Putin prirovnal Arménsko k Ukrajine. Po summitoch v Jereváne žiada referendum o EÚ, ruské MZV si predvolalo veľvyslanca

Ruský prezident Vladimir Putin počas tlačovej konferencie po Dni víťazstva v Moskve prirovnal arménsky posun k Európskej únii k udalostiam pred ruskou inváziou na Ukrajinu a Jerevánu navrhol referendum o smerovaní krajiny. Putinov výrok prišiel niekoľko dní po summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Jereváne a prvom summite EÚ - Arménsko, na ktorých arménsky premiér Nikol Pašiňjan privítal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského — bola to prvá návšteva prezidenta Ukrajiny v Arménsku za 24 rokov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí si po summite predvolalo arménskeho veľvyslanca a Pašiňjan v reakcii zopakoval, že „v otázke Ukrajiny nie sme spojencami Ruska", a oznámil, že na sobotnú prehliadku v Moskve nepôjde. Seznam Zprávy ↗ Kyiv Independent ↗

„Logické rozlúčenie": tlačovka s podtónom

Putin tému Arménska otvoril po slávnostnej prehliadke v Moskve. Podľa zhodných správ medzinárodných a arménskych spravodajských serverov, ktoré z prepisu citovali, ruský prezident povedal, že Jereván má „už čo najskôr" rozhodnúť o svojom geopolitickom smerovaní a „logickým" krokom by bolo referendum. Ak by si Arménsko vybralo Brusel, mal by ísť podľa neho o „jemné, civilizované a vzájomne výhodné rozlúčenie" s Eurázijským ekonomickým zväzom (EAEU). United24 Media ↗ ArmInfo ↗ Eurasian Times ↗

V tej istej odpovedi prirovnal arménsku situáciu k Ukrajine: „Vnímame všetko, čo sa deje v ukrajinskom smere. Ale kde sa to celé začalo? S ukrajinskou snahou pripojiť sa k EÚ." Vzápätí pripomenul, že „nasledoval štátny prevrat, krymský príbeh a bojové operácie". Pre Jereván je to dvojitý signál — Moskva ponúka „rozvod", a zároveň pripomína svoju verziu udalostí, ktoré po roku 2014 nasledovali, keď sa Kyjev vydal smerom na západ. United24 Media ↗ Seznam Zprávy ↗

Reťazec udalostí: drony nad Červeným námestím a predvolaný veľvyslanec

Začalo to v Jereváne. Pašiňjan 4. mája spolu s predsedom Európskej rady Antóniom Costom predsedal ôsmemu summitu EPC. Na rokovanie prišli francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, generálny tajomník NATO Mark Rutte, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a český premiér Andrej Babiš, ako aj desiatky ďalších európskych lídrov. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa osobne nezúčastnil, vystúpil cez videolink. Medzi 4. a 5. májom sa v Jereváne konal aj historicky prvý summit EÚ - Arménsko. Európska rada: EPC 4. mája 2026 ↗ Európska rada: prvý summit EÚ-Arménsko ↗

Zelenského účasť bola historická. Bilaterálne stretnutie s Pašiňjanom dohodli dopredu, ukrajinský prezident však pri tej príležitosti adresoval do Moskvy poznámku, ktorá tam neostala bez ohlasu: ruská 9. májová prehliadka bude podľa neho „prvýkrát po mnohých rokoch" bez ťažkej techniky, lebo Rusko si „nemôže dovoliť vojenské vybavenie a obáva sa, že drony budú bzučať nad Červeným námestím". OC Media ↗

Vo štvrtok 7. mája Pašiňjan novinárom potvrdil, že už v rokoch 2022 a 2023 vyhlásil: „V otázke Ukrajiny nie sme spojencami Ruska." Doplnil, že Arménsko poslalo Kyjevu humanitárnu pomoc a že 9. mája v Moskve nebude. Krátko nato si ruské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo arménskeho veľvyslanca Gurgena Arsenjana — rozhovor s ním viedol námestník ministra Michail Galuzin a v diplomatickej nóte hovorilo o tom, že Jereván poskytol „tribúnu" pre Zelenského „teroristické vyhlásenia". Na samostatnom brífingu hovorkyňa rezortu Mária Zacharovová označila Zelenského za „teroristu". Kyiv Independent ↗ OC Media ↗ The Defense Post ↗

Putinova sobotná tlačová konferencia zapadla do série ruských reakcií na jerevanské summity.

Odklon, ktorý už nie je krátky

Arménsky pohyb na západ sa nezačal v Jereváne minulý týždeň. V roku 2023 ratifikoval Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu — práve toho, ktorý v tom istom roku vydal zatykač na Putina za deportácie ukrajinských detí. Krátko po deväťmesačnej blokáde Lačinského koridoru, ktorá sa začala v decembri 2022, prišla 19. a 20. septembra 2023 azerbajdžanská ofenzíva na zostatok Náhorného Karabachu. Trvala približne deň a vynútila kapituláciu miestnych síl. Neuznaná Republika Arcach 28. septembra 2023 oznámila vlastné rozpustenie k 1. januáru 2024 a desaťtisíce arménskych obyvateľov utiekli do vlastnej krajiny. Jereván o niekoľko mesiacov neskôr pozastavil členstvo v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) — Moskve vyčítal, že ako garantka bezpečnosti nezakročila. CNN ↗ The Defense Post ↗

Politický odklon nasledoval. 26. marca 2025 arménsky parlament prijal 64 hlasmi zákon o začatí procesu vstupu do EÚ — vládu poveril, aby formálnu cestu otvorila. V októbri 2025 minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan podľa dostupných správ avizoval, že Arménsko podá oficiálnu žiadosť o členstvo v EÚ ešte v roku 2026. Paralelne pribudli bezpečnostné dohody s EÚ a NATO, francúzske dodávky sebaobranných systémov a vojenské nákupy z Indie. Ruská 102. vojenská základňa v Gjumri síce zostáva, no v auguste 2025 sa pred jej bránami konala protestná demonštrácia s požiadavkou stiahnutia ruského kontingentu. JURIST ↗ ARKA.am ↗ The Moscow Times ↗

Prečo práve teraz: voľby 7. júna

Náhle otvorenie témy referenda zo strany Moskvy nevisí vo vzduchu. Arménsko ide 7. júna 2026 do parlamentných volieb a Pašiňjanova strana Občianska zmluva (Civil Contract) bude obhajovať väčšinu predovšetkým proti opozícii s rétorikou ústretovejšou voči Moskve — medzi hlavnými vyzývateľmi sú Aliancia Arménsko vedená bývalým prezidentom Robertom Kočarjanom a strana Silná Arménia, ktorú vedie podnikateľ Samvel Karapetjan. Verejne citovaný prieskum agentúry EMPIRICA dáva Karapetjanovi pri priamom výbere v marci 2026 mierny náskok 34 percent oproti 33 percentám Pašiňjana, vedenie Karapetjana je výraznejšie najmä v hlavnom meste. Premiér už opakovane zdôraznil, že rozhodnutie o členstve v EÚ bude vyžadovať referendum a zmenu ústavy. Putinova ponuka rozvodu poskytuje opozícii ostro znejúcu rétoriku — a voličom Občianskej zmluvy signál, že rovno z Kremľa zaznieva nátlak. Wikipedia: arménske parlamentné voľby 2026 ↗ PanARMENIAN: prieskum EMPIRICA ↗

Otázka „čo by Moskva v ‚ukrajinskom scenári' urobila" nemá jednu odpoveď. Arménsko je vnútrozemský štát so zatvorenými hranicami voči dvom zo štyroch susedov — Turecku a Azerbajdžanu —, a v Gjumri má Rusko 102. vojenskú základňu s približne tritisíc vojakmi a bilaterálnu zmluvu o jej pôsobení až do roku 2044. V otvorených analýzach sa nateraz častejšie spomínajú ekonomické, energetické a informačné páky než priamy vojenský útok: ruský plyn, finančné prevody arménskych pracovníkov z Ruska, médiá a stranícke siete s ruskou orientáciou. Putinova vlastná armáda je viazaná na Ukrajine, a analytici z arménskeho i medzinárodného prostredia preto otvorenú vojenskú operáciu na južnom Kaukaze v krátkom horizonte nepovažujú za pravdepodobný scenár. The Moscow Times ↗ RFE/RL ↗

Čo sleduje hotinfo

Prečítajte si tiež: Fico sa stretne so Zelenským v Jereváne a plánuje návštevu Kyjeva