Šesť krajín vracia žiadateľov o azyl do Talianska. Rím odmietol všetkých dvanásť presunov, hoci to nové pravidlá nedovoľujú

Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Švédsko, Fínsko a Holandsko za posledné dni obnovili alebo ohlásili presuny žiadateľov o azyl späť do Talianska. Robia to po takmer štyroch rokoch prestávky a odvolávajú sa na nový európsky pakt o migrácii a azyle, ktorý sa uplatňuje od 12. júna. Taliansko, ktoré pakt spoluvyjednalo, presuny odmieta prijímať — a Európska komisia už v júli napísala, že na to podľa nových pravidiel nemá právo. Il Messaggero ↗

Pravidlo, ktoré sa nezmenilo

Pakt nahradil nariadenie Dublin III novým nariadením o riadení azylu a migrácie, no jadro nechal nedotknuté. Za posúdenie žiadosti o azyl je spravidla zodpovedná krajina, cez ktorú človek vstúpil do Únie. Ak teda niekto pristál v Taliansku a o azyl požiadal až vo Fínsku, Helsinki môžu Rím požiadať, aby si ho prevzal. Taliani takým ľuďom hovoria „dublinanti". Pagella Politica ↗

Prečo sa to spustilo práve teraz

Prestávku spôsobil Rím sám. Talianska dublinská jednotka rozposlala 5. decembra 2022 ostatným štátom obežník so žiadosťou, aby presuny do Talianska dočasne pozastavili — dôvodom mali byť náhle technické problémy s kapacitou prijímacích zariadení. O dva dni neskôr pribudol druhý obežník o tom, že podmienky prijímania treba prehodnotiť. Ani jeden z nich Taliansko dodnes formálne nezrušilo. Európska komisia, COM(2026) 387 ↗

Čo sa zmenilo, je ochota ostatných tie obežníky rešpektovať. Ako prvá prestala Viedeň. Podľa rakúskeho ministerstva vnútra už do Talianska presunula štyroch žiadateľov o azyl, pričom im úrady jednoducho kúpili lístok na vlak alebo autobus. ANSA ↗

Švédsko to potvrdilo otvorene. „Švédsko uskutočnilo presuny migrantov do Talianska a mienime v tom pokračovať, v súlade s ustanoveniami paktu o migrácii a azyle," povedala agentúre ANSA hovorkyňa ministra pre migráciu Johana Forssella. Dodala, že pre Štokholm to nie je novinka, ale odkedy pakt platí, „presuny podľa dublinského nariadenia fungujú lepšie". ANSA ↗

Ako posledné sa vo štvrtok večer pridalo Holandsko s tým, že do Talianska vráti migrantov, ktorí prišli po 12. júni. Corriere della Sera ↗

Kto sa nepridal

• 22.08.Presuny rozširujú aj Írsko a Holandsko. La Repubblica píše, že k šestici krajín, ktoré začali vracať žiadateľov do Talianska, sa pridávajú ďalšie dve. Vláda pakt naďalej bráni, historik Andrea Riccardi jej odkazuje, aby Únia radšej pracovala na integrácii a prestala „dehumanizovať najslabších" La Repubblica ↗Riccardi ↗.

Dve veľké krajiny zostali bokom a obe to zdôvodnili inak. Francúzsko oznámilo, že sa k presunom zatiaľ nepripojí, kým bude trvať fáza spolupráce a zbližovania s Talianskom, s ktorým zdieľa záujem znižovať odchody z Tuniska a Líbye. ANSA ↗

Španielsko volí principiálnejší argument. Madrid je podľa zdrojov z ministerstva vnútra za to, aby sa vec riešila cez európske mechanizmy solidarity, „a nie uchyľovaním sa k vyhosteniam či izolovaným bilaterálnym obmedzeniam". Španielsko je pritom samo v skupine krajín, ktoré Komisia označila za vystavené migračnému tlaku. ANSA ↗

Dvanásť žiadostí, dvanásť odmietnutí

Najtvrdšie čísla nie sú z novín, ale z oznámenia Európskej komisie z 15. júla. Za prvé týždne uplatňovania nového nariadenia, teda od 12. júna do 7. júla, nahlásilo osem členských štátov podané žiadosti o presun. Bolo ich dvanásť a Taliansko odmietlo všetkých dvanásť. Uskutočnil sa jediný presun, a to na základe žiadosti potvrdenej ešte pred 12. júnom. Európska komisia, COM(2026) 387 ↗

Komisia k tomu pripojila vetu, ktorá je jadrom sporu. Podľa nového nariadenia prijímajúci štát presun odmietnuť nesmie — môže nanajvýš navrhnúť iný termín alebo iné miesto. Komisia zároveň konštatovala, že nevidí známky toho, že by talianske úrady s ostatnými štátmi aktívne riešili praktické a logistické kroky, a vyzvala Rím, aby prekážky odstránil prednostne. Ďalšie hodnotenie má byť do 15. októbra. Európska komisia, COM(2026) 387 ↗

V pozadí visí sankcia, ktorá dáva celej veci zmysel. Nariadenie hovorí, že ak Komisia zistí systémové nedostatky pri pravidlách zodpovednosti, prispievajúce štáty nemusia voči takému príjemcovi plniť svoje záväzky. Taliansko je pritom na strane príjemcov. Blokovaním presunov teda riskuje, že príde presne o tú solidaritu, ktorú si v pakte vybojovalo. Európska komisia, COM(2026) 387 ↗

Prečo to Rím tak bolí

• 22.08.Číslo, ktoré Rím doteraz neuvádzal: vyše stotisíc odmietnutých za tri roky. La Stampa 22. augusta uvádza, že Taliansko za posledné tri roky odmietlo viac ako stotisíc žiadostí o prevzatie podľa dublinských pravidiel, a nový pakt mu za to teraz posiela účet La Stampa ↗.
• 22.08.Taliansko obracia argument a žiada kompenzáciu. Podľa nemeckej Tagesschau Rím tvrdí, že ak má prijímať vrátených žiadateľov, má za nich dostať finančnú náhradu z európskeho azylového systému Tagesschau ↗.
• 22.08.Minister vnútra Piantedosi to zľahčuje. Na otázku o vrátených žiadateľoch odpovedal, že problém nevidí — čo je v priamom rozpore s tým, ako vec opisuje La Stampa aj samotná Komisia La Repubblica ↗.
• 22.08.Novinárka Lucia Annunziatová dvíha spor o úroveň vyššie. V La Stampe tvrdí, že na Schengene sa Európa rozpadá a spoluzodpovednosť za to nesie aj talianska vláda La Stampa ↗.

Taliansko bolo v roku 2025 európskou krajinou, ktorej iné štáty doručili najviac žiadostí o prevzatie žiadateľov o azyl. Časť problému si vláda podľa La Repubbliky vyriešila bilaterálne, keď dohoda s Nemeckom a Francúzskom vynulovala staršie prípady z týchto dvoch krajín. S ostatnými členskými štátmi ale Rím dohodu nemá, a tak môže ísť o vyše desaťtisíc ľudí, ktorí sa môžu vrátiť. La Repubblica ↗

Doma sa z toho stala politická munícia. Líderka opozičnej Demokratickej strany Elly Schleinová hovorí o zlyhaní vlády, ľavicový denník Il Manifesto to nazval suverenistickým vlastným gólom a La Stampa uverejnila komentár s tézou, že nový bruselský pakt o migrantoch jednoducho nefunguje. Kritika teda neprichádza od odporcov paktu, ale od tých, ktorí vláde vyčítajú, že si ho vyjednala zle. La Repubblica ↗ Il Manifesto ↗

Solidarita je menšia, než vyzerá. A Slovensko v nej nie je

Druhá polovica paktu má byť práve solidarita. Na rok 2026 je referenčná hodnota 21-tisíc relokácií alebo rovnocennej podpory a 420 miliónov eur. Realita je podstatne skromnejšia — podľa Euronews sa očakáva menej než tisíc reálnych relokácií a skutočné finančné prísľuby krajín, ktoré nie sú pod tlakom, dosiahli 76,3 milióna eur. Euronews ↗

Pre slovenského čitateľa je podstatnejšie, kde v tej tabuľke stojíme my. Slovensko a Maďarsko sú jediné dva členské štáty, ktoré neprisľúbili nič — ani relokácie, ani peniaze. Fond bol prijatý napriek námietkam oboch krajín, pričom ďalšie štyri sa hlasovania zdržali. Euronews nulový príspevok oboch krajín označuje za porušenie princípu povinnej solidarity, na ktoré zatiaľ nenasledovala žiadna sankcia. Pri Maďarsku výslovne dodáva, že ak do konca roka 2026 neprispeje, môže čeliť konaniu Komisie pre porušenie povinnosti. Euronews ↗

Slovensko nie je typickou krajinou prvého vstupu ani štátom, ktorý Komisia označila za vystavený migračnému tlaku, takže sa ho návraty dublinantov priamo netýkajú. Je ale na strane prispievateľov, a práve taliansky prípad je živou ukážkou toho, čo sa stane, keď si členský štát svoje povinnosti z paktu vyloží po svojom. Rozdiel je v tom, že Taliansko odmieta prijímať ľudí, zatiaľ čo Slovensko odmieta prispievať. Mechanizmus, ktorý má obe veci držať pohromade, sa tak testuje z dvoch strán naraz.

Limity tohto pohľadu

Väčšina spravodajstva o tejto téme je talianska, a teda písaná z pozície krajiny, ktorá na pravidle dopláca. Talianske médiá prirodzene zdôrazňujú počty ľudí, ktorí sa môžu vrátiť, menej už to, že Rím štyri roky blokoval presuny na základe obežníkov, ktoré nikdy nezrušil. Naopak, severské a nemecké úrady rámcujú vec ako obyčajné uplatňovanie pravidiel a nekomentujú kapacity, do ktorých ľudí posielajú. Údaje Komisie sú z krátkeho obdobia necelého mesiaca a samotný dokument pripomína, že lehoty podľa nových pravidiel ešte len začínajú plynúť.

Čo sleduje hotinfo