Španielske služby sledujú pochod za oslobodenie Ceuty. Zvolaný je na nedeľu 20. septembra, tri dni pred marockými voľbami

Španielska polícia, Guardia Civil a spravodajská služba CNI sledujú výzvu, ktorá sa od 4. septembra šíri najmä z marockých účtov na sociálnych sieťach a zvoláva na nedeľu 20. septembra „ľudový pochod" za oslobodenie Ceuty, Melilly a španielskych ostrovčekov pri marockom pobreží. Plagát v arabčine neuvádza organizátora, trasu ani povolenie. Dátum pritom zapadá do politicky citlivého okna: marocké parlamentné voľby sú 23. septembra a oficiálna kampaň beží od 10. do 22. septembra, takže pochod pripadá na jej predposledný deň. Cez víkend sa spor posunul do Madridu: vláda povolila v Ceute stanový tábor pre migrantov popri miestnych úradoch, prehrala súd o Ceute a prieskumy ukazujú, že Sánchezovi neveria ani vlastní voliči. Odvtedy sa stali dve väčšie veci: sudkyňa Tardónová otvorila trestné konanie pre čin proti mieru a nezávislosti Španielska a označila Ceutu za cieľ hybridnej vojny medzi štátmi, a denník ABC prišiel s tvrdením, že Sánchezov mobil infikoval bývalý druhý muž marockej rozviedky. Vo štvrtok sa k tomu pridali odtajnené správy CNI o júlovom prechode a zistenie, že Maroko zatajilo inštaláciu novej brány. Deň pochodu prišiel a ťažisko krízy sa medzitým presunulo inam: päťdesiat dní po júlovom vstupe je v oficiálnych zariadeniach 8 300 migrantov a vyše 4 000 ďalších spí na plážach a v uliciach, piatkový presun 1 700 ľudí do stanového táboru v prístave skončil návalom a varovnými výstrelmi a Európsky parlament označil za zodpovednú španielsku vládu.

Plagát, ktorý nikto nepodpísal

Analytická platforma Monitor Disinfo vydala 4. septembra správu s názvom „Ceuta, cieľ 20-S" a upozornila v nej na sieť správ, ktoré žiadajú „oslobodenie" oboch miest aj neobývaných ostrovčekov, ktoré Španielsko drží pri marockom pobreží. Za obdobie zvýšeného rizika označuje 10. až 23. september. Niektoré verzie výzvy hovoria o „miliónových pochodoch" vo viacerých marockých mestách, marocké médiá spomínajú „pochod hnevu" v Rabate smerom k španielskemu veľvyslanectvu. El Español ↗

Práve neurčitosť plagátu je podľa analýzy jeho hlavná vlastnosť. Keďže neuvádza, kto pochod zvoláva ani kadiaľ by mal ísť, dá sa použiť na čokoľvek — od protestu pred ambasádou po tvrdenie, že sa chystá hromadný prechod hranice. Dôkaz o tom, že za kampaňou stojí marocký štát, alebo že existuje konkrétny plán útoku na hranicu, analytici neuvádzajú. Za pravdepodobnejší cieľ považujú ovplyvnenie toho, ako hranicu vníma španielska verejnosť.

Španielske zložky to napriek tomu berú vážne. Podľa vojenských, policajných a spravodajských zdrojov výzvu sledujú Generálne komisárstvo pre cudzincov a hranice, spravodajská služba CNI, vojenská spravodajská služba CIFAS a informačné služby polície aj Guardia Civil. „Sú na tom, budeme to kontrolovať," znie citovaná formulácia. Sledovanie má zistiť, aký je reálny dosah výzvy, kto ju šíri a či existuje koordinácia, ktorá by ju preniesla zo sietí do ulíc. El Español ↗

Kalendár, ktorý pochodu dáva zmysel

Okno, ktoré analytici vyznačili, sa takmer presne kryje s marockou volebnou kampaňou. Voliči 23. septembra rozhodnú o obsadení 395 kresiel Snemovne reprezentantov a oficiálna kampaň trvá od 10. do 22. septembra. Ohlásený pochod tak nespadá do politicky prázdneho času, ale do najhustejšej časti kampane.

Tomu zodpovedá aj to, kde zaznel zatiaľ najtvrdší marocký výrok. Minister verejných prác a vody Nizar Baraka ho predniesol na mítingu strany Istiqlal, ktorej je generálnym tajomníkom. „Čo máme povedať našej susedke Španielsku po tom, čo sa stalo v Ceute? Povedali nám, že to považujú za poškodenie svojej národnej bezpečnosti," vyhlásil a pokračoval: „Hovoríme to úprimne: Španielsko je pre nás zásadný partner, ale neustúpime ani o jedinú piaď nášho národného územia." El Mundo ↗

Baraka je tretí marocký minister, ktorý za posledné týždne nárok zopakoval. Pre španielskeho čitateľa je to gradácia, pre marockého voliča môže fungovať ako mobilizačná predvolebná téma. To sú dve rôzne čítania toho istého výroku a rozdiel medzi nimi je podstatnejší než samotná veta.

Mesto päťdesiat dní po vstupe

Presun z pláží do prístavu skončil návalom. V piatok 18. septembra začala polícia sťahovať migrantov z pláže Benítez do stanového táboru, ktorý vláda postavila v prístave a ktorý má 1 700 miest. Presun podľa El País sprevádzal počiatočný nával, varovné výstrely do vzduchu a viacero zranených, poriadok sa robil rozdeľovaním ľudí do skupín a náramkami. (El País ↗, BBC ↗, Le Monde ↗)

Pláže sa tým ale nevyprázdnili. Tábor podľa El País vyvesil ceduľu „obsadené" a tisíce ľudí sa vrátili spať pod holým nebom. El Mundo to opisuje ako zlyhanie vládnej „operácie normalita": k prístavu prišli ďalšie tisíce ľudí z okolitých kopcov, ktorých predtým na pláži nikto nepočítal. Päťdesiat dní po vstupe je tak podľa mapy El País v oficiálnych zariadeniach 8 300 migrantov a ďalších viac než 4 000 na plážach, v uliciach a v improvizovaných táboroch — denník to titulkuje ako „vyše desaťtisíc". Experti na cudzinecké právo, ktorých cituje El Mundo, hovoria až o 20 000 neregulárnych osobách v meste, teda o dvojnásobku najhoršieho vládneho odhadu. (El País ↗, El Mundo ↗, El País o mape ↗, El Mundo o počtoch ↗)

Vyše tisíc maloletých je stále na ulici a prokuratúra vyšetruje týranie. Profil tejto skupiny sa podľa El País od júla zmenil, sú to prevažne chlapci vo veku 14 až 17 rokov. Niekoľko maloletých dievčat z centier utieklo a oznámilo fyzické týranie, prokuratúra preto otvorila vyšetrovanie pomerov v ceutských centrách pre maloletých. (El País ↗, El País o vyšetrovaní ↗)

Výnimočný stav sa prejavil aj na veciach, ktoré s migráciou nesúvisia. Ministerstvo vnútra požiadalo o zrušenie prípravného zápasu španielskej dvadsiatky s Mexikom, ktorý mal byť 30. septembra v Ceute ako gesto podpory mestu. Polícia jeho konanie „neodporúča", pre existujúci migračný tlak a napätie na uliciach podľa nej nemožno zaručiť bezpečnostné podmienky. (El País ↗)

Prokuratúra hovorí o mieri a nezávislosti štátu

Súbežne sa mení právny rámec, v ktorom Španielsko o júlovom vstupe uvažuje. Šéf prokuratúry Audiencia Nacional Jesús Alonso si prípad prevzal osobne a navrhol, aby ho vyšetroval práve tento súd. Argumentuje tým, že „podstatná časť fázy plánovania, mobilizácie, logistickej koordinácie, digitálneho šírenia a prípadného strategického riadenia sa mala odohrať na marockom území", kým následky nastali na španielskom. Španielsky zákon o súdnej moci dáva Audiencia Nacional príslušnosť pre činy spáchané mimo územia štátu. El Mundo ↗ Vo štvrtok sa objavili odtajnené spravodajské správy a menia obraz o júlovom prechode. Podľa nich CNI varovala španielsku vládu aj marockú stranu deň vopred a hovorila o „prepade po zemi aj po mori"; výzvy na sociálnych sieťach mali dosah okolo 180-tisíc sledovateľov a služba spomínala až desaťtisícové počty. V PSOE to podľa El Mundo vyvolalo nedôveru — „strelili sme si do nohy", znie v strane po zverejnení správ. Prokurátori zároveň vidia nečinnosť samotného Jesúsa Alonsa vo veci bývalého marockého špióna, ktorá mohla sťažiť kľúčové vyšetrovanie. (Die Zeit ↗, Tages-Anzeiger ↗, El Mundo ↗, ABC ↗)

Prokuratúra menuje ako možné trestné činy napomáhanie nelegálnej migrácii, usmrtenie a ublíženie na zdraví z hrubej nedbanlivosti a organizovanú zločineckú skupinu. Zároveň pripúšťa, že vyšetrovanie bude musieť určiť, či nešlo aj o činy proti „kolektívnym právnym statkom, ako je mier alebo nezávislosť štátu". To je formulácia, ktorá udalosť posúva z migračnej agendy do bezpečnostnej. Prokurátor súčasne požiadal sudkyňu o čiastočné utajenie spisu. El País ↗

Sudkyňa Tardónová konanie otvorila a vláda doň vstupuje. Magistrátka Audiencia Nacional otvorila trestné konanie pre údajný trestný čin proti mieru a nezávislosti Španielska a Ceutu v ňom pomenovala ako cieľ „hybridnej vojny" medzi štátmi. Minister územnej politiky Ángel Víctor Torres potvrdil, že vláda sa do konania prihlási ako účastník. (La Vanguardia ↗)

A do kauzy vstúpil marocký spravodajský rozmer. Podľa denníka ABC infikoval bývalý druhý muž marockej rozviedky Sánchezov mobil a je „v pozícii poskytnúť" jeho obsah. Tá istá redakcia píše, že policajní velitelia odmietli podpísať správu, ktorá mala Maroko zbaviť viny za júlový vpád do Ceuty. Obe tvrdenia sú zatiaľ len z ABC, ktorý je voči vláde dlhodobo kritický. (ABC ↗, ABC o správe ↗)

Súd tábor najprv povolil, potom si vyžiadal spis. Audiencia Nacional 17. septembra zamietla najsúrnejšie predbežné opatrenie, ktoré žiadal policajný odborový zväz, a dočasné použitie táboru v prístave tým umožnila, čím odblokovala piatkový presun. O dva dni neskôr ale odborovú žalobu prijala na konanie a od ministerstva dopravy si vyžiadala celý spis k stavbe v neodkladnej lehote 20 dní, takže zákonnosť použitia prístavu bude posudzovať. Súbežne Instituto Elcano uzavrel, že masový vstup sa nepodarilo predvídať pre „funkčné zlyhanie" systému národnej bezpečnosti, pričom hlavnou slabinou podľa neho nebola neexistencia informácií, ale to, ako sa naložilo s tými, ktoré k dispozícii boli. (El País ↗, El País o žalobe ↗, El Mundo ↗, El País o Elcane ↗)

Papier z roku 1992, ktorý zostal nepoužitý

Zatiaľ najkonkrétnejšia vec, ktorá sa v španielskej debate objavila tento týždeň, je stará dohoda. Text zaberá dve strany úradného vestníka z 25. apríla 1992, podpísal ho vtedajší minister zahraničia Francisco Fernández Ordóñez za vlády Felipeho Gonzáleza a v Maroku ešte vládol Hassan II. Podľa nej sa žiadosť o readmisiu ľudí, ktorí prišli nelegálne z marockého územia, mala podať „do desiatich dní od nelegálneho vstupu". El Español ↗

Dohoda stále platí a v kombinácii s európskym paktom o migrácii a azyle by podľa denníka umožnila vrátiť veľkú časť ľudí, ktorí 30. a 31. júla prešli do Ceuty. Nestalo sa tak. Dôvod, ktorý text uvádza, nie je právny, ale prevádzkový: chýbali ľudia a prostriedky na to, aby sa desaťdňová lehota stihla. Platí pritom aj obmedzenie, ktoré sa lehotou obísť nedá — maloletí a zraniteľné osoby sa nedajú vracať hromadne, a práve medzi nimi je časť osôb, pri ktorých sa spor dodnes vedie.

Madrid hľadá odpoveď v Bruseli, nie v Rabate

Sánchez medzitým ohlásil, že sa bude usilovať o štatút najvzdialenejšieho regiónu Európskej únie pre Ceutu. Odpoveď prišla z miesta, odkiaľ ju vláda zrejme nečakala. Kanárske ostrovy, jediný španielsky región s týmto štatútom, ho ústami hovorcu Alfonsa Cabella označili za „efektizmus" a „takticizmus". Argument je vecný: štatút je definovaný v európskych zmluvách, viaže sa na štrukturálne danosti ako vzdialenosť od kontinentu a rozhoduje o ňom Brusel. „To, čo Pedro Sánchez ohlasuje, ani nie je v jeho kompetencii, musel by o tom ísť rokovať do Bruselu," povedal Cabello. eldiario.es ↗ Peniaze z Bruselu už prišli. Európska únia uvoľnila Španielsku 114 miliónov eur na zvládnutie situácie v Ceute. Súbežne ABC uvádza, že Maroko zatajilo pred španielskou vládou aj pred Guardia Civil, že v pohraničnom pásme inštalovalo novú bránu — teda konkrétny zásah do sporného pásma, o ktorom sa Madrid dozvedel až dodatočne. (Telex ↗, ABC ↗)

Európska stopa má aj druhú, praktickejšiu vetvu. Z Ceuty znie požiadavka na trvalejšiu prítomnosť Frontexu, agentúra však v tom istom čase presúva lode, medzi nimi španielske a litovské, do Lamanšského prielivu. El Español ↗

Ceutu si už všíma aj zvyšok Európy. Taliansko zvažuje predĺženie hraničných kontrol so Španielskom a belgický De Standaard venoval kauze analýzu s otázkou, čo Španielsko vedelo a čo urobilo Maroko. (Der Standard ↗, De Standaard ↗)

A Európsky parlament sa postavil proti Madridu. Vo štvrtok 17. septembra prijal rezolúciu na podporu Ceuty, v ktorej odsúdil hromadný nelegálny príchod, vyzval na posilnenie ochrany vonkajších hraníc a kritizoval „regularizáciu veľkého rozsahu, ktorú uplatnila vláda" — podľa textu vytvára efekt privábenia a vysiela nesprávny signál. Zodpovednosť pripísal Sánchezovi. Voči Rabatu zároveň hrozí pozastavením asociačnej dohody, z ktorej Maroko dostáva miliardové fondy práve za ochranu hranice. Feijóo k tomu tlačí Brusel, aby sa do krízy vložil. (aktuality.sk ↗, El Mundo ↗, El País ↗, El País o Feijóovi ↗)

Riešenie, ktoré miestnych obišlo, mesto nevyprázdnilo. Stanový tábor pri prístave postavila vláda podľa nemeckého denníka Welt bez miestnych úradov a súbežne prehrala súdny spor o Ceute. Tábor dnes stojí a je plný, pláže ostali obsadené. Španielskych žandárov nasadených vo Frontexe podľa denníka ABC mrzí, že ich k Ceute nezavolali — teda tá istá inštitúcia, od ktorej mesto žiada trvalejšiu prítomnosť, má vlastných ľudí inde. (Welt ↗, ABC ↗, ABC o Frontexe ↗)

A tretí hráč svoju pozíciu spevnil. El Mundo opisoval rastúce spojenectvo Spojených štátov s Marokom v bývalej španielskej kolónii v Západnej Sahare — „obchodná príležitosť v Sahare je neobmedzená", znie citát z textu. El País k tomu teraz píše, že Maroko spečatilo dohodu so Spojenými štátmi a Izraelom: obe vlády podporujú marockú zvrchovanosť nad Západnou Saharou a akékoľvek iné riešenie než autonómiu označujú za „neprijateľné". Španielsky spor o exklávy sa tak vedie v čase, keď Rabat svoju medzinárodnú pozíciu posilňuje. (El Mundo ↗, El País ↗)

Čo z toho číta zahraničie a čo domáca verejnosť

Najpriamejšie si Ceutu preložil do vlastnej politiky maďarský premiér Péter Magyar. Jeho vláda predĺžila opatrenie, ktoré malo vypršať 7. septembra, a hranice tak zostanú uzavreté do 31. decembra 2026. Zdôvodnil to práve Ceutou: podľa neho ukázala, ako rýchlo sa dajú presmerovať migračné trasy a že „aj najmenšia legislatívna zmena môže vytvoriť trhliny v ochrane vonkajších hraníc Európy". Maďarsko pritom stále platí únijnú pokutu milión eur denne za svoju azylovú politiku a Magyar to označuje za nespravodlivé, keďže podľa neho stráži aj vonkajšiu hranicu Únie. G4Media ↗

Švajčiarska NZZ sa pýta priamočiarejšie, totiž či je Ceuta „búrka navyše", ktorá ukončí éru Pedra Sáncheza. NZZ ↗

Doma sa medzitým posunula nálada. Podľa prieskumu agentúry SocioMétrica pre El Español by 53,8 percenta Španielov prerušilo vzťahy s Marokom, kým Rabat nároky neodvolá, ďalších 27,7 percenta žiada aspoň formálny protest a len 12,4 percenta je za to nechať vyhlásenia bez odpovede, aby sa napätie nestupňovalo. Osemdesiatsedem percent opýtaných si myslí, že Maroko vstup do Ceuty kontrolovalo a vie s hranicou narábať podľa vôle — a tento názor podľa denníka neodlišuje voličov podľa straníckej príslušnosti. El Español ↗

Nová vlna prieskumov ukazuje, kam sa nálada posunula ďalej. Podľa denníka ABC voliči PSOE Sánchezovi v ceutskej kríze neveria, 73 percent opýtaných si myslí, že mal nechať kráľa Ceutu navštíviť, a veľká väčšina verí, že za „inváziou" stojí Maroko a že premiér nemal zostať na dovolenke. Denník k tomu vykreslil aj neplánovaného hrdinu krízy — „efekt Vivas" podľa miestneho predstaviteľa. ABC ↗ ABC ↗ ABC ↗

Doma sa spor presunul do parlamentu. Vox chce Sáncheza súdiť za vlastizradu, ale PP pokus brzdí so slovami „nie sme na to, aby sme prehrávali hlasovania"; ABC zároveň píše, že sa PP pripravuje na vládnu operáciu proti ceutskému prezidentovi Vivasovi a že sa Sánchez chytá vzostupu krajnej pravice, aby z ceutskej témy unikol. (El Confidencial ↗, ABC ↗)

Kríza sa obrátila proti Maročanom v celom Španielsku. V Španielsku je evidovaných vyše milióna ľudí narodených v Maroku, viac než z ktorejkoľvek inej krajiny, a El País zbieral svedectvá o rastúcej nevraživosti a strachu. „Ak sme invázia, všetko je proti nám dovolené," znie jedno z nich. Európsky komisár podľa českých médií upozornil, že zábery z Ceuty posilňujú krajnú pravicu, hoci počet nelegálnych príchodov do Európy pritom výrazne klesá. Doma si najtvrdšiu formuláciu pripísal José María Aznar, keď Sáncheza obvinil z „vlastizrady" a žiadal nasadiť do Ceuty armádu. (El País ↗, Aktuálně.cz ↗, El Mundo ↗)

Limity tohto pohľadu

Zdrojová báza tohto textu sa počas štyroch aktualizácií presunula. Rané detaily aj prieskum, ktorý citujeme, pochádzajú z denníka El Español, ktorý je voči Sánchezovej vláde dlhodobo kritický a prieskum si sám objednal. Čísla o meste po päťdesiatich dňoch sú naopak z El País, teda z denníka vládnej línii bližšieho, a najtvrdšie formulácie o zlyhaní vlády nesú ABC a El Mundo. To neznamená, že údaje neplatia, ale znamená to, že výber otázok aj rámec majú svojich autorov. Monitor Disinfo je súkromná platforma, nie štátna inštitúcia, a jej správa hovorí o riziku, nie o preukázanom pláne — sami analytici upozorňujú, že dôkaz o štátnej réžii kampane nemajú.

Opatrnosť si žiada aj slovník. Výzva na sieťach nie je to isté ako ohlásený pochod s organizátorom, a ani jedno nie je to isté ako marocká štátna politika. Marocká vláda sa k pochodu nevyjadrila. Zároveň platí opak toho istého: ministerské výroky o „ani piadi územia" padli pred voľbami, čo je dôvod brať ich ako predvolebnú rétoriku, ale nie dôvod tváriť sa, že nezazneli. V čase tejto aktualizácie, v nedeľu ráno 20. septembra, pochod ešte neprebehol a o jeho organizátorovi ani trase nie je nič známe. Marocká vláda sa k nemu nevyjadrila.

Čo sleduje hotinfo

Fotografia: hraničný plot medzi Ceutou a Marokom pri Benzú, ktorý pokračuje do mora. Autor Mario Sánchez Bueno, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 2.0.