Aktéri — ťuknite pre kontext
Emir Suljagić
bosniansky novinár, od októbra 2019 riaditeľ Memoriálneho centra Srebrenica
Prečo tu: Deň po zverejnení výročnej správy o popieraní genocídy označil predvolanie 26 spolupracovníkov centra za „najrozsiahlejšiu akciu" namierenú proti inštitúcii
Viac info →
Memoriálne centrum Srebrenica
pamätný komplex a nadácia v Potočaroch, kde je pochovaných viac než 6-tisíc identifikovaných obetí genocídy z júla 1995 (z celkových najmenej 8 372)
Prečo tu: Polícia predvolala na výsluch viac než polovicu ľudí, ktorí kedy pre centrum pracovali
Viac info →
Denis Zvizdić
bosniansky politik, v rokoch 2015 – 2019 predseda Rady ministrov BiH, dnes zástupca predsedajúceho Predstavníckej snemovne Parlamentného zhromaždenia BiH
Prečo tu: Postup polície „najostrejšie odsúdil" a vyzval Vysokého predstaviteľa pre BiH na vysvetlenie
Viac info →Duška Jurišić
zástupkyňa ministra pre ľudské práva a utečencov Bosny a Hercegoviny
Prečo tu: Žiada, aby úrady okamžite zverejnili právny základ výsluchov a status predvolaných osôb
Milorad Dodik
bosniansko-srbský politik, dlhoročný líder strany SNSD a bývalý prezident Republiky srbskej
Prečo tu: Súd BiH ho v roku 2025 odsúdil a pripravil o funkciu, jeho stranícky nástupca ale v úrade pokračuje v rovnakej línii voči centru
Viac info →
Siniša Karan
bosniansko-srbský politik, od februára 2026 desiaty prezident Republiky srbskej za stranu SNSD
Prečo tu: Jeho nástup namiesto Dodika neznamenal zmenu politiky voči Memoriálnemu centru — inštitucionálny tlak pokračuje
Viac info →
Republika srbská
jedna z dvoch entít Bosny a Hercegoviny, s vlastnou vládou, políciou a prokuratúrou
Prečo tu: Jej polícia v Zvorniku a prokuratúra v Bijeljine tento výsluch nariadili
Viac info →Predvolanie deň po správe o popieraní genocídy
Polícia Zvornika, konajúca na príkaz Okresnej verejnej prokuratúry v Bijeljine, poslala predvolania viac než polovici všetkých ľudí, ktorí sa v rôznych obdobiach podieľali na chode Memoriálneho centra. Klix.ba ↗ Dôvod, ktorý úrady uviedli, sa počas dňa menil — pôvodne šlo o „zber informácií" o angažovaní predvolaných osôb v centre na základe lonského prokurátorského rozhodnutia, neskôr polícia hovorila o „podozrení z daňových únikov". Detektor ↗Centrum v oficiálnom vyhlásení označilo postup za „vážnu formu inštitucionálneho tlaku a zastrašovania" a vyjadrilo znepokojenie nad tým, že osobné údaje zamestnancov unikli mimo úradný kanál. Suljagić výslovne spojil akciu s predchádzajúcim dňom, keď centrum predstavilo výročnú správu dokumentujúcu nárast prípadov popierania genocídy a organizovanú lobistickú kampaň vedenia Republiky srbskej, ktorá genocídu spochybňuje. Detektor ↗
Prečo je timing dôležitý
Memoriálne centrum tvrdí, že súbežné predvolanie viac než polovice ľudí, ktorí preň kedy pracovali, nie je rutinný úkon — a bosnianski politici to čítajú rovnako. Zástupca predsedajúceho Predstavníckej snemovne Parlamentného zhromaždenia BiH Denis Zvizdić postup „najostrejšie odsúdil". Namiesto toho, aby inštitúcie zaručili zamestnancom centra ochranu a nerušenú prácu, podľa neho takéto kroky prehlbujú právnu neistotu a nedôveru, nepomáhajú zmiereniu ani právnemu štátu a vyvolávajú otázky o skutočnej motivácii polície. N1 BiH ↗Kontext posilňuje aj politická kontinuita v Republike srbskej. Súd BiH v februári 2025 odsúdil Milorada Dodika za nerešpektovanie rozhodnutí medzinárodného Vysokého predstaviteľa pre BiH; rozsudok sa stal právoplatným 12. júna 2025 a volebná komisia 6. augusta rozhodla o ukončení jeho mandátu prezidenta Republiky srbskej spätne k tomuto dátumu. Po opakovaných voľbách, ktoré prebehli najprv v novembri 2025 a čiastočne sa zopakovali vo februári 2026, komisia vo funkcii potvrdila straníka Siniša Karana zo strany SNSD, ktorú Dodik dlhé roky viedol. Balkan Insight ↗ Zástupkyňa ministra pre ľudské práva a utečencov BiH Duška Jurišić preto žiada, aby úrady „okamžite, jasne a presne" oznámili právny základ akcie, status predvolaných osôb aj dôvody výsluchu — čo doteraz chýba. N1 BiH ↗
Združenia obetí genocídy medzitým žiadajú urgentné vyšetrenie celého postupu, Faktor.ba ↗ zatiaľ čo ďalší politici v Klixe hovoria o „politicko-prokurátorskom prenasledovaní", ktoré je dôkazom, že Srebrenica potrebuje osobitný právny status chrániaci pamäť aj ľudí, ktorí ju spravujú. Klix.ba ↗
Limity tohto pohľadu
Správa stojí takmer výlučne na bosnianskych médiách kritických voči politike Republiky srbskej (Klix, N1, Detektor, Faktor) a na vyjadreniach politikov, ktorí sú s Memoriálnym centrom programovo spriaznení — čo neznamená nepravdivé, ale znamená to chýbajúcu druhú stranu. Polícia Zvornika ani prokuratúra v Bijeljine doteraz podľa dostupných správ neposkytli podrobné písomné odôvodnenie výsluchov nad rámec strohého odkazu na lonské prokurátorské rozhodnutie a neskoršej zmienky o daňových únikoch — presne to, čo im vyčítajú kritici. Kým sa právny základ nespresní, nedá sa vylúčiť, že ide o legitímne, hoci nešikovne komunikované vyšetrovanie; rovnako sa však nedá vylúčiť politicky motivovaný nátlak, aký voči bosnianskym inštitúciám opakovane popisujú správy Vysokého predstaviteľa pre BiH (OHR) Radu bezpečnosti OSN.Čo sleduje hotinfo
- Zareaguje OSCE alebo delegácia EÚ na výzvu Memoriálneho centra?
- Dôjde k ďalším predvolaniam alebo formálnemu trestnému stíhaniu?
- Ako sa postaví Vysoký predstaviteľ pre BiH (OHR)?
- Ovplyvní kauza budúcoročné spomienkové podujatia v Potočaroch?
- Zverejní Okresná prokuratúra v Bijeljine písomné odôvodnenie výsluchov?Prokuratúra sa ozvala 18. augusta: oficiálne vyšetrovanie údajného daňového úniku Memoriálneho centra podľa nej vôbec nie je otvorené, výsluchy však pokračujú a podnet bol anonymný. Písomné odôvodnenie samotných predvolaní nezverejnila — Memoriálne centrum sa muselo 12. augusta samo pýtať, ako prokuratúra s anonymným podnetom naložila. https://www.klix.ba/vijesti/bih/tuzilastvo-u-bijeljini-saopci…
