Belgicko stopne demontáž a otvára rokovania o štátnom prevzatí
Belgická vláda vo štvrtok oznámila exkluzívne rokovania s francúzskou skupinou ENGIE o možnom prevzatí všetkých jej jadrových aktivít v krajine a s okamžitou platnosťou pozastavila prebiehajúce demontážne práce. Premiér Bart De Wever dohodu zverejnil cez sieť X a v spoločnom vyhlásení s ENGIE vysvetlil, že krok má krajine zaistiť „bezpečnú, dostupnú a udržateľnú energiu, s menšou závislosťou od dovozu fosílnych palív a väčšou kontrolou nad vlastnými dodávkami". Strany chcú rámcové podmienky transakcie dohodnúť do 1. októbra 2026, no zatiaľ nejde o záväzný predaj. NOS ↗Belgicko má sedem reaktorov v dvoch elektrárňach — štyri v lokalite Doel pri holandskej hranici a tri v Tihange neďaleko Lutychu, asi 50 kilometrov vzdušnou čiarou od nemeckej hranice. V prevádzke sú už len dva: Doel 4 a Tihange 3. Po energetickej kríze z roku 2022 vláda predĺžila ich životnosť do roku 2035 a podľa španielskeho denníka El Mundo by ju belgický štát chcel pri dvojici prevádzkovaných blokov predĺžiť až do roku 2045. Pri piatich odstavených blokoch vrátane sporného Tihange 2, kde experti v roku 2012 objavili tisíce takzvaných vodíkových vločiek v reaktorovej tlakovej nádobe (médiá ich opisovali ako mikrotrhliny), má pozastavenie demontáže ponechať štátu otvorené možnosti ďalšieho posúdenia. Der Standard ↗
ENGIE sa sťahuje z jadra, na demontáž má rezervovaných vyše 8 miliárd
Francúzska skupina ENGIE, ktorá belgické reaktory prevádzkovala cez dcéru Electrabel, sa z jadrovej energetiky sťahuje plánovane. Šéf belgickej divízie Vincent Verbeke v roku 2025 vyhlásil, že jadrová energia už nepatrí medzi „strategické ambície" skupiny — koncern sa preorientúva na obnoviteľné zdroje a flexibilné kapacity. Po novom má štát prevziať celý jadrový park vrátane personálu, dcérskych spoločností, aktív aj záväzkov, najmä povinností odstavenia a likvidácie. El Mundo, ktorý cituje belgický denník Le Soir, píše, že ENGIE má na demontáž rezervovaných vyše 8 miliárd eur, no medzi stranami existuje spor o ďalších približne 2,9 miliardy — nejde teda o cenu prevzatia, ale o disputu okolo navýšenia historických rezerv. El Mundo ↗Od exitu z roku 2003 späť k jadru
Belgický zákon o postupnom zatvorení jadra prijal parlament v roku 2003 — pôvodne mal posledný reaktor zhasnúť do konca 2025. Energetická kríza po ruskej invázii na Ukrajinu však donútila vládu predĺžiť dva najmladšie bloky a v máji 2025 belgická poslanecká snemovňa zákon o jadrovom exite úplne zrušila. Vláda Barta De Wevera, ktorej líder je predsedom flámsko-nacionalistickej N-VA známej projadrovou líniou, podľa Spiegelu uvažuje aj o stavbe nových reaktorov, hoci konkrétne plány zatiaľ neexistujú. Spiegel ↗Belgicko nie je samé. Západná Európa mení postoj k jadru
Belgický obrat je najradikálnejší, no nie ojedinelý. V Holandsku po vypuknutí vojny v Iráne v júni 2025 verejná mienka prudko prešla na stranu jadra — podľa prieskumu pre denník Algemeen Dagblad si 56 percent Holanďanov praje, aby jadrová energia zohrávala vo výrobe elektriny väčšiu úlohu, a ako jeden z hlavných dôvodov uvádzajú vyššie ceny energií. teraz.sk ↗Šéf Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol v polovici apríla v rozhovore pre denník La Stampa odporučil aj Taliansku, aby prehodnotilo svoj zákaz jadrovej energie z dvoch referend v rokoch 1987 a 2011 — krajine inak hrozí, že sa pre vysoké ceny plynu vráti k uhliu. teraz.sk ↗
V Nemecku podľa marcového prieskumu YouGov a inštitútu Sinus 53 percent občanov považuje odstavenie posledných troch reaktorov v roku 2023 za chybné rozhodnutie, hoci jadro v budúcom energetickom mixe podporuje len 39 percent. Pravda ↗ Predseda poslaneckého klubu CDU/CSU v Spolkovom sneme Jens Spahn sa otvorene postavil za reštart nemeckých atómok, hoci kancelár Friedrich Merz exit dlhodobo označoval za „nezvratný". Die Zeit ↗
Korene belgického obratu siahajú už ku kríze po ruskej invázii na Ukrajinu a do rovnakého tlaku vstupuje aj nestabilita po vojne s Iránom: výkonný riaditeľ IEA varoval, že obnova produkcie ropy a plynu na Blízkom východe potrvá zhruba dva roky a Európa zatiaľ stojí pred jednou z najväčších energetických kríz v moderných dejinách. Stredoeurópske krajiny — Slovensko, Česko, Maďarsko — pritom svoju jadrovú stratégiu nikdy neopustili a žiadne politické exity sa tu neprijímali; aktuálne investície do nových blokov sú voči západoeurópskemu obratu skôr potvrdením kontinuity než zmenou kurzu.
Čo sleduje hotinfo
- Či vláda De Wevera dosiahne s ENGIE záväznú dohodu do 1. októbra 2026 a aké budú finálne finančné podmienky prevzatia celého jadrového parku.
- Či sa k belgickému kroku pridá Nemecko — Spahnova línia v CDU/CSU vs. Merzov verejne deklarovaný „nezvratný" exit.
- Či talianska vláda Giorgie Meloniovej formálne otvorí debatu o zrušení zákazu jadra po Birolovej výzve.
