Litva odobrala vzorky obilia, ktoré malo prísť z Ruska. Kým laboratóriá v troch krajinách určia pôvod, loď bude dávno preč

Litovská štátna potravinová a veterinárna služba odobrala minulý štvrtok v colnom sklade v prístave Klaipėda vzorky zo zásielky obilia, ktoré malo podľa sprievodných dokladov pochádzať z Ruska. Úrady majú podozrenie, že v skutočnosti prišlo z Ukrajiny a na Západ sa dostalo cez ruskú exklávu Kaliningrad. Odpoveď dá až laboratórna analýza a tá potrvá dva až tri týždne. LRT ↗

Za nasledujúcich päť dní sa k téme postupne pridali všetky tri pobaltské štáty. V pondelok litovský minister pôdohospodárstva rozšíril kontroly a Departament štátnej bezpečnosti oznámil vyhostenie 22 Bielorusov, v utorok sa ozval litovský premiér a v stredu estónsky premiér aj šéf lotyšskej Potravinovej a veterinárnej služby. Dohromady to dáva obraz jedného konfliktu vedeného cez obchodné doklady, prístavné žeriavy a satelitnú navigáciu.

Ako sa dá dokázať, na akom poli obilie vyrástlo

Ako sa vlastne dokazuje, na akom poli obilie vyrástlo, vysvetlil generálny riaditeľ lotyšskej Potravinovej a veterinárnej služby Māris Balodis v rozhovore pre Latvijas Radio. Jeho úrad chce dostať právo kontrolovať tranzitné náklady v lotyšských prístavoch, čo doteraz nerobil, lebo to Európska únia nevyžaduje. LSM ↗

Metódou je izotopová analýza a analýza stopových prvkov. „Budeme mať právo odobrať vzorky obilia, aby sme cez izotopy a stopové prvky určili ich možný geografický pôvod. Existuje izotopová mapa konkrétnej krajiny, ktorá umožňuje zistiť, či produkty, v tomto prípade obilie, pochádzajú z konkrétneho regiónu," povedal Balodis. Ukrajinskú izotopovú mapu pre obilie vytvorilo britské laboratórium DEFRA spolu s ukrajinskými kolegami.

Prakticky to znamená cestu naprieč tromi krajinami. „Odoberieme vzorky, analyzujeme ich vo Francúzsku, Francúzsko ich pošle do Anglicka a potom dostaneme odpoveď, či sa našlo obilie zodpovedajúce ukrajinskému profilu," opísal Balodis postup. Jedna kontrola má stáť 900 až 1 000 eur a zaplatia ju majitelia nákladu, a to vopred. Kto preddavok odmietne, cez lotyšskú hranicu neprejde, kto ho zaplatí, môže pokračovať v ceste.

A tu je jadro problému. Podľa Balodisa uplynie od odberu vzorky po výsledok zhruba mesiac, teda ešte dlhšie než dva až tri týždne, s ktorými počítajú Litovčania pri vzorke z Klaipėdy. Konkrétna zásielka bude dovtedy dávno inde. Úrad ale bude vedieť, kto ju viezol a odkiaľ pochádzala. „To bude dôvod na ďalšie rozhodnutia v budúcnosti na úrovni Európskej únie," hovorí Balodis. Kontrola teda nemá zastaviť loď, ktorú preveruje, ale získať podklad proti tým ďalším.

Estónsko tvrdí, že cez jeho prístavy neprešlo ani zrno

Estónska strana pritom hovorí, že niet čo chytať. Hovorca daňového a colného úradu Pavel Prokopenko uviedol, že od začiatku plnej invázie sa do Estónska nedoviezlo z Ruska žiadne obilie a žiadne cez krajinu ani netranzitovalo. Obilie ruského pôvodu navyše podlieha pri dovoze do Únie vysokým clám, takže sa dovozcovi ekonomicky neoplatí. ERR ↗

Premiér Kristen Michal to napriek tomu považuje za tému. „Postoj Estónska je jasný, nepovažujeme za prijateľné, aby Rusko používalo estónske prístavy na vývoz svojho obilia. Za bezpečnostnú situáciu v Čiernom mori nesie zodpovednosť výhradne Rusko a tá vážne narušila vývoz ukrajinského aj ruského obilia. Bolo by cynické, keby si Rusko zároveň mohlo presmerovať vývoz cez baltské prístavy," napísal pre ERR.

Prečo sa teda tri vlády zaoberajú niečím, čo podľa estónskych colníkov neprebieha? Dôvody sú dva. Prvým je zmena trasy. Odkedy ukrajinské útoky do veľkej miery zastavili ruské zásielky cez Čierne more, Rusko podľa ERR zvýšilo tranzit obilia cez Baltské more. Zatiaľ ide o jeho vlastné prístavy, ale práve to je dôvod, prečo pobaltské vlády sledujú, či sa prúd nepresunie k nim. Druhým dôvodom je kapacita. Logistický expert Raivo Vare pre ERR uviedol, že Estónsko má kapacitu na päť a pol milióna ton obilia, Lotyšsko dva až tri milióny a Litva podobne. Obilný terminál v Muuge východne od Tallinnu má hlbokovodné móla, pri ktorých môžu kotviť veľké lode na prepravu obilia, na čo litovské ani lotyšské prístavy s plytším ponorom nestačia. Baltské prístavy sú podľa neho pre trhy za Atlantikom aj vo východnej Afrike logisticky lepšie položené než ruské.

Litovský premiér Mindaugas Sinkevičius preto v Klaipėde povedal, že zásielky cez tamojší prístav neprejdú „nekontrolované" a že o veci telefonoval s lotyšským náprotivkom. „Netýka sa to len Litvy ako štátu, v tomto prípade hovoríme o troch štátoch, o Lotyšsku, Estónsku a Litve," dodal. LRT ↗

Litva hovorí, že schéma z roku 2025 má dieru

Kontrolný mechanizmus pritom existuje už vyše roka. Od mája 2025 realizujú Litva, Ukrajina a Spojené kráľovstvo takzvanú Grain Verification Scheme, v rámci ktorej sa povinne laboratórne testuje kŕmne obilie uložené v colných skladoch.

Litovské ministerstvo pôdohospodárstva však upozornilo, že zmeny v sledovaných tokoch naznačujú obchádzanie. Časť zásielok sa podľa neho môže pohybovať cez zjednodušené priame tranzitné postupy alebo sa deklaruje ako potravinárske obilie, na ktoré sa kontroly nevzťahujú. Minister pôdohospodárstva Kęstutis Mažeika preto službu formálne požiadal, aby preverila pôvod všetkého obilia z Ruska a Bieloruska bez ohľadu na deklarované použitie. „Musíme spraviť všetko pre to, aby sa infraštruktúra našej krajiny nepoužívala na tranzit ukradnutého ukrajinského obilia," uviedol. LRT ↗

Satelity pre traktory a vyhrážky zbrojárom

Že poľnohospodárstvo nie je v tomto konflikte okrajová téma, ukázal aj druhý litovský prípad z toho istého týždňa. Departament štátnej bezpečnosti (VSD) v pondelok oznámil, že 22 bieloruských občanov pracujúcich pre technologickú firmu vyhlásil za hrozbu pre národnú bezpečnosť. Prišli o povolenia na pobyt, boli vyhostení a dostali päťročný zákaz vstupu do schengenského priestoru. LRT ↗

Firma sa podieľala na projekte Agentúry Európskej únie pre vesmírny program a mala vyvíjať vysoko presné satelitné navigačné prijímače pre Galileo, určené na riadenie poľnohospodárskych strojov a precízne poľnohospodárstvo. Vyšetrovanie Európskej prokuratúry a litovskej služby pre finančné zločiny zistilo, že firma skrývala väzby na ruský a bieloruský vojenský priemysel. Projekt mal rozpočet vyše milióna eur, agentúra z toho financovala viac než 745-tisíc a firma reálne dostala 447 272 eur. Vilniuský krajský súd minulý týždeň odsúdil za podvod dvoch bieloruských občanov.

Na lotyšskej strane pribudol tretí prípad. Proruská skupina, ktorá sa podpisuje ako Global Citizens Against War 1984, rozposlala vyhrážky vládam Lotyšska, Poľska a Portugalska a žiadala zastavenie dodávok zbraní Ukrajine. Dvom lotyšským firmám z obranného priemyslu, Unitruck a Eraser, odkázala, že ich činnosť zastaví akýmikoľvek prostriedkami, ak do 7. októbra neprestanú dodávať na Ukrajinu. LSM ↗

Lotyšský Úrad na ochranu ústavy podľa Latvijas Radio uviedol, že cieľom je siať strach a neistotu, posilniť si vlastný obraz a nepriamo tak brzdiť pomoc Ukrajine. Od širšieho komentára sa úrad zdržal s odôvodnením, že by tým sám zosilnil účinok správy. Predseda predstavenstva Lotyšskej transatlantickej organizácie Jānis Karlsbergs to v rozhlasovej relácii nazval psychologickou operáciou a pripomenul, že v lotyšskom Múzeu okupácie už horelo a v Poľsku horeli predajne IKEA.

Hranica, migranti a holandský minister

Štvrtá udalosť sa odohrala v tú istú stredu na lotyšsko-ruskej hranici v Terehove, kam prišla ministerka zahraničia Baiba Braže spolu s holandským ministrom zahraničia Tomom Berendsenom. Braže označila inštrumentalizáciu migrantov zo strany Bieloruska a Ruska za organizovanú hybridnú hrozbu pre celú Európu a vyzvala, aby Únia okrem veľkých sankčných balíkov pravidelne prijímala cielené obmedzenia proti firmám a dodávateľským kanálom, ktoré Rusku pomáhajú vyrábať rakety a drony. Diena ↗

Obaja ministri sa zhodli, že v budúcom viacročnom rozpočte Únie treba vyčleniť peniaze na infraštruktúru východnej hranice. Braže zároveň poďakovala Holandsku za ochotu hostiť Osobitný tribunál pre zločin agresie proti Ukrajine a ocenila jeho podiel na obrane regiónu, od nemecko-holandského zboru zodpovedného za pozemné sily NATO v Lotyšsku a Estónsku až po hliadkovanie vo vzdušnom priestore.

Prečítajte si tiež: Holandskí dopravári štrajkovali za invalidné dávky. Vlaky stáli 24 hodín a vláda mlčala o tom, že škrty už stiahla

Limity tohto pohľadu

Všetky štyri príbehy pochádzajú z pobaltských verejnoprávnych médií a z lotyšského denníka Diena, teda z krajín, ktoré samy seba vnímajú ako prvú líniu. To je legitímna optika, ale je to optika, a nie neutrálny pohľad zvonka. Ani jednu zo štyroch udalostí zatiaľ nepreberajú slovenské ani české médiá.

Dôležitejšie je, že ani v samotnom Pobaltí nepanuje zhoda o miere ohrozenia. Hlavný poradca litovského prezidenta Gitanasa Nausėdu pre národnú bezpečnosť Deividas Matulionis 4. septembra povedal, že litovské služby zvýšenú hrozbu z bieloruskej strany nevidia. „Špeciálne som sa dnes doplňujúco pýtal a naše služby takú informáciu nemajú," uviedol s tým, že ruské vojenské zariadenia v Bielorusku síce sú, ale rozviedka nezachytila nové manévrové jednotky, ktoré by priamo ohrozovali Litvu, Lotyšsko či Poľsko. Reagoval tak na tvrdenia bieloruskej opozičnej líderky Sviatlany Cichanouskej, podľa ktorej sa v Bielorusku stavia nová vojenská infraštruktúra. LRT ↗

Otvorená ostáva aj samotná otázka obilia. Podozrenie z Klaipėdy zatiaľ nie je potvrdené a estónske colné údaje hovoria o nulovom tranzite. Bez výsledku izotopovej analýzy je predčasné tvrdiť, že cez baltské prístavy tečie ukradnuté ukrajinské obilie. Zatiaľ je preukázané len to, že tri vlády sa rozhodli po tejto ceste pozerať skôr, než sa niečo dokáže.

Ilustračná fotka: prekladacie žeriavy a nákladná loď v estónskom prístave Muuga pri Tallinne na archívnej snímke. Autor Guillaume Speurt, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 2.0. Snímka je zmenšená.

Čo sleduje hotinfo