Rakúsko kontroluje hranicu so Slovenskom už takmer tri roky. Dočasné kontroly má v Schengene desať krajín

Fínska verejnoprávna Yle v stredu ráno zverejnila analýzu s otázkou, ktorá sa v slovenskom ani českom spravodajstve zatiaľ neobjavila ako hlavný rámec: rozpadá sa Schengen? Podnetom bola správa, že Nemecko predĺži kontroly na svojich hraniciach do polovice marca 2027, a bezprecedentný spor Talianska so Španielskom, ktoré si po kríze v Ceute navzájom zaviedli kontroly leteckých a lodných spojení. Údaje Európskej komisie, ktoré si HotInfo prešiel, ukazujú niečo, čo v domácom spravodajstve zapadlo: dočasné kontroly dnes uplatňuje desať schengenských krajín a jednou z hraníc, ktoré sa kontrolujú, je tá slovensko-rakúska. Yle ↗

Čo napísala Yle

Yle opiera analýzu o štyroch expertov a jednu mapu. Profesor európskeho práva Jukka Snell z Univerzity v Turku pripomína, že možnosť dočasných kontrol je súčasťou schengenskej dohody od začiatku, no zaviesť ich možno len vtedy, keď krajine hrozí vážne ohrozenie. Davide Colombi z bruselského think-tanku CEPS hovorí o kríze, ktorú však nespôsobila migrácia do Európy, ale správanie samotných členských štátov. „Akoby bolo dodržiavanie pravidiel pre schengenské krajiny dobrovoľné," cituje ho Yle. Yle ↗

Najostrejšie sa vyjadruje Alberto Alemanno, taliansky profesor európskeho práva na parížskej HEC. Situáciu, keď sa jedna schengenská krajina takto revanšuje druhej, označil za úplne bezprecedentnú. Frustrovaný je najmä z Európskej komisie, ktorá má na dodržiavanie pravidiel dozerať, ale do reťazenia kontrol nezasiahla. Podľa neho by mala krajinám hroziť žalobou na Súdnom dvore EÚ. „A deje sa to možno v najhoršom možnom čase, keď Európa čelí vojenskej výzve zo strany Ruska a ekonomickej aj ideologickej zo strany Spojených štátov," dodal pre Yle. Yle ↗

Zaznieva aj protinázor. Snell je ku Komisii zhovievavejší a schengenský systém považuje za naďalej dôveryhodný. „Veď aj Fínsko je nepochybne právny štát, aj keď polícia nezasahuje do všetkého," hovorí. Citovaní experti sa prikláňajú k tomu, že Schengen sa nerozpadne, lebo ekonomický prínos voľného pohybu tovaru a pracovníkov trvá. Yle ↗

Čísla Komisie: „dočasné" trvá v štyroch krajinách vyše sedem rokov

Európska komisia vedie verejný zoznam všetkých notifikácií o dočasnom znovuzavedení kontrol na vnútorných hraniciach. Jeho posledná verzia je z 18. augusta a obsahuje 501 záznamov. HotInfo ich prešiel a k dnešnému dňu je platných jedenásť notifikácií od desiatich krajín — Rakúska, Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska, Dánska, Švédska, Nórska, Poľska a Holandska. To presne zodpovedá číslu, ktoré uvádza Yle. Európska komisia ↗

Z tých istých dát vyplýva niečo, čo Yle popisuje slovami. Staršia časť zoznamu vyzerá úplne inak než tá dnešná: dôvodom kontrol boli takmer výhradne konkrétne jednorazové udalosti — samity G8 a G20, zasadnutia NATO, majstrovstvá Európy vo futbale v rokoch 2008 a 2012, odovzdávanie Nobelovej ceny mieru v Osle, klimatické konferencie či návšteva pápeža na Malte. Zápisy sú krátke a viazané na dátum podujatia. V dnešných notifikáciách sa takéto dôvody takmer nevyskytujú a namiesto nich sa opakuje tá istá formulácia o pretrvávajúcej hrozbe, ktorá sa každých pár mesiacov obnoví. Európska komisia — zoznam notifikácií ↗

Najviac to vidno, keď sa nadväzujúce notifikácie jednej krajiny spoja do súvislých úsekov, teda keď sa za prerušenie počíta až medzera medzi koncom jednej a začiatkom ďalšej. Takto rátané kontroly na aspoň časti vnútorných hraníc bežia bez prerušenia v Rakúsku od mája 2019, vo Švédsku od februára 2019 a vo Francúzsku aj v Dánsku takisto od roku 2019. Nejde o prvé takéto obdobie — väčšina týchto štátov mala súvislú sériu už v rokoch 2015 až 2018, ktorú prerušila len niekoľkomesačná pauza. Vo všetkých štyroch prípadoch ide o vyše sedem rokov nepretržitého trvania opatrenia, ktoré Kódex schengenských hraníc definuje ako výnimočné a dočasné. Nemecko má súvislú sériu od novembra 2020 a novou notifikáciou ju predĺžilo do marca 2027, teda na viac než šesť rokov v kuse. Európska komisia — zoznam notifikácií ↗

Čo z toho vidno zo Slovenska

Slovenské a české médiá prevzali z tejto témy jeden kus — predĺženie, ktoré ohlásil nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt. Agentúrna depeša TASR, ktorú publikovali SME aj Teraz.sk, ho opísala ako predĺženie kontrol „na vonkajších hraniciach" Nemecka. V schengenskom kontexte je to nešťastná skratka, pravdepodobne z nemeckého Außengrenzen vo význame hraníc štátu. Notifikácia, ktorú Berlín poslal Komisii, totiž vymenúva pozemné hranice s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom, Dánskom, Rakúskom, Švajčiarskom, Českom a Poľskom, teda vnútorné schengenské hranice. Rozdiel pritom nie je formálny. Kontrola na vonkajšej hranici Schengenu je znakom, že systém funguje, kontrola na vnútornej hranici je znakom, že sa drobí. TASR/Teraz.sk ↗ SME ↗

Pre slovenského čitateľa má tá istá databáza konkrétnejší záznam. Rakúsko kontroluje hranicu so Slovenskom nepretržite od 4. októbra 2023, teda takmer tri roky, a súčasná notifikácia platí do 15. septembra 2026. Od októbra 2025 sa v nej okrem pozemnej hranice uvádza aj riečna. Nie je to nová správa v zmysle udalosti, práve preto sa o nej nepíše — je to trvalý stav, ktorý prestal byť správou. Európska komisia — zoznam notifikácií ↗

Spor medzi Rímom a Berlínom sa medzitým rozšíril mimo hraníc. Taliansko v utorok požiadalo Nemecko o finančnú kompenzáciu za migrantov, ktorých k talianskym brehom priviezli nemecké súkromné záchranné organizácie. Podľa talianskeho ministerstva vnútra ich od nástupu premiérky Giorgie Meloni v októbri 2022 bolo približne 22 500, ďalších asi 4 500 priviezli lode pod nemeckou vlajkou. Minister vnútra Matteo Piantedosi zároveň uviedol, že kým sa nevyrieši otázka finančnej zodpovednosti, Rím nebude s Berlínom rokovať o preberaní migrantov podľa dublinských pravidiel. Aktuality.sk ↗

Prečítajte si tiež: O čom píše Európa: Španielsko zavrelo hranicu s Talianskom, dron z Lipska môže patriť Rusku, v Mekke vznikol obranný pakt

Limity tohto pohľadu

Yle píše pre fínske publikum a to sa na výbere prejavuje. Fínsko síce má schengenských pozemných susedov, Švédsko a Nórsko, ale tie hranice vedú riedko osídleným severom a denných prechodov je tam neporovnateľne menej než na rakúsko-slovenskej hranici. Analýza to priznáva, keď jej vlastná expertka Saila Heinikoski z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov hovorí, že pre fínskych cestujúcich je význam kontrol predovšetkým symbolický a politický. Pre Slováka dochádzajúceho do Viedne je to praktickejšia vec než symbol. Yle ↗

Druhý limit je v tom, čo Yle nespomína. Nemeckým, rakúskym či dánskym notifikáciám nedominuje len migrácia — Dánsko a Nórsko v nich uvádzajú riziko ruských sabotáží a útokov na energetickú a logistickú infraštruktúru, Švédsko organizovaný zločin s napojením na cudzie štáty. Rámec „štáty zneužívajú pravidlá pre domáce publikum" je legitímny, ale nepokrýva celý obsah tých dokumentov. A napokon, ani jeden z citovaných expertov netvrdí, že Schengen padne. Yle sa pýta, či sa rozpadá, a odpoveď, ktorú si od svojich zdrojov odnáša, znie skôr nie. Európska komisia — zoznam notifikácií ↗

Čo sleduje hotinfo

• Či Rakúsko po 15. septembri 2026 kontroly na hranici so Slovenskom opäť predĺži, alebo ich prvýkrát od októbra 2023 nechá vypršať.
• Či španielska notifikácia skončí 7. septembra a talianska 1. septembra, alebo sa reťaz kontrol medzi oboma krajinami predĺži.
• Či Európska komisia využije nástroj, ktorý žiada Alemanno, a začne konanie proti niektorému štátu pre neopodstatnené kontroly.
• Ako dopadne taliansko-nemecký spor o kompenzácie a či Rím naozaj odmietne prevziať migrantov podľa dublinských pravidiel.
• Či po septembrových expiráciách platných notifikácií ubudne, alebo ich nahradia ďalšie predĺženia.