Kallasová odmietla Schrödera, EÚ schválila sankcie. Hormuz padol o 89 percent, KĽDR mení jadrové pravidlá

V Bruseli sa v pondelok stretli dve línie európskej politiky. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničie Kaja Kallasová odmietla Putinov víkendový návrh, aby ako mediátora pre Ukrajinu nasadil Gerharda Schrödera — ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Oleksij Makejev priamo povedal, že človek, ktorý „roky zastupoval ruské záujmy v Nemecku", nemá „ani morálnu, ani politickú legitimitu". Súbežne, po páde Orbánovej vlády, padla maďarská blokáda sankčného balíka: Únia schválila sankcie proti trom izraelským osadníkom a štyrom osadníckym organizáciám, predstaviteľom Hamasu a ruským osobám spojeným s deportáciami ukrajinských detí. Madridský El Confidencial to titulkoval ako „koniec éry Orbána". Mimo hlavnej línie dňa: tranzit cez Hormuz padol za posledné mesiace o 89 percent, OSN varuje pred humanitárnou krízou s hnojivami a v Pchjongjangu zmenili ústavu — jadrová odveta má byť po iránskej skúsenosti automatická.

„Klasický Putin": ako Brusel ustál Schröderovu pascu

Berlínsky denník Welt rámcoval pondelňajšiu situáciu titulkom „klasický Putin": návrh Moskvy nasadiť Schrödera nemá podľa textu zlepšiť rokovania, ale rozdeliť Európu. Kallasová v Bruseli povedala, že Schröder by „sedel na oboch stranách rokovacieho stola". Z Berlína sa pridal vicepredseda Bundestagu Omid Nouripour (Zelení): označil Putinov nápad za „zlý vtip" a vyčítal sociálnodemokratickej SPD, že „okamžite naskočila" — strana podľa neho stále nestriasla „zlé návyky moskovskej spojky". Paralelne sa európski ministri zahraničia v ten istý deň zhodli na sankčnom balíku, ktorý Maďarsko v predošlých mesiacoch blokovalo: cieľmi sú traja izraelskí osadníci a štyri osadnícke organizácie za násilie v Predjordánsku, predstavitelia Hamasu a ruské osoby spájané s deportáciou viac ako 20 000 ukrajinských detí. Kanada a Británia sankcie ten istý deň zladili. Welt ↗ Tagesspiegel ↗ ZDF heute ↗ El Confidencial ↗ ABC ↗

Maďarsko po Orbánovi: prvý deň výborových vypočutí

V Budapešti sa začali výborové vypočutia ministrov novej vlády strany Tisza. Server 444 opisoval vypočutia kandidátov na ministra zdravotníctva Zsolta Hegedűsa a ministra hospodárstva Istvána Kapitánya, rakúsky Der Standard doplnil, že poradkyňou ministerstva zdravotníctva sa stane maďarsko-americká nobelistka Katalin Karikóová. Kandidát na agrárneho ministra Szabolcs Bóna v HVG ubezpečil záujemcov o štátnu pôdu, že „sa nemajú čoho báť, ak licitovali zákonne". Premiér Magyar Péter, líder Tisza po aprílovom víťazstve nad Fideszom, v prvom parlamentnom prejave kritizoval prezidenta Tamása Sulyoka za mlčanie pri Fidesz-kauzách a podpredseda Tisza Tarr Zoltán v Telexe naznačil stretnutie so Zelenským „v blízkej budúcnosti". Pro-Fidesz denník Magyar Nemzet titulkoval, že „Magyar dostal pochvalu od Bruselu kvôli Ukrajine". HVG zároveň oznámil, že Budapešť a Bratislava po mesiacoch obnovili dovoz motorovej nafty na Ukrajinu. Poľská Rzeczpospolita zase popisuje, že vláda Donalda Tuska rieši útek dvoch politikov strany PiS — Zbigniewa Ziobra aj Marcina Romanowského — z maďarského azylu smerom do USA. 444 ↗ Der Standard ↗ HVG ↗ Telex ↗ Magyar Nemzet ↗ HVG ↗ HVG ↗ Rzeczpospolita ↗

Prečítajte si tiež: Kallasová odmietla Putinov návrh na Schrödera ako mediátora v konflikte

Turecko tlačí na opozíciu, Macron hľadá priestor v Afrike

V Istanbule sa rozbehol druhý súdny proces s bývalým primátorom Ekremom İmamoğlom — Erdoğanovým hlavným rivalom z opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP). Tentoraz nejde o korupciu, ale o obvinenie z „politickej a vojenskej špionáže". Berlínsky Tagesspiegel aj nemecký Handelsblatt to čítajú ako pokračovanie systematickej likvidácie protikandidátov pred parlamentnými voľbami v roku 2028. V Keni medzitým francúzsky prezident Emmanuel Macron viedol summit Africa Forward s viac než tridsiatkou afrických lídrov — ohlásil 23 miliárd eur francúzskych a africko-francúzskych investícií a vyhlásil reštitúciu umeleckých diel rozkradnutých počas koloniálneho obdobia za „nezvratný" proces. Francúzska televízia France 24 v ten istý deň pripomenula, že Donald Trump v Afrike nechal neobsadených tridsaťsedem veľvyslaneckých postov. Tagesspiegel ↗ Handelsblatt ↗ France 24 ↗ France 24 ↗

Tranzit cez Hormuz padol o 89 percent, KĽDR mení jadrové pravidlá

Talianska agentúra ANSA zverejnila čísla, ktoré zatiaľ ostávali skryté za vojenskými titulkami. Cez Hormuzský prieliv prúdi 37 percent svetovej ropy prepravovanej po mori a 28 percent globálneho LPG — denný tranzit za posledné mesiace klesol o 89 percent, tovar v hodnote 23,7 miliardy dolárov ostal zaseknutý. Saudský Aramco si naopak medziročne zvýšil upravený čistý zisk o približne 26 percent — Hormuz vie obísť cez ropovod do Červeného mora. Taliansky minister obrany Guido Crosetto v parlamente pripustil, že vláda zvažuje „priblíženie talianskych lodí" k oblasti — „misia ale ešte nezačala". Donald Trump podľa ANSA zvažuje obnoviť americkú operáciu „Project Freedom". V Indii premiér Naréndra Módí po náraste cien paliva vyzval verejnosť na prácu z domu, obmedzenie ciest a šetrenie zlatom. A v Soule juhokórejské tajné služby 7. mája odtajnili, že 22. marca Najvyššie ľudové zhromaždenie KĽDR upravilo článok tri ústavy — riadenie jadrových síl má pri eliminácii Kim Čong-una prejsť automaticky na vopred určených veliteľov. Francúzska BFM TV pripomenula, že podľa juhokórejských služieb Pchjongjang zmenu prijal v reakcii na jarný americko-izraelský zásah proti iránskemu vedeniu, ktorý zabil najvyššieho vodcu Alího Chameneího. ANSA ↗ Il Fatto Quotidiano ↗ Il Sole 24 Ore ↗ Handelsblatt ↗ BFM TV ↗

Pod radarom: ruská mafia v Nemecku, iránski „jednorazoví" agenti

Nemecká spolková vláda v pondelňajšom liveblogu denníka FAZ priznala, že Moskva systematicky využíva organizovaný zločin na vraždy na objednávku — poľský denník Onet z toho urobil veľký titulok: „Ruská mafia roztiahla krídla v Nemecku. Za nitky ťahajú Putinovi ľudia." Berlínsky Tagesspiegel paralelne píše o novej teroristickej skupine Hayi („Islamské hnutie ľudí pravej ruky"), ktorú CNN a nemecké bezpečnostné zdroje spájajú s proiránskym prostredím a možným vplyvom Revolučných gárd (IRGC). Od marca prevzala zodpovednosť za žhárske a nožové útoky v Londýne, Amsterdame, Paríži aj Antverpách, aktivistov verbuje cez Telegram — izraelskému rezervistovi armády IDF cez kanál „VIPEmployment" ponúkla 33-tisíc dolárov za zabitie jeho veliteľa. Onet uzatvára týždeň analýzou pod titulkom, že „dômyselný Putinov plán sa začína rozpadať": vojenské zdroje opisujú únavu na fronte, ranených ostávajúcich v poli a obavu Kremľa, že rozsah problémov sa už nedá ukryť. Šéf nemeckej obrany Boris Pistorius z Kyjeva sucho dodal, že Putinove reči o blízkom konci vojny sú „ďalším klamstvom". FAZ ↗ Onet ↗ Tagesspiegel ↗ Onet ↗

Európa žije aj inak: clá, Eurovízia a Carney ako anti-Trump

Trumpove clá na autá už stáli európskych výrobcov vyše ôsmich miliárd eur, najsilnejšie cíti Volkswagen (Audi a Porsche bez vlastných tovární v USA), píše taliansky Open. Odbory Fim Cisl si od Stellantisu pýtajú písomný záväzok, že nezatvorí žiadnu továreň v Taliansku. Eurovízia sa pred sedemdesiatym ročníkom vo Viedni delí: Írsko, Španielsko a Slovinsko súťaž tento rok nebudú vysielať na protest proti účasti Izraela. A v Berlíne sa Tagesspiegel pýta, čo robí kanadského premiéra Marka Carneyho „pravým mužom v pravej chvíli" — médiá ho začínajú vnímať ako prvý portrét anti-Trumpa medzi západnými lídrami. Open ↗ ANSA ↗ Libération ↗ Tagesspiegel ↗

Čo sleduje hotinfo