Jedenásť krajín EÚ chce obmedziť právo veta v zahraničnej politike. Slovensko medzi nimi nie je

Jedenásť členských štátov Európskej únie vyzvalo listom vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci Kaju Kallasovú, aby únia preskúmala širšie využitie hlasovania kvalifikovanou väčšinou a obmedzila obštrukčné používanie veta. Pod výzvou, ktorú inicioval Berlín, stoja Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Belgicko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Luxembursko, Rumunsko a Švédsko. Slovensko ani Maďarsko medzi nimi nie sú a list mal doraziť práve pred rokovanie ministrov zahraničných vecí v írskom Wicklowe. Kyiv Post ↗

Päť princípov, ktoré majú obmedziť obštrukčné veto

List neobsahuje návrh na zmenu zmlúv, ale päť zásad, ktoré sa podľa signatárov dajú uplatniť hneď. Štáty sa majú držať úprimnej spolupráce a vzájomnej solidarity, častejšie používať konštruktívne zdržanie sa hlasovania namiesto veta, nespájať zahraničnopolitické rozhodnutia s vecne nesúvisiacimi otázkami, preskúmať možnosti prechodu od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine a vyžadovať riadne podložené zásadné dôvody od štátu, ktorý by pri rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou siahol po núdzovej brzde. „Právny rámec pre všetkých päť princípov už existuje. Je len na nás, aby sme ich uviedli do praxe," píše sa v liste. Kyiv Post ↗

Argument signatárov je jednoduchý. „Kultúra konsenzu je dôležitým zdrojom legitimity únie, a preto sa oň naďalej usilujeme všade, kde je to možné," stojí v texte. „Musíme však zabezpečiť, aby táto kultúra spoločné konanie podporovala a nebránila mu, inak budeme mať legitimitu, ale nie silu." Nemecko k tomu žiada aj „kreatívnejšie" výklady únijných zmlúv. RTV Slovenija ↗

Dnes platí, že politické rozhodnutia v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike vrátane sankčných režimov voči Rusku musí schváliť všetkých dvadsaťsedem štátov, takže jediná krajina dokáže zastaviť to, na čom sa zvyšných dvadsaťšesť zhodlo. Pri kvalifikovanej väčšine by návrh potreboval podporu najmenej pätnástich krajín zastupujúcich aspoň šesťdesiatpäť percent obyvateľstva únie. CEDMO ↗

Slovinsko cúvlo a vzápätí veto samo použilo

Za predchádzajúcej vlády patrilo Slovinsko medzi krajiny, ktoré väčšinové hlasovanie presadzovali. Pod listom už nie je. Slovinské ministerstvo zahraničných vecí pre agentúru STA uviedlo, že rozhodovanie v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike má naďalej stáť na súhlase všetkých, hoci krajina je otvorená ďalšej diskusii. V neformálnej skupine pre efektívnejšie rozhodovanie má Slovinsko od júla len status pozorovateľa. RTV Slovenija ↗

Prečo krajina zmenila pozíciu, ukázala hneď v praxi. Minulý týždeň práve Slovinsko zabránilo tomu, aby únia vydala spoločné vyhlásenie kritizujúce rozhodnutie izraelskej vlády stavať osady v oblasti E1 na Západnom brehu, teda výstavbu, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom. Premiér Janez Janša pritom úniu obvinil z dvojakého metra a z prázdnych zahraničnopolitických vyhlásení, ktoré podľa neho nič neriešia. Krajina, ktorá kedysi chcela veto oslabiť, ho o pár mesiacov neskôr sama použila.

Kto na zozname chýba

V zozname signatárov chýba šestnásť členských štátov a nie sú medzi nimi len tí, ktorých by čitateľ čakal. Nepridalo sa ani Poľsko, ani pobaltské krajiny, teda najhlasnejší zástancovia tvrdej línie voči Moskve. Odpor menších členov má svoju logiku: v súhlase všetkých vidia poistku, aby ich veľké štáty neprehlasovali. Argumentujú aj tým, že zahraničná politika sa dotýka bezpečnostných a suverénnych záujmov štátu, a preto má každá krajina podržať poslednú brzdu.

Slovensko túto pozíciu drží dlhodobo a spolu s Maďarskom patrí medzi krajiny, ktoré právo veta obhajujú najotvorenejšie. Že spory s Bruselom rieši aj inak než hlasovaním, ukázalo tento rok, keď podalo žalobu proti únijnému zákazu dovozu ruského plynu a spochybnilo jeho právny základ. Ministerstvo spravodlivosti SR ↗

Maďarský príklad zase ukazuje, že za blokovaním nemusí stáť len jedna politická garnitúra. Vlády Viktora Orbána používali veto na vymáhanie ústupkov vrátane záruk okolo ropovodu Družba. Jeho nástupca Péter Magyar po rokovaniach s Kyjevom o právach maďarskej menšiny v Zakarpatsku ustúpil od plošného blokovania a v polovici júna sa otvoril prvý rokovací klaster, v polovici júla šiesty. Ďalej sa však postup zadrháva: Budapešť dvakrát odmietla posunúť klastre číslo dva a tri, najprv na pracovnej úrovni 17. júla a potom 22. júla pred letnou prestávkou. Na júnovom summite si presadila, aby zo záverov vypadla formulácia o otváraní ďalších kapitol „čo najskôr". The Kyiv Independent ↗

Prečítajte si tiež: Neutrálne Írsko rokuje o vstupe do britskej vojenskej koalície proti Rusku

Pasca, ktorú návrh nedokáže obísť

Signatári sa odvolávajú na takzvanú premosťovaciu klauzulu v článku 31 Zmluvy o Európskej únii. Tá umožňuje rozšíriť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na ďalšie oblasti zahraničnej politiky bez toho, aby sa museli meniť a znovu ratifikovať zmluvy, čo je jej hlavná praktická výhoda.

Má však háčik, ktorý celú debatu drží na mieste už roky. O jej použití musí rozhodnúť Európska rada, a to jednomyseľne. Krajiny, ktoré si veto chcú nechať, by teda museli jednohlasne odsúhlasiť, že sa ho vzdávajú. Klauzula sa navyše nevzťahuje na rozhodnutia s vojenskými alebo obrannými dôsledkami a aj tam, kde by väčšinové hlasovanie platilo, ostáva núdzová brzda: ktorýkoľvek štát môže namietať zo „zásadných dôvodov národnej politiky". Práve na túto brzdu mieri piaty princíp listu, ktorý žiada, aby takéto námietky boli riadne odôvodnené. Interfax-Ukrajina ↗

Limity tohto pohľadu

List nie je rozhodnutie ani legislatívny návrh, ale politický signál pred rokovaním ministrov. Jeho znenie zatiaľ nie je zverejnené — novinári pracujú s návrhom, ktorý mal k dispozícii server Euractiv, takže konečná podoba sa mohla líšiť.

Rozdiel je aj medzi tým, čo signatári žiadajú, a tým, ako sa to číta. Štyri z piatich princípov hovoria o zdržanlivosti pri používaní veta a o slušnom správaní pri rokovaniach, nie o jeho zrušení. Skutočný prechod ku kvalifikovanej väčšine je v liste formulovaný ako „preskúmať možnosti", nie ako hotové rozhodnutie. Kto by z toho robil koniec práva veta, predbieha o niekoľko krokov.

Ilustračná fotografia: budova Justus Lipsius v Bruseli, sídlo Rady Európskej únie. Autor Szilas, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.

Čo sleduje hotinfo