Cez túto úžinu medzi Iránom a Arabským polostrovom prúdi približne pätina svetovej ropy. Každá raketa nad Perzským zálivom sa preto rýchlo prepíše do cien na čerpacích staniciach od Bratislavy po Soul. Vojna, ktorá sa po sto dňoch zdala zamrznutá, sa cez víkend zmenila na globálny ekonomický problém. ANSA ↗
Prečo svet visí na jednej úžine
Hormuzský prieliv je v najužšom mieste len niečo cez 30 kilometrov široký, no je to najdôležitejšie ropné hrdlo planéty. Okrem približne pätiny svetovej ropy ním prechádza aj značná časť skvapalneného zemného plynu z Kataru. Nejestvuje plnohodnotná náhradná trasa — ropovody, ktoré úžinu obchádzajú cez Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty, dokážu pohltiť len zlomok objemu.Trhy preto na Hormuz reagujú panicky aj na samotnú hrozbu. Riziková prirážka bola v cene ropy už od marca, keď konflikt prepukol, no pondelňajšie údery a iránska rétorika ju prudko zvýšili. Práve neistota okolo nerušenej prepravy poslala Brent aj americkú WTI o vyše štyri percentá nahor. ANSA ↗
Teherán dvíha sadzby aj hrozby
Irán medzitým otvoril dva tlaky naraz. Polooficiálna iránska agentúra Tasnim cez víkend informovala, že Teherán pripravuje predpisy, ktorými chce spoplatňovať lode prechádzajúce Hormuzom — oficiálne za „námornú bezpečnosť a ochranu životného prostredia". Podľa iránskej viceprezidentky Shiny Ansariovej, ktorú agentúra citovala, patrí úžina do územných vôd Iránu a Ománu, a pobrežné štáty teda majú právo účtovať poplatky. Hormuz je však medzinárodná vodná cesta, na ktorej podľa námorného práva platí právo nerušeného prejazdu — iránsky nárok spoplatňovať tranzit je preto sporný a západné ani zálivové štáty ho neuznávajú. Výška sadzieb zatiaľ stanovená nie je.Druhým tlakom sú hrozby. Alí Akbar Velájatí, poradca najvyššieho vodcu, vyhlásil, že „kruhy odporu" dokážu zablokovať obe úžiny — Hormuz aj Bab al-Mandab pri vstupe do Červeného mora. Paralelne jemenskí Húsíovia v pondelok vyhlásili „úplný zákaz" plavby izraelských lodí cez Červené more — zatiaľ však ide o vyhlásenie skupiny, nie o overenú blokádu úžiny. Al Jazeera ↗
Trhy počítajú škody
Reakcia búrz bola tvrdá. V Ázii sa juhokórejský index prepadol takmer o deväť percent, tokijský Nikkei stratil 3,85 percenta a v strate skončili aj Taiwan, Hongkong a Šanghaj. Negatívne otvorenie hlásili aj európske a americké futures. K poklesu okrem blízkovýchodného napätia prispel aj výpredaj technologických akcií. Al Jazeera ↗Okrem ropy zdražel aj zemný plyn — európsky benchmark vyskočil o šesť percent na 51,4 eura za megawatthodinu, k čomu prispel aj štrajk v Austrálii. Paradoxne klesalo zlato, tradičný „bezpečný prístav" (o 3,8 percenta), čo obchodníci pripisujú výpredajom na pokrytie strát inde. Slabšie než sa čakalo dopadli aj nemecké továrenské objednávky, ktoré v apríli klesli o 3,8 percenta. ANSA ↗
Ropný kartel OPEC+ sa síce v nedeľu dohodol, že od júla zvýši ťažbu o 188-tisíc barelov denne, no analytici to označili za prevažne symbolický krok, ktorý napätú bilanciu nevyrieši. ANSA ↗
Čo to znamená pre Slovensko a EÚ
Pre slovenského a európskeho spotrebiteľa je reťaz jednoduchá: vyššia svetová cena ropy sa s odstupom dvoch až troch týždňov premietne do cien benzínu a nafty na pumpách. Skok európskeho plynového benchmarku zároveň dvíha náklady na energie pre domácnosti aj priemysel práve v čase, keď Európska centrálna banka dúfala v ďalšie ochladzovanie inflácie. Ak ceny zostanú nad 95 dolármi dlhšie, inflačné očakávania v eurozóne môžu znova stúpnuť.Politické pozadie celej eskalácie — trhlinu medzi Donaldom Trumpom a Benjaminom Netanjahuom po tom, čo Izrael udrel na Irán napriek Trumpovej výzve — sme rozobrali samostatne.
Prečítajte si tiež: Izrael udrel na Irán napriek Trumpovi: „Ja určujem všetko." Spojenectvo sa po 100 dňoch láme
Čo sleduje hotinfo
- Či Irán pristúpi k fyzickej blokáde Hormuzu alebo Bab al-Mandab, alebo ostane pri poplatkoch a hrozbách.
- Či OPEC+ navýši ťažbu nad symbolických 188-tisíc barelov denne, ak sa Brent udrží nad 95 dolármi.
- Ako rýchlo a o koľko sa zdraženie ropy prepíše do cien palív na Slovensku a v eurozóne.
- Či Trumpom avizovaná dohoda s Iránom „v pondelok, utorok či stredu" trhy upokojí, alebo ostane nenaplnená.
