AI vzor na aute zmiatol policajný softvér. Desiatky amerických miest rušia sledovacie siete, Slovensko rieši pôvod kamier

Na hackerskej konferencii DEF CON v Las Vegas prešla Toyota Yaris polepená vzorom vygenerovaným počítačom popri kamere policajnej siete Flock a jej softvér vozidlo nevyhodnotil ako auto. Talianska Corriere della Sera o tom v sobotu ráno písala v rubrike Motori ako o technickej kuriozite, estónsky Postimees to isté ráno ako o „vojne so špiónskymi kamerami", ktorú Američania vyhrávajú na zasadnutiach mestských zastupiteľstiev. Zo slovenských médií tému zachytila Pravda, no napísala len o potlači na tričko — nie o aute a nie o sieti, ktorú vzor zmiatol.

Ten istý hacker, dva rôzne príbehy

Za vzorom stojí Bill Swearingen, bezpečnostný výskumník z Kansas City a spoluzakladateľ komunitného stretnutia SecKC. Jeho projekt noRecognition generuje grafiku pomocou posilňovaného učenia — model sa podľa TechCrunchu „učí maľovať" a za rok prešiel približne 31 miliónmi testov. TechCrunch ↗

Vzor nemá fungovať tak, že by tvár, značku alebo karosériu pred kamerou zakryl. Kamera človeka aj auto ďalej normálne nasníma, len analytický softvér nad záznamom nedosiahne dostatočnú istotu, že ide o osobu alebo vozidlo, a nespustí detekčné upozornenie. Swearingen tvrdí, že jeho vzory zmiatli všetkých jedenásť detekčných algoritmov, ktoré testoval — išlo o otvorene dostupné modely, no podľa neho sú medzi nimi aj tie, na ktorých stoja čítačky značiek Flock, kamery Axon nosené na tele a systém Clearview AI. Sú to jeho vlastné testy vo vlastnej réžii, ktoré zatiaľ nikto nezávisle nezopakoval, a najsilnejšie vzory podľa vlastných slov nezverejňuje, aby si výrobcovia kamier nestihli pripraviť protiopatrenie. TechCrunch ↗

Ako to vyzerá? Na oblečení má vzor podobu vysokokontrastných čierno-bielych sústredných kruhov, ktoré pripomínajú terče. Potlač, ktorou Swearingen polepil Yaris, bola iná a divokejšia — web Carscoops ju prirovnal ku katalógu vodných skútrov z deväťdesiatych rokov. Spoločné majú to, že pre ľudské oko sú to len nápadné grafické motívy, kým pre softvér ide o cielene pripravený rušivý signál. Carscoops ↗

Ako to funguje

Vzor nezakrýva obraz — mieri na krok, v ktorom softvér rozhoduje, či na zázname vôbec je vozidlo.

Corriere z toho urobila príbeh o pretekoch medzi detekčnými modelmi a protiopatreniami — v jej podaní partia šachu, v ktorej jedna umelá inteligencia stráži a druhá hľadá dieru. Zdôrazňuje, že nejde o mestskú legendu o reflexnej fólii, ktorá spraví tabuľku s evidenčným číslom nečitateľnou. Vzor sa nanáša na karosériu a útočí na to, ako softvér tvar interpretuje, nie na čitateľnosť značky. A dopĺňa mieru problému: sieť Flock podľa talianskeho denníka nasníma mesačne asi 20 miliárd značiek s presnosťou, ktorú uvádza v rozpätí 93 až 99 percent. Je to údaj vychádzajúci z firemných materiálov, no aj tak platí, že pri takom objeme dáva aj vynikajúco znejúce percento obrovské absolútne číslo možných chybných odčítaní. Corriere della Sera ↗

Postimees stavia text podľa verejne dostupného úvodu opačne. Nezačína hackerom, ale tvrdením, že automatické čítačky značiek z amerických ulíc miznú — nie preto, že by ich mestá prestali potrebovať, ale preto, že odpor proti hromadnému sledovaniu je už príliš hlasný na to, aby sa dal ignorovať. Kamery Flocku niekto sabotuje a samosprávy rušia zmluvy. Vzor na oblečení je v estónskom podaní až posledný krok tých, ktorým to nestačí. Postimees ↗

Čo v slovenskom pokrytí chýba

Denník Pravda o Swearingenovom projekte písal už vo štvrtok, korektne a s číslami z testov proti modelom YOLOv5. Zostal však pri potlači na oblečenie a pri technickej otázke, či vzor funguje. Pravda ↗

Chýba to podstatné, čo obe zahraničné redakcie majú: politická vrstva. Podľa organizácie DeFlock, ktorá zrušené a pozastavené zmluvy eviduje, od januára 2026 zrušilo, pozastavilo alebo odmietlo zmluvu s Flockom vyše päťdesiat amerických úradov a samospráv. Firma na tlak zareagovala tento týždeň balíkom zmien, ktoré majú úrady zaviesť najneskôr k 1. januáru 2027 — skrátenie štandardného uchovávania dát z tridsiatich na sedem dní, povinné číslo prípadu pred každým vyhľadávaním, automatické zamknutie účtu pri podozrivom vzorci dotazov a možnosť zablokovať cudzím úradom dopyty k vybraným typom trestných činov. Americká únia občianskych slobôd označila kratšie uchovávanie za krok správnym smerom, zvyšok za nedostatočný. Právnik Robert Frommer z Institute for Justice hovorí o kozmetickej úprave firmy v „panickom režime" a trvá na tom, že o prístupe k záznamom má rozhodovať sudca, nie policajt. Boston.com ↗

Slovenská debata beží po vedľajšej koľaji tej istej trate

Zhoda okolností je nápadná. V ten istý týždeň, keď Američania riešia, kto všetko sa smie pozerať cez ich kamery, Národný bezpečnostný úrad varoval, že cestné radary nakúpené pre ministerstvo vnútra sú významnou kybernetickou hrozbou — pre pôvod hardvéru a softvéru, spôsob vzdialeného prístupu a slabé zabezpečenie. Aktuality.sk ↗

Prečítajte si tiež: NBÚ varuje pred ruskými komponentmi v dopravných kamerách

Nie je to tá istá kauza ani ten istý hardvér. Americká sieť Flock číta značky a zdieľa dáta medzi policajnými zbormi, slovenské zariadenia sú rýchlomery a problém je v ich pôvode a zabezpečení. Spája ich však rovnaký slepý bod: dopravná kamera nie je objektív na stĺpe, ale sieťové zariadenie so softvérom, prístupovými právami a niekým, kto ho aktualizuje. Americká otázka znie, kto má právo pozerať sa. Slovenská otázka znie, kto sa už pozerá bez toho, aby o tom prevádzkovateľ vedel. Denník N ↗

Prečítajte si tiež: Kamery britských námorných dronov posielali dáta do Číny

Limity tohto pohľadu

Corriere písala z rubriky Motori, čo je na texte vidieť — technika a fascinácia autami prevažujú nad právnym rozmerom. Postimees má text za platobnou stenou, takže vychádzame z jeho verejného úvodu, a estónsku debatu o sledovaní prirodzene farbí susedstvo s Ruskom.

Podstatnejšia výhrada smeruje k samotnému výskumu. Účinnosť vzorov zatiaľ stojí na Swearingenových vlastných testoch, ktoré prevzal TechCrunch — nie na nezávisle overenom výsledku. Sľúbené video z demonštrácie ešte nie je verejné a pokus nikto nezopakoval. Testovalo sa navyše proti otvorene dostupným modelom a nie je isté, že Flock alebo Axon dnes v teréne používajú presne tie isté. Sám Swearingen priznáva, že kolesá auta zostali pre softvér rozpoznateľné a že vzor potrebuje dostatočnú kvalitu tlače a rozlíšenie, aby fungoval aj z väčšej vzdialenosti. Ani rozlíšenie karoséria verzus tabuľka s evidenčným číslom nie je univerzálne — dáva zmysel v americkom právnom prostredí a nehovorí nič o tom, ako by na takto upravené auto hľadeli slovenské úrady.

Čo sleduje hotinfo