
Dve čísla z tej istej správy
Medzinárodný námorný úrad zverejnil polročnú správu 9. júla. Za prvých šesť mesiacov roka eviduje 38 pirátskych útokov a lúpeží na mori. Pre porovnanie, za rovnaké obdobie vlani ich bolo 90 a v roku 2024 šesťdesiat. Z tohtoročných incidentov bolo 27 lodí prepadnutých, päť unesených, na tri lode útočníci strieľali a tri útoky ostali v pokuse. Riaditeľ úradu Michael Howlett to označil za povzbudivé číslo, ktoré odráža vytrvalé úsilie. Medzinárodná obchodná komora ↗Rovnaká správa ale obsahuje aj údaj o ľuďoch. Piráti zajali za polrok 67 námorníkov, dvom sa vyhrážali a jedného zranili. A práve tu sa poradie obracia: za 94 percent zajatých členov posádok sú podľa úradu zodpovední somálski piráti. Medzinárodná obchodná komora ↗
Tie dve čísla merajú dve rôzne veci. Počet incidentov hovorí, koľkokrát niekto vnikol na palubu — v drvivej väčšine prípadov išlo o vniknutie bez zajatia posádky. Somálsky model je iný: unesie sa celá loď aj s posádkou, odtiahne sa k pobrežiu a mesiace sa čaká na výkupné. Preto niekoľko somálskych únosov váži v štatistike rukojemníkov viac než desiatky prepadnutí inde.
Štyri lode pri severnom pobreží
Ako to vyzerá v praxi, opísala operácia Atalanta, teda námorná misia Európskej únie pri Africkom rohu. V správe z 29. júla vymenovala štyri unesené lode, ktoré vtedy kotvili pri severnom pobreží Somálska. EUNAVFOR Atalanta ↗Tanker HONOUR 25 pod vlajkou Palau uniesli 21. apríla, na palube bolo 17 ľudí, väčšinou Pakistancov, a viezol ropné produkty do Mogadiša. Nákladnú loď SWARD pod vlajkou Svätého Krištofa a Nevisu prepadli 26. apríla, mala 15 členov posádky, prevažne Sýrčanov, a viezla hnojivo do Mombasy. Tanker EUREKA pod vlajkou Toga uniesli 2. mája, dvanásť ľudí na palube, z toho osem Egypťanov. Tanker ASANA pod tanzánijskou vlajkou uniesli 17. júla asi 65 námorných míľ juhozápadne od jemenskej Mukally, na palube 22 ľudí, polovica z nich Indovia. EUNAVFOR Atalanta ↗
Atalanta k ich polohe dodala, že „štyri unesené plavidlá kotvia pri severnom pobreží Somálska, vo vnútri teritoriálnych vôd a veľmi blízko pobrežia". To je podstatné, lebo v teritoriálnych vodách cudzia vojnová loď zasiahnuť nemôže bez súhlasu Somálska. EUNAVFOR Atalanta ↗
Odvtedy čísla ďalej rástli. Horseed Media 9. septembra uviedlo, že pirátske skupiny držia šesť obchodných lodí a vyše deväťdesiat námorníkov. Ten údaj sa opiera o staršie hlásenie, ktoré predchádzalo oslobodeniu lode Lutuf koncom augusta. Za osem Egypťanov zadržiavaných od mája podľa toho istého zdroja žiadajú únoscovia desať miliónov dolárov. Horseed Media ↗
Unesená loď ako nástroj na ďalší únos
Guardian, ktorý o návrate pirátov napísal v utorok, priniesol detail, ktorý ukazuje, ako sa útoky reťazia. Britský denník hovoril s miestnymi predstaviteľmi a tí opísali, že pirátske skupiny používajú na ďalšie prepady lode, ktoré už predtým ukoristili. The Guardian ↗Od konca apríla napočítal Guardian osem únosov somálskymi pirátmi, z toho dva v priebehu dvoch augustových týždňov. Konkrétne: nákladnú loď Lutuf pod kamerunskou vlajkou prepadli 17. augusta asi tri námorné míle od pobrežia pri rybárskom mestečku Maraya. Priblížila sa k nej práve SWARD — tá istá loď na prepravu cementu, ktorú piráti uniesli v apríli a odvtedy z nej spravili materskú loď. Osem ozbrojencov z nej prešlo na Lutuf a premohlo jeho ozbrojenú ochranku. The Guardian ↗
Lutuf viezol vybavenie pre tureckú vojenskú základňu v Mogadiše. Podľa odborného servera Maritime Executive išlo o loď z roku 1995 s nosnosťou 1400 ton a s desaťčlennou posádkou — šesť Indov, jeden Turek, jeden Gruzínec a dvaja srbskí príslušníci ochranky. Maritime Executive ↗
Ako sa Lutuf dostal na slobodu, závisí od toho, kto hovorí
Loď sa dostala na slobodu koncom augusta, ale výklady sa rozchádzajú a stojí za to ich odlíšiť.Somálske ministerstvo obrany oznámilo spoločnú operáciu s Tureckom, ktorá trvala desať dní a pri ktorej zahynulo štrnásť pirátov a zničili sa štyri ich člny. Rezort podľa Al Jazeery uviedol, že „vytrvalý tlak zo strany jednotiek napokon prinútil zvyšných pirátov opustiť plavidlo". O osude posádky ani o vlastných stratách nič nedodal. Al Jazeera ↗
Turecké ministerstvo obrany počet zabitých pirátov potvrdilo a podľa Maritime Executive Ankara odmietla zaplatiť výkupné. Únoscovia mali podľa nepotvrdených správ žiadať najprv desať miliónov dolárov a neskôr sumu znížiť na dva. Maritime Executive ↗
Miestni predstavitelia vrátane Mohameda Mubaraka, ktorý vedie puntlandský úrad pre koordináciu bezpečnosti, však Guardianu povedali, že výkupné 2,5 milióna dolárov zaplatené bolo. A varovali, že práve takéto platby motivujú k ďalším únosom. The Guardian ↗
Ktorá verzia je bližšie k pravde, sa z verejných zdrojov zatiaľ rozhodnúť nedá. Nepriamy signál ale Guardian zaznamenal v Galkayo, obchodnom uzle v strednom Somálsku: obyvatelia hovoria, že po prípade Lutuf sa v miestnej ekonomike začali točiť peniaze výrazne viac než predtým, stúpla spotreba stimulantu khat a na cestách pribudli drahé terénne autá. Počas predchádzajúcej vlny pirátstva sprevádzali takéto peniaze pobrežné mestá roky. The Guardian ↗
Čo návrat pirátov umožnilo
Zdroje opisujú súbeh niekoľkých príčin — medzinárodných konfliktov, domáceho pozadia aj rastúcich schopností samotných pirátov.Prvým je presun vojnových lodí inam. Matthew Reisener, hlavný poradca pre národnú bezpečnosť think-tanku Center for Maritime Strategy, napísal 16. júla, že iránske operácie v Hormuzskom prielive a útoky jemenských Húsiov v Červenom mori umožňujú pirátstvu „opäť prekvitať". Napísal: „Námorníctva, ktoré kedysi bojovali proti pirátstvu pri Africkom rohu, presunuli svoje zdroje na obranu lodí v týchto kritických vodách, a zároveň tieto konflikty pritiahli námornú dopravu bližšie k somálskemu pobrežiu, čím vznikol priestor pre oportunistických pirátov". The Guardian ↗
Druhým je zmena trás. Reisener v júlovej analýze uviedol, že približne 70 percent dopravy, ktorá pred útokmi Húsiov prechádzala Červeným morom, bolo presmerovaných okolo mysu Dobrej nádeje. The Guardian ↗
K tomu pristupuje domáce pozadie. Guardian pripomína, že pozornosť somálskych aj zahraničných úradov sa sústreďuje na pašovanie zbraní do Jemenu sieťami, ktoré podľa pozorovateľov konajú v prospech Iránu, a analytici podľa neho naznačujú, že časť týchto sietí sa čoraz viac spája so somálskym islamistickým hnutím al-Šabáb, ktoré opäť rozširuje územie pod svojou kontrolou a hľadá kontakty na jemenských Húsiov. Ide o hodnotenie analytikov, nie o zistenie vyšetrovateľov. The Guardian ↗
Tretím je technika. Podľa somálskych predstaviteľov, ktorých cituje Guardian, používajú pirátske skupiny satelitný internet Starlink od SpaceX na vyhľadávanie cieľov a na rýchle spojenie medzi sebou. Ani jeden z dostupných zdrojov k tomu nepredkladá technický dôkaz ani nezávislé overenie, ide teda o tvrdenie úradov, nie o preukázaný fakt. Odborný server Lloyd's List v tejto súvislosti hovorí o „schopnejšej a prispôsobivejšej" somálskej hrozbe, ktorá odhaľuje slabiny v doterajších ochranných opatreniach dopravcov. The Guardian ↗ Horseed Media ↗
Somálsky parlament na to zareagoval v stredu. Horná komora schválila 29 hlasmi bez jediného protihlasu nový zákon proti pirátstvu a únosom, ktorý nahrádza úpravu z roku 1975 a zavádza tresty od piatich do dvadsiatich rokov. Podľa ministerstva spravodlivosti ide o „zásadný krok k posilneniu námornej bezpečnosti a ochrane dôležitých obchodných trás". Zákon ešte potrebuje podpis prezidenta Hasana Šejka Mahmúda. Horseed Media ↗
Prečo to sledovať aj odtiaľto
Operácia, ktorá tie lode dnes sleduje, je európska. Atalanta funguje od roku 2008 pod velením Európskej únie, jej operačné veliteľstvo sídli od roku 2019 v španielskej Rote a Slovensko je jedným z členských štátov, ktoré sa na jej spoločných nákladoch podieľajú. Práve jej hlásenia sú dnes hlavným verejným zdrojom o tom, koľko ľudí je pri somálskom pobreží v zajatí.Že to nie je len sledovanie, ukázal prípad z 1. júla. Na loď MV Golden Arsenal asi 110 námorných míľ severovýchodne od Bosasa zaútočili podľa hlásenia ozbrojenci s puškami a raketometmi, posádka sa zamkla v bezpečnostnej miestnosti a cez koordinačné centrum Atalanty odpovedali juhokórejské námorníctvo, indická fregata INS Trikand a Combined Maritime Forces. Indická jednotka loď prehľadala a potvrdila, že na palube nikto z útočníkov nezostal. Nikto sa nezranil. EUNAVFOR Atalanta ↗
Druhý dôvod je cena. Trasa cez Suezský prieplav je najkratšia cesta tovaru z Ázie do Európy a obchádzka okolo Afriky ju predlžuje o týždne. Ak k riziku v Červenom mori pribudne riziko pri somálskom pobreží, zúži sa priestor, kadiaľ sa dá plávať bezpečne — a vyššie náklady na poistenie a prepravu sa môžu premietnuť do cien dovážaného tovaru.
A tretí je precedens. Britskí akademici Anja Shortlandová a Federico Varese, ktorí somálske pirátstvo skúmali v roku 2014, napísali v máji, že ďalší vývoj závisí od toho, ako sa skončia súčasné únosy. „Piráti sú závislí od výkupného, ktoré reinvestujú a ktorým lákajú mladých mužov do zmlúv, kde odmena závisí od úspechu únosu. Rýchle a štedré platby môžu oslobodiť zajaté lode. Povedú však k rastúcemu riziku pre všetkých ostatných." Zároveň pochybujú, že by dnes niekto zopakoval misiu z rokov 2011 a 2012, keď svetové námorníctva míňali na protipirátske operácie vyše miliardy dolárov ročne. Ich záver znie, že hoci sa pirátstvo prejavuje na mori, vyriešiť sa dá iba na pevnine. The Guardian ↗
Ilustračná fotka: kontrolný tím z amerického raketového krížnika USS Anzio preveruje podozrivý skif v Adenskom zálive, júl 2011. Foto: Bryan Weyers / U.S. Navy, public domain






