State Department komentár odmietol, ale jeden zo zdrojov *Semafor* potvrdil, že úvahy o resete „sú vo vývoji už dlho". Cameron Hudson, bývalý úradník Bieleho domu pre Afriku a senior fellow CSIS, varuje pred opakovaným americkým omylom: „Každá administratíva si v určitom bode myslela, že dokáže Isaiasa skrotiť." Semafor ↗
Etiópsky list *The Reporter* dodáva motív: Boulosov posun prichádza vo chvíli, keď Húsiovia napojení na Irán hrozia, že po americko-izraelskej vojne v Iráne uzavrú strategickú úžinu Bab al-Mandeb pre lodnú dopravu. Eritrea ovláda približne 1 200 km západného pobrežia Červeného mora a dva hlboké prístavy — Massawu a Assab. Pre Washington je to mapa, ktorú nemôže ignorovať. The Reporter Ethiopia ↗
Africká KĽDR, ktorú Trump potrebuje
Eritrea je v zahraničných médiách často označovaná za „severokórejský" model na africkom kontinente — a nie bez dôvodu. Krajinu od oslobodzovacieho vstupu povstaleckej EPLF do Asmary v máji 1991, formálne uznaného po referende v roku 1993, vedie jeden muž — Isaias Afwerki — bez volieb, bez ústavy v platnosti a bez tolerovanej opozície. Komisia OSN pre ľudské práva v Eritrei v roku 2016 dospela k záveru, že systém povinnej vojenskej služby — formálne 18 mesiacov, prakticky doživotnej — predstavuje zločiny proti ľudskosti, vrátane zotročovania, mučenia a núteného zmiznutia. Human Rights Watch zdokumentovalo, že vláda od konca roka 2022 stupňuje represiu rodín brancov, ktorí sa pokúšajú uniknúť odvodu. Human Rights Watch ↗Práve pre túto bilanciu Washington 12. novembra 2021 cielene sankcionoval šesticu eritrejských subjektov: vládnucu stranu PFDJ, Eritrejské obranné sily, holdingovú spoločnosť Hidri Trust, finančnú skupinu Red Sea Trading Corporation a dvoch vrcholových predstaviteľov — bezpečnostného šéfa Abrahu Kassu Nemariama a ekonomického poradcu PFDJ Hagosa Ghebrehiweta W. Kidana. Sankcie zaviedla Bidenova administratíva podľa exekutívneho príkazu 14046 za úlohu Eritrey v tigrajskej vojne, ktorá si podľa odhadov vyžiadala stovky tisíc obetí; medzinárodní pozorovatelia obvinili eritrejské aj etiópske vojsko z masových znásilnení a etnicky motivovaných popráv. US Treasury OFAC ↗
Aj Trumpova vlastná administratíva ešte vlani — proklamáciou Bieleho domu zo 4. júna 2025, účinnou od 9. júna — zaradila Eritreu do skupiny krajín s úplným cestovným zákazom do USA. Dôvody: Washington podľa proklamácie pochybuje „o spôsobilosti centrálneho úradu vydávať pasy a civilné dokumenty", uvádza, že záznamy z registra trestov eritrejských občanov nie sú USA dostupné, a poukazuje na odmietanie návratov vlastných občanov a vysokú mieru nelegálneho zostávania v USA. O necelý rok neskôr s tou istou vládou Biely dom rokuje o resete. Biely dom ↗
Irán a Rusko sú v Massawe pred Trumpom
Trumpov plán má jeden problém, o ktorom sa v *Wall Street Journal* píše skôr v poznámkach pod čiarou: tie isté prístavy, ktoré majú pomôcť USA „odstrihnúť Irán od Červeného mora", už Irán podľa nezávislých analytikov roky používa. Etiópsky thinktank Horn Review v marci 2026 tvrdí, že Teherán od roku 2024 obnovil prístup k hlbokovodnému prístavu Assab a kotvisku Massawa. Cargo lety napojené na sankcionované iránske subjekty cez tieto prístavy podľa rovnakej analýzy prevážajú komponenty dronov a v novembri 2025 mal Irán dodať drony priamo eritrejskej armáde. Tieto tvrdenia neboli oficiálne potvrdené Washingtonom, ale tvoria centrálnu súčasť strategického kalkulu, ktorý popisuje WSJ. Horn Review ↗Druhým hráčom je Putin. Po tom, čo Eritrea ako jediná africká krajina hlasovala v OSN proti rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu, Afwerki dvakrát cestoval do Moskvy. Na prelome marca a apríla 2024 zakotvila v Massawe ruská fregata Maršal Šapošnikov z Tichomorskej flotily na päťdňovú návštevu pri 30. výročí diplomatických väzieb a začiatkom apríla prijalo eritrejské vrchné velenie ruskú delegáciu vedenú zástupcom hlavného veliteľa námorníctva Vladimirom Kasatonovom. Massawa medzitým podpísala memorandum so Sevastopoľom — okupovaným domovským prístavom Putinovej Čiernomorskej flotily. Britský africký analytik Martin Plaut s odvolaním na diplomatické zdroje tvrdí, že Putin v roku 2024 dal zelenú výstavbe ruskej námornej základne na eritrejských ostrovoch Dahlak. Oficiálne potvrdenie ruskej ani eritrejskej strany k základni doteraz nezaznelo. Martin Plaut ↗
Egypt v hlavnej úlohe
Schôdzku Boulos–Afwerki v Káhire nezariadil náhodou Sísí. Egypt vedie najsystematickejšiu africkú diplomatickú a vojenskú kampaň posledných rokov: do Somálska poslal podľa zdrojov *The National* až 15 000 vojakov, vyrokoval si „úroveň kontroly" pri modernizácii eritrejského prístavu Assab a džibutského Doraleh, a v októbri 2024 spečatil trilaterálny blok Eritrea–Egypt–Somálsko vnímaný ako protiváha Etiópii. Cieľ je explicitný: blokovať etiópsku snahu o prístup k Červenému moru a posilniť tlak na Addis Abebu v spore o Veľkú etiópsku renesančnú priehradu na Modrom Níle. The National ↗Pre Trumpa je Sísí pohodlný partner. Egypt potreboval rovnakú šablónu, akú Washington roky aplikoval na samotný Egypt — strategické partnerstvo, ktoré ignoruje vnútornú represiu. Trumpov list Afwerkimu, o ktorom Asmara informovala v lete 2025, sľubuje „obnoviť rešpektujúci a produktívny medzištátny vzťah... založený na čestnosti, rešpekte a príležitostiach pre mier a prosperitu v Rohu Afriky a pri Červenom mori". Z eritrejskej strany Afwerki uviedol, že je pripravený „aktívne presadzovať politiku konštruktívnej angažovanosti" — na rovných základoch. Horn Review ↗
Etiópsky tieň nad celou hrou
Druhým háčikom je Etiópia. Eritrea a Etiópia sa po krátkom mieri 2018–2020 opäť dostali na pokraj vojny. Etiópia v polovici februára 2026 verejne vyzvala Eritreu, aby stiahla vojská z jej územia, premiér Abiy Ahmed označil status etiópskej krajiny bez prístupu k moru za „geografické väzenie" a otvorene volá po prístupe k prístavu Assab. Tigrajské sily sa preskupujú a na severnej hranici prebieha vojenská mobilizácia. Reset Washingtonu s Asmarou by Addis Abeba čítala ako americké zelené svetlo pre eritrejské pozície na hranici. Addis Standard ↗Že rokovania nepostupujú lineárne, pripúšťa aj samotný State Department: zatiaľ čo „má záujem prehĺbiť väzby s Eritreou", konkrétne plány na zrušenie sankcií nepotvrdil a interné diskusie spomaľujú konkurenčné krízy v Iráne a Gaze. Eritrejská vládna strana PFDJ aj eritrejská opozícia v exile — obe strany vidia v tomto momente príležitosť lobovať vo Washingtone, pripomína Cameron Hudson. Cameron Hudson, CSIS ↗
Symbolický termín, ktorý sa v rokovaniach objavuje, je 24. máj — 35. výročie oslobodenia Asmary, ktoré Eritrea pripomína ako Deň nezávislosti. Pre Asmaru by čiastočné uvoľnenie sankcií v ten deň bolo víťazstvom režimu doma. Pre Trumpa by to bol prvý jasný dôkaz, že jeho africká politika „obchodu, nie pomoci" produkuje hmatateľné výsledky. Pre Etiópiu, Tigraj, Húsiov a ich iránskych mecénov by to bol signál, že americko-eritrejská dohoda nezruší to, čo Irán a Rusko v Eritrei už majú — len si k tomu Washington pridá vlastnú stoličku. Addis Standard ↗
Čo sleduje hotinfo:
- 24. máj 2026 — 35. výročie oslobodenia Asmary, ktoré Eritrea pripomína ako Deň nezávislosti. Symbolický termín pre prípadné zrušenie prvej časti sankcií.
- Boulosova druhá schôdzka s Afwerkim — podľa *Semafor* je naplánovaná „čoskoro". Ak prebehne v Asmare a nie v Káhire, signalizuje to dôveru.
- Reakcia Etiópie — či Abiy Ahmed eskaluje rétoriku o „geografickom väzení" a či sa tigrajský front rozhorí.
- Rusko-eritrejská základňa — či výstavba na ostrovoch Dahlak napreduje. Bola by to prvá ruská námorná základňa v Afrike pri kľúčovej námornej tepne.
- Iránske dodávky cez Massawu — či sa cargo lety zo sankcionovaných iránskych subjektov zastavia (test serióznosti Asmary voči Washingtonu).
- Postoj Saudskej Arábie a SAE — Rijád aj Abú Zabí sa o vplyv v Eritrei dlhodobo usilujú a obe vlády majú napäté vzťahy s iránskou prítomnosťou v regióne.
