Pre slovenského čitateľa, ktorý nemeckú politiku nesleduje deň po dni, treba vysvetliť, prečo je takáto veta v Nemecku malou bombou. Nejde o bežnú koaličnú špekuláciu. Albig spochybnil nepísané pravidlo, ktoré tamojšiu politiku drží pohromade už roky.
Čo presne povedal Albig
Albig svoj návrh postavil na dvoch argumentoch. Po prvé, spolupráca by podľa neho zaniesla „rozkladný kvas" dovnútra samotnej AfD a rozbila jej jednotu. Po druhé, menšinové vlády tolerované zvonku by boli schopné konať, na rozdiel od krehkých koalícií piatich strán. Ako konkrétny príklad uviedol Meklenbursko-Predpomoransko, kde by podľa neho mohla tamojšia premiérka Manuela Schwesigová po voľbách vyhlásiť, že si väčšinu v krajinskom sneme hľadá „podľa témy". Die Zeit ↗Albig zdôraznil, že spolupráca neznamená stotožnenie sa s ideológiou pravicových populistov. Skôr má byť signálom voličom, ktorí od sociálnej demokracie odišli. „V Porúrí vstupujú bývalí súdruhovia jeden po druhom do AfD. A určite nie preto, že by sa zo všetkých stali nacisti, ale preto, že u nás niečo nenachádzajú," uviedol. Vyzval kancelára Merza aj predsedu SPD Larsa Klingbeila, aby sa na takýto scenár v krajinách pripravili. Tagesspiegel ↗
Čo je Brandmauer a prečo je spolupráca s AfD v Nemecku tabu
Nemecký výraz Brandmauer doslova znamená „protipožiarna stena". V politike označuje normu demokratických strán, od konzervatívcov až po ľavicu, že s AfD nemajú vstupovať do koalícií ani sa opierať o jej hlasy pri vládnutí. Táto bariéra je viac než taktika. Má korene v nemeckej povojnovej pamäti aj v radikalizácii AfD po roku 2015.Konkrétny bezpečnostný rozmer jej dala vražda. Druhého júna 2019 zastrelil pravicový extrémista Stephan Ernst na terase vlastného domu Waltera Lübckeho, šéfa vládneho obvodu Kassel z konzervatívnej CDU. Lübcke sa stal terčom za to, že obhajoval prijímanie utečencov. Súd Ernsta v januári 2021 odsúdil na doživotie. Ide o vraždu, ktorá je považovaná za prvú politickú vraždu s pravicovo-extrémistickým motívom v povojnovom Nemecku, a tento prípad konsenzus o držaní radikálnej pravice mimo moci výrazne posilnil. Euronews ↗
K tomu sa pridáva aj formálne hodnotenie domácej kontrarozviedky. Spolkový Úrad na ochranu ústavy klasifikoval AfD 2. mája 2025 ako „preukázateľne pravicovo-extrémistickú". Strana sa proti tomu bráni na súde a úrad sa v predbežnej procesnej dohode zaviazal, že ju tak nebude verejne označovať až do rozhodnutia o návrhu AfD. Niektoré krajinské organizácie strany, napríklad v Brandenbursku a Dolnom Sasku, však podľa krajinských úradov plný status nesú. Legal Tribune Online ↗
Prečo bariéra praská práve teraz
Albigov návrh nevznikol vo vzduchoprázdne. AfD má v aktuálnych prieskumoch dvadsaťsedem až dvadsaťdeväť percent a v niektorých z nich je najsilnejšou stranou v krajine. Merzova únia kresťanských demokratov sa drží okolo dvadsaťdva percent, Albigova SPD klesla na dvanásť. Na jeseň sa volí v Sasku-Anhaltsku, kde AfD atakuje hranicu štyridsiatich percent, a v Meklenbursku-Predpomoransku. V oboch prípadoch hrozí, že vládu nebude možné poskladať bez nej. Wahlrecht.de ↗Vlastnú bezradnosť priznal aj bavorský premiér Markus Söder z CSU. Boj proti AfD je podľa neho „ťažší, než sme si všetci mysleli". Očakával, že Merzova prísnejšia migračná politika podporu pravice oslabí, no nestalo sa tak. Komentátor ľavicového denníka taz prirovnal situáciu k žabe v hrnci s pomaly sa zohrievajúcou vodou, ktorá nebezpečenstvo spozoruje až vtedy, keď je neskoro. taz ↗
Limity Albigovho receptu
Albigov hlas treba zaradiť. Z aktívnej politiky odišiel v roku 2017 po prehratých voľbách a dnes nehovorí ako funkcionár, ale ako pamätník zo zázemia strany. Súčasné vedenie SPD jeho recept nezdieľa. Aj dánsky model, na ktorý sa odvoláva, je zložitejší, než znie. Tamojšia sociálna demokracia premiérky Mette Frederiksenovej síce prevzala tvrdú migračnú politiku, ale neurobila to v spojenectve s krajnou pravicou, naopak ju tým marginalizovala. A ak ostane v platnosti hodnotenie kontrarozviedky, znamenala by tolerancia AfD pre stranu, ktorá vyrástla na boji proti fašizmu, hlboký etický rozpor.Slovenskému čitateľovi môže byť tento mechanizmus známy. Politické tabu sa zriedka mení naraz. Mení sa cez sériu výnimiek, ktoré sa najprv opisujú ako technické alebo dočasné, a Albigov prípad ukazuje, ako sa takýto posun začína. Najprv ho nahlas vysloví niekto, kto už nemá čo stratiť.
