„Politickí klebetníci si vybrali krízu namiesto riešenia"
Päťdesiatročná liberálne-konzervatívna premiérka, ktorá vládla od septembra 2023 ako druhá žena na čele lotyšskej vlády v histórii, vyhlásila na tlačovej konferencii: „Odstupujem, ale nevzdávam sa." Progresívcom adresovala ostrú vetu, že „v tejto chvíli politická žiarlivosť a úzkoprsé stranícke záujmy získali prednosť pred zodpovednosťou" a že „politickí klebetníci si vybrali namiesto riešenia krízu". Welt ↗Po tom, ako Progresívci so svojimi deviatimi poslancami stiahli podporu, koalícia stratila tesnú väčšinu v stočlennej Saeime: vládny blok držal 41 mandátov, opozícia 47, zvyšok bol roztrieštený. Le Figaro ↗ Prezident Rinkēvičs avizoval, že v piatok 15. mája zvolá všetky parlamentné strany na konzultácie o novej vláde. Tri opozičné formácie už deklarovali vôľu spolupracovať vrátane doteraz vládneho Zväzu zelených a roľníkov — ale ani spolu ešte nemajú väčšinu. Politico Europe ↗
Reťaz štyroch dní
Krízu spustil incident zo 7. mája o 3:30, keď dva ukrajinské drony spadli pri lotyšsko-ruskej hranici. Podľa BBC jeden zasiahol prázdne ropné nádrže na ulici Komunālā v Rēzekne — vznikol oheň, ktorý hasiči rýchlo uhasili. Tretí dron prešiel cez lotyšský vzdušný priestor a vrátil sa späť. Obete neboli, väčšie škody tiež nie — ale obyvatelia neskôr médiám povedali, že varovný systém Cell Broadcast sa rozosielal hodinu po dopade. BBC ↗V nedeľu 10. mája Siliņa vyhlásila, že Sprūds „stratil dôveru jej aj verejnosti", lebo „politické vedenie obranného rezortu nesplnilo sľub bezpečného neba nad krajinou", a požiadala ho o demisiu. Sprūds, člen Progresívcov, demisiu podal — strana tvrdila, že ho premiérka „použila ako poistku". Siliņa následne navrhla na post obrany plukovníka armády Raivisa Melnisa — dôstojníka, ktorý momentálne pôsobí pri ukrajinských ozbrojených silách — nie nominanta koaličného partnera. Práve to bolo poslednou kvapkou: v stredu 13. mája Progresívci sťahujú podporu. The Guardian ↗
Tesne pred vlastnou rezignáciou Siliņa stihla suspendovať ministra poľnohospodárstva Armandsa Krauzeho zo Zväzu zelených a roľníkov — protikorupčný úrad KNAB ho zadržal v rámci vyšetrovania kauzy v drevárskom priemysle. Druhý koaličný partner tak v priebehu jedného dňa tiež prišiel o ministra. Welt ↗
Drony, ktoré sa nezačali siedmym májom
Rēzekne nebol prvý incident. Od konca marca padajú ukrajinské drony na všetky tri pobaltské krajiny. Prvá veľká séria prišla 25. marca, keď bezpilotný stroj zasiahol komín estónskej elektrárne Auvere v Ida-Viru 25 kilometrov od ruskej hranice a ďalšie stroje padli v Lotyšsku a Litve. Vyšetrovanie ukázalo, že išlo o ukrajinské drony vychýlené z trajektórie po veľkom údere na ruský ropný prístav Usť-Luga. BBC ↗Druhá vlna prišla 31. marca a 1. apríla, keď Estónsko aj Lotyšsko hlásili pohyby cudzích strojov nad hranicou s Ruskom. 12. apríla Estónci našli trosky dronu na pláži. 3. mája Estónsko a Fínsko zaregistrovali narušenie vzdušného priestoru. 9. mája, v deň ruskej vojenskej prehliadky v Moskve, dopadol na poľské pole pri Bartoszyciach 20 kilometrov od ruskej hranice dron s cyrilskými nápismi vojenského pozorovacieho typu — jeho atribúcia stále nie je oficiálne potvrdená. NOS ↗
Ukrajinský minister zahraničia Andrii Sybiha v nedeľu uviedol, že incidenty sú „výsledok ruskej elektronickej vojny, ktorá zámerne odkláňa ukrajinské drony od cieľov v Rusku". Prezident Volodymyr Zelenskyj následne pri okraji bukureštského summitu v stredu 13. mája ponúkol prezidentovi Rinkēvičsovi vyslať ukrajinských expertov do Lotyšska a uzavrieť bilaterálnu dohodu označovanú ako Drone Deal o viacúrovňovej protivzdušnej obrane. Le Figaro ↗
Prečítajte si tiež: Dva dni pred Putinovou prehliadkou: drony pri Rēzekne, ABW odhalila sabotážne bunky, Mentzen útočí na šéfa armády
Východné krídlo NATO pred letom bez stabilnej Rigy
Lotyšsko, ktoré po ruskej invázii zaviedlo povinnú vojenskú službu a podľa Siliņy vydáva päť percent HDP na obranu, čelí podobnému politickému tlaku ako ostatné dva pobaltské štáty, kde marcové incidenty s ukrajinskými dronmi spustili parlamentné debaty o pripravenosti armády. Estónska elektráreň v Ida-Viru vyvolala v marci kritiku reakčnej doby, Litva po dronoch v okolí Vilniusu sprísnila režim pri hraniciach — a Lotyšsko teraz nemá ani plne funkčnú vládu, ani schváleného ministra obrany, ktorý by riadil rezort medzi májom a októbrovými voľbami. Der Standard ↗Guardian s odvolaním sa na šéfa lotyšskej armády uvádza, že drony radary 7. mája nezachytili. Siliņa za to vinila Sprūdsa — kritizovala pomalú výstavbu protidronových systémov v rezorte, ktorý spravoval od roku 2023. Otázkou ostáva, či sa nominácia plukovníka Melnisa udrží aj po rokovaniach o novej vláde a či Zelenského ponuka prerastie do podpísanej dohody. Independent ↗
Pre Rigu je politicky najväčší problém to, že aj drony mierené na Rusko môžu po vychýlení zasiahnuť domáci bezpečnostný systém skôr, než štát dokáže presvedčivo vysvetliť vlastnú reakciu.
Čo sleduje hotinfo
- 15.–16. mája — kto bude poverený zostavením vlády po Rinkēvičsovej piatkovej schôdzke. V hre je aj úradnícky kabinet do volieb 3. októbra.
- Plukovník Raivis Melnis — či sa jeho nominácia na šéfa obrany udrží aj po výmene vlády, alebo nový kabinet vyberie iného kandidáta.
- Drone Deal Riga–Kyjev — či Zelenského ponuka ukrajinských expertov a dohoda o viacvrstvovej protivzdušnej obrane dospeje k podpisu, alebo ostane na úrovni vyhlásenia.
- Cell Broadcast Rēzekne — vyšetrovanie, prečo varovný systém dorazil obyvateľom až hodinu po dopade, a politický dopad na nový rezort obrany.
- KNAB a Krauze — výsledok vyšetrovania v drevárskej kauze. Suspendácia ministra poľnohospodárstva môže rozvrátiť aj Zväz zelených a roľníkov pred voľbami.
- Estónsko a Litva — či estónske a litovské parlamenty znovu otvoria otázku pripravenosti protivzdušnej obrany po ďalších incidentoch pri hraniciach.
