Žiaci blokujú stovky škôl vo Francúzsku a Belgicku. Čo žiadajú a prečo sa protest zvrhol

Od 17. septembra blokujú francúzski stredoškoláci školy a v pondelok 5. októbra bolo podľa franceinfo úplne alebo čiastočne zatvorených 400 až 500 lýceí z približne 3 700. Protesty sprevádzajú násilné incidenty: od začiatku hnutia je podľa bilancie úradu premiéra, ktorú cituje franceinfo, zranených 715 policajtov a žandárov, 215 žiakov a 85 pracovníkov škôl, a v Lens prišiel 15-ročný chlapec o ruku po výbuchu granátu. Od 1. októbra sa vlna preniesla aj do belgického Liège, no tamojší žiaci protestujú proti inému problému než vo Francúzsku. franceinfo ↗

O čo ide vo Francúzsku

Lýceum je francúzska stredná škola pre žiakov zhruba od 15 do 18 rokov. „Blocus" znamená, že žiaci zablokujú vchod a nepustia dnu ostatných. Hnutie sa začalo 17. septembra v regióne Paríža a podľa France24 sa odtiaľ rozšírilo do ďalších miest. France24 ↗

Žiaci nemajú jednu požiadavku, ale zväzok sťažností na podmienky v škole: nenahradení učitelia, preplnené triedy, schátrané budovy, dlhé rozvrhy a stres z výberu na univerzity cez platformu Parcoursup. Žiaci to zhrnuli slovami „lycée pourri" a „cantine dégueu", teda „hnijúca škola" a „odporná jedáleň". Protestujúci podľa Café pédagogique hovoria: „Náš boj je dôstojný, bojujeme za svoju dôstojnosť." Café pédagogique ↗

Podľa France24 organizátori požadujú konkrétne opatrenia, napríklad nahrádzanie dlhodobo chýbajúcich učiteľov, obsadenie voľných miest a obnovu škôl, a tlak chcú udržať do jesenných prázdnin, ktoré sa začínajú 17. októbra. France24 ↗ Minister školstva Édouard Geffray uznáva, že požiadavky týkajúce sa fungovania školy sú legitímne, ale zdôrazňuje: „Násilie nie je legitímne." RTL ↗ Premiér Sébastien Lecornu v liste z 4. októbra požiadal ministrov, aby sa vyučovanie obnovilo všade, kde to dovoľuje bezpečnosť. France24 ↗

Ako sa z blokád stalo násilie

Podľa bilancie ministerstva spravodlivosti z 5. októbra polícia od začiatku násilností zadržala v režime garde à vue 5 060 ľudí, z toho 4 406 maloletých (87 %). Stíhaných je 1 802 osôb (319 dospelých a 1 483 maloletých) a nariadených bolo 14 umiestnení do vyšetrovacej väzby. Ministerstvo spravodlivosti ↗ Škody nesú aj školy. Geffray hovorí o 24 školách „podpálených alebo zdemolovaných". France24 ↗ Minister spravodlivosti Gérald Darmanin vyzval prokurátorov, aby škody vymáhali od rodičov: „nie maloletý platí, ale rodičia." franceinfo ↗

Druhá strana sú zranenia žiakov. Policajná inšpekcia IGPN dostala desať vyšetrovaní. Medzi nimi je 16-ročný žiak z Tours, ktorý 30. septembra prišiel o zrak na jedno oko, zranenie je podľa miestnej prokurátorky zlučiteľné so streľbou z LBD, teda zbrane na gumové projektily. Ďalej 14-ročný chlapec zo Saint-Ouen-l'Aumône, ktorému podľa jeho advokátky po zásahu granátometom so slzným plynom vyrazili zuby. ICI ↗

V Lens prefekt opísal zhluk 200 až 250 žiakov, ktorí hádzali kamene, petardy a mínometné petardy na políciu. Prokurátor z Béthune povedal, že „nie je v pozícii formálne povedať", či žiak granát zodvihol, alebo ho po ňom hodili. franceinfo ↗ Minister vnútra Laurent Nuñez odmieta, že by zásahy polície boli neprimerané. France24 ↗

Politický spor: kto za to môže

Úrad premiéra s odvolaním na spravodajské služby obvinil stranu La France insoumise a jej spriaznené ultraľavicové skupiny, že hnutie organizovali, a hovorí o „mestskom násilí". LCP ↗ Strana to odmieta a tvrdí, že ide o spontánnu mobilizáciu. Jean-Luc Mélenchon obviňuje vládu, že „nariadila represiu", Lecornu naopak vyčíta strane „nezodpovedné zvyšovanie stávok" a „ohrozovanie žiakov". franceinfo ↗ Podľa prieskumu Odoxa-Backbone pre Le Figaro považuje 62 % Francúzov žiacke hnutie za oprávnené, no 61 % si myslí, že strana LFI „nie je vo svojej úlohe". Odoxa ↗

Belgicko: iný spor, rovnaká forma

V Belgicku školstvo nespravuje federálna vláda, ale spoločenstvá. Francúzskojazyčné školy riadi Fédération Wallonie-Bruxelles, ktorú vedie koalícia MR a Les Engagés. Premiérkou je Elisabeth Degryse a školstvo má na starosti Valérie Glatigny. Cieľom je deficit 1,2 miliardy eur v roku 2029, takže školstvo má ušetriť 306 miliónov eur, pričom 75 miliónov ide na nové politiky. Opatrenia obsahuje décret-programme, ktorý parlament Francúzskeho spoločenstva prijal v júni 2026. RTBF ↗

Podľa ministerského komuniké z júla majú učitelia vyššieho stupňa sekundárneho vzdelávania základný úväzok 22 namiesto 20 vyučovacích hodín týždenne bez zodpovedajúceho zvýšenia platu. Komuniké ministerky ↗ Plán zrušiť „nomination" (stálu štátnu pozíciu) a nahradiť ju zmluvou na dobu neurčitú je podľa Glatigny z 20. augusta pozastavený, pretože by zvýšil odvody zamestnávateľa z 5,26 % na 23,62 %. Télésambre ↗ Vysokoškolské školné (minerval) má od akademického roka 2026/2027 plnú sadzbu 1 194 eur, časť študentov však platí nižšiu sadzbu alebo je oslobodená. UCLouvain ↗ Proti rezom protestovali žiaci aj učitelia už v júni. VRT ↗ Vlna z Francúzska dala protestu nový tvar: od štvrtka 1. októbra blokujú školy v Liège a okolí, kde žiaci protestujú proti dekrétu, vyššiemu minervalu a ukončeniu ročného predplatného TEC za 12 eur a transparenty obviňujú ministerku Glatigny z „ničenia školstva". L'Avenir ↗ Predplatné ruší samostatný valónsky dekrét z 2. septembra 2026 a nové cestovné platí od 1. februára 2027. LETEC ↗

Glatigny 2. októbra násilie odsúdila a vyzvala na návrat do tried: „Brániť žiakom a učiteľom vstúpiť do triedy, hádzať projektily na políciu alebo ničiť školské vybavenie nie je prijateľný spôsob, ako vyjadriť nesúhlas." Zároveň varovala pred zneužívaním žiakov radikálnymi hnutiami. L'Avenir ↗ Podľa večernej bilancie polícia v Liège 5. októbra evidovala 30 zadržaní, z toho 23 administratívnych a sedem justičných. Qu4tre ↗ Zriaďovatelia škôl v dohode so starostom Willym Demeyerom plánovali školy v pondelok znova otvoriť, viaceré však ráno zostali kvôli blokádam neprístupné. L'Avenir ↗

Čo majú spoločné a v čom sa líšia

Spoločná je forma: blokády vchodov, násilie na okraji a žiaci, ktorí chcú lepšie podmienky na učenie. Rozdiel je v adrese sťažnosti. Vo Francúzsku nejde o jeden zákon, ktorý by sa dal stiahnuť. V Belgicku sa protesty týkajú viacerých konkrétnych opatrení: úsporného dekrétu, školného a samostatného dekrétu o cestovnom. Zdroje nehovoria, či by ich zmena protesty ukončila rýchlejšie.

Limity tohto pohľadu

Čísla pochádzajú z ministerstiev, úradu premiéra a polície, ktoré sú stranou sporu, a menia sa každý deň aj podľa zdroja. Počty zadržaných vo Francúzsku sme overili priamo v komuniké ministerstva spravodlivosti z 5. októbra. Belgické opatrenia majú rôzne termíny účinnosti a niektoré sa ešte menia. Nevieme, či granát v Lens zodvihol žiak, alebo ho po ňom hodili. Tvrdenie o úlohe LFI pochádza z úradu premiéra a strana ho popiera. Overili sme len vyjadrenia úradov a strany, nezávislé dôkazy sme nehľadali. A hlas samotných žiakov poznáme najmä cez organizácie, ktoré hnutie zvolávajú.

Čo sleduje hotinfo

*Foto: Lýceum Antoine-de-Saint-Exupéry v Créteil pri Paríži. Erwmat / Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0.*