Aktéri — ťuknite pre kontext
Robert Fico
Predseda Smeru-SD a premiér štvrtej slovenskej vlády.
Prečo tu: Jeho kabinet musí po verdikte súdu čeliť hlasovaniu o dôvere, ktoré spustil vysoký dlh.
Viac info →
Peter Pellegrini
Prezident SR a bývalý líder Hlasu-SD.
Prečo tu: Rozhodnutie ústavného súdu označil za potvrdenie, že vláda mala o dôveru požiadať už dávno.
Viac info →
Andrej Danko
Predseda koaličnej SNS.
Prečo tu: Tvrdí, že premiér sa o výsledok hlasovania nemusí obávať a koalícia je stabilná.
Viac info →
Michal Šimečka
Líder opozičného Progresívneho Slovenska.
Prečo tu: Vyhlásil, že každý deň bez žiadosti o dôveru je zo strany vlády protiústavný.
Viac info →
Richard Raši
Predseda Národnej rady (Hlas-SD).
Prečo tu: Po verdikte súdu zvolal mimoriadnu schôdzu o dôvere na štvrtok ráno.
Viac info →Dlhová brzda
Ústavný strop zadlženia z roku 2011 s piatimi sankčnými pásmami.
Prečo tu: V najprísnejšom režime musí vláda požiadať parlament o dôveru aj zostaviť vyrovnaný rozpočet.
Čo rozhodol ústavný súd
Plénum ústavného súdu v stredu vydalo záväzný výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa neho formulácia „bez zbytočného odkladu" znamená „okamžité aktívne konanie vlády smerujúce k podaniu žiadosti", bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti. Súd zdôraznil, že ani ústava, ani samotný zákon nedávajú vláde nijakú 30-dňovú lehotu. Bezodkladne má podľa výkladu konať aj parlament: žiadosť musí prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu. SME ↗O výklad požiadala v marci skupina opozičných poslancov zastúpená Luciou Plavákovou (Progresívne Slovensko). Argumentovali, že keď vláda na schôdzi od 25. novembra do 12. decembra 2025 o dôveru nepožiadala, porušila princíp parlamentnej demokracie a politickej zodpovednosti výkonnej moci voči parlamentu. Pravda ↗
Prečo vôbec musí žiadať o dôveru
Dôvod je v takzvanej dlhovej brzde. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti z roku 2011 definuje päť sankčných pásiem podľa výšky verejného dlhu — čím je dlh vyšší, tým tvrdšie opatrenia sa spúšťajú, pričom sa kumulujú. Druhé najvyššie pásmo už vyžaduje vyrovnaný až prebytkový rozpočet a najvyššie k tomu pridáva povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery; v najprísnejšom režime tak platia obe naraz. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ↗Horný limit dlhu bol pôvodne 60 percent HDP a postupne sa znižuje smerom k 50 percentám. Práve preto dlh, ktorý Eurostat 21. októbra 2025 vyčíslil za rok 2024 na 59,7 percenta HDP — tesne pod historickým maximom z pandemického roka 2021 (60,2 percenta) —, posunul Slovensko do najprísnejšieho sankčného pásma. Podľa projekcií Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré citovali médiá, mal dlh ďalej stúpať. Povinnosť požiadať o dôveru tak vláde vznikla už koncom novembra 2025. Aktuality.sk ↗
Sedem mesiacov sporu o jedno slovo
To, čo ústavný súd vyriešil jediným výkladom, sa v koalícii naťahovalo viac než pol roka. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) ešte v januári novinárom radil: „Dajte si vyložiť toto slovíčko," a dodával, že „bezodkladne" môže pre niekoho znamenať niekoľko mesiacov, pre iného aj rok. Premiér Fico zasa tvrdil, že zákon bude vláda rešpektovať „v termíne, ktorý bude považovať za adekvátny". SME ↗Vedúci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Giba pripomenul, že súd tieto výklady vyvrátil — podľa neho „aj 30-dňové otáľanie by bolo pridlhé". Rozhodnutia ústavného súdu sú pritom záväzné a tí, ktorým sú určené, sa nimi musia riadiť. TASR ↗
Čo sa stane vo štvrtok
Vyslovenie dôvery potrebuje hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, teda aspoň 76 zo 150. Koalícia Smer–Hlas–SNS, ktorá po voľbách 2023 začínala so 79 mandátmi, sa odvtedy o časť hlasov stenčila, takže jej väčšina je dnes tesná a hlasovanie nie je len formalitou. SME ↗Predseda SNS Andrej Danko napriek tomu hlási pokoj: „Premiér sa nemusí obávať," že by vláda dôveru nezískala, a koalíciu označil za stabilnú aj cez „vzťahové veci". Hlas-SD avizoval, že žiadosť vlády odsúhlasí. Vláda teda počíta s tým, že test prejde. TASR ↗
Druhú vec, ktorú dlhová brzda pri takom dlhu žiada — vyrovnaný rozpočet — pritom Fico už skôr odmietol s tým, že namiesto neho pošle do parlamentu prorastový ekonomický balík. Vláda tak splní formálny test dôvery, no tvrdšiu rozpočtovú disciplínu zatiaľ neavizovala. Pravda ↗
Čo sleduje hotinfo
Výsledok štvrtkového hlasovania a to, či koalícia pri tesnej väčšine udrží disciplínu.Či vláda predloží aj druhú vyžadovanú vec — vyrovnaný rozpočet —, alebo ostane len pri ekonomickom balíku.
Reakcie opozície (PS, KDH) aj prezidenta Petra Pellegriniho, ak by vláda termín ešte naťahovala.
Vývoj verejného dlhu a moment, keď povinnosť žiadať o dôveru vznikne znova — podľa výkladu súdu sa môže opakovať raz za kalendárny rok po novom zverejnení výšky dlhu Európskou komisiou.
