len z opačného konca reťazca. Aughinish vyrába oxid hlinitý, teda medzistupeň medzi bauxitom a hotovým kovom. Huta Slovalco v Žiari nad Hronom z takejto suroviny vyrába primárny hliník a výrobu úplne zastavila v januári 2023, keď sa jej pri vtedajších cenách elektriny prestala oplácať. TREND ↗

Koncom augusta ju začala obnovovať. V prvej fáze nabieha sto z 226 elektrolyzérov, teda asi 43 až 45 percent kapacity, nábeh má trvať do konca februára 2027 a reštart stojí vyše sto miliónov eur. Podľa týždenníka TREND je to skúška modelu, ktorým chce Európa udržať energeticky náročný priemysel, teda kombinácia dlhodobých kontraktov na elektrinu, kompenzácií za emisné povolenky a súkromného kapitálu. TREND ↗

Prečítajte si tiež: Slovalco obnovuje výrobu hliníka v Žiari nad Hronom

Vedľa seba tak stoja dva európske príbehy o tom istom kove. Jeden závod beží ďalej a jeho vláda oň zápasí v sankčnom spore, druhý sa na tri a pol roka odmlčal pre cenu elektriny a obnovuje výrobu s verejnou aj súkromnou podporou. Ide o dva rôzne stupne výroby a nič nenasvedčuje, že by spolu obchodne súviseli. V oboch prípadoch však o osude závodu rozhodovala politika, raz sankčná, raz energetická.

Limity tohto pohľadu

Faktografia o Aughinish stojí prakticky celá na jednej redakčnej línii. The Irish Times na téme pracuje dlhodobo a v spolupráci s ďalšími médiami, takže preberanie jeho čísel inde nie je nezávislým potvrdením, ale tým istým zdrojom v druhom obale. Ide zároveň o írsky denník píšuci o írskej vláde.

Hranica dôkazu vedie inde, než sa na prvý pohľad zdá. Denník doložil, že odberateľské huty predávajú hliník obchodníkovi zásobujúcemu zbrojárov. Nedoložená ostáva cesta konkrétnej dávky írskej suroviny do konkrétnej zbrane, a práve to írske vyšetrovanie nepotvrdilo. Kyjev je navyše stranou vojny a na sankciách má záujem.

Otvorená je aj samotná ekonomická úvaha. Či by sankcie poškodili Európu viac než Rusko, je predpoveď, nie fakt, a stojí za ňou vláda, ktorá má na zachovaní závodu priamy záujem. A porovnanie so Slovalcom je len štrukturálne, nie príčinné.

Čo sleduje hotinfo