Albánskym aktivistom mizli účty na Instagrame. Nahlasovateľ priznal platbu 1 800 dolárov v kryptomene

Albánskym aktivistom, novinárom a opozičným politikom, ktorí na sociálnych sieťach dokumentujú protesty proti vláde, od leta miznú účty. Nejde o zásah cenzora, ale o sťažnosti na porušenie autorských práv, po ktorých môže platforma profil obmedziť alebo zrušiť skôr, než spor riadne preverí. Organizácia Repro Uncensored, ktorá takéto prípady po svete sleduje, zdokumentovala desiatky zásahov a uvádza aj prípad, v ktorom mal jeden z nahlasovateľov priznať, že dostal zaplatených 1 800 dolárov v kryptomene. Kto mu zaplatil, zatiaľ nikto nedoložil, a premiér Edi Rama akúkoľvek účasť vlády odmieta.

Nástrojom nie je cenzúra, ale autorské právo

Repro Uncensored zverejnila zistenia v tlačovej správe datovanej 31. augusta. Zásahy podľa nej postihli desiatky účtov a platforiem s dosahom na stovky tisíc ľudí a väčšina prípadov má rovnaký vzorec: účet dostane opakované oznámenia o porušení autorských práv a platforma ho obmedzí alebo zruší skôr, než overí, či sú tvrdenia oprávnené. Repro Uncensored ↗

Práve v tom je jadro veci. Nahlásenie pre autorské práva patrí k najmenej kontrolovaným častiam moderovania obsahu, lebo systém koná rýchlo a overuje až potom. Novinárka Alesia Burnaziová, ktorá protesty dokumentovala takmer tri mesiace, začala prichádzať o videá 19. augusta. Aktivistovi Arjanovi Kocimu zrušili účet so 40-tisíc sledovateľmi a rovnako dopadli aj nové profily, ktoré si následne založil. Študentská platforma so zhruba 85-tisíc sledovateľmi je nedostupná od 9. júna.

Koci podľa organizácie tvrdí, že osoba, ktorá sťažnosti podávala, sa mu priznala k platbe 1 800 dolárov v kryptomene za odstránenie viacerých účtov. „Keď si aktéri v zlej viere môžu zaplatiť za vymazanie politických hlasov a systémy Mety odstránenie automaticky vykonajú, infraštruktúra platformy sa stáva nástrojom cenzúry," uviedla Martha Dimitratou, zakladateľka a výkonná riaditeľka Repro Uncensored.

Organizácia zároveň zdôrazňuje, čo doložené nie je. Aktivisti podozrievajú väzby na vládu, ale kto kampaň koordinoval a financoval, sa zatiaľ nepreukázalo. Repro Uncensored to vyšetruje a žiada Meta aj TikTok, aby zverejnili, ktoré tretie strany im moderujú albánsky obsah a či s nimi o týchto účtoch komunikoval niekto zo štátu. Rovnakú otázku adresuje aj albánskej vláde.

Politici, číslo 200 a Európsky parlament

Začiatkom septembra sa vlna dotkla aj politikov. Nezávislá poslankyňa Marjana Koçeku uviedla, že v priebehu posledných dní, najmä počas jediného z nich, zmizlo vyše 200 profilov s protestným obsahom, medzi nimi oficiálny účet poslanca Agrona Shehaja a profil aktivistu Genta Progniho. Prvé správy albánskych médií hovorili o 23 účtoch, takže čísla sa rozchádzajú a nezávisle ich nikto nepotvrdil. Balkanweb ↗

Časti používateľov bol prístup po hodinách obnovený. Meta pripustila, že niektorý obsah odstránila omylom, a vrátila ho, mechanizmus ani pôvod nahlásení však nevysvetlila. Albeu ↗

Koçeku prípad zaniesla do Bruselu a vec prevzala Európska demokratická strana, ktorá od Mety žiada vysvetlenie. Jej generálny tajomník, europoslanec Sandro Gozi, uviedol, že keď zmizne naraz toľko účtov, nemožno to odbaviť ako technickú poruchu. Vox News ↗

Rama odpovedal na sieti X. „Nemáme absolútne nič spoločné s deaktiváciou alebo obmedzením akéhokoľvek účtu na sociálnych sieťach, ani nemáme technickú kapacitu takúto operáciu vykonať," napísal. Obvinenia označil za hanebnú propagandu a bez dôkazov naznačil, že za nimi stoja tie isté sily, ktoré podľa neho stoja aj za revolúciou plameniakov. Albeu ↗

V ďalšej reakcii spresnil, čo ho pobúrilo najviac. Nešlo podľa neho o samotnú otázku, ale o obrázok, ktorý európski demokrati k svojmu príspevku pripojili. „Čo ma pobúrilo, bola vaša nehanebná vizuálna narážka, a to, že ju odmietate riešiť, presne ukazuje, akí ste demokrati," napísal. Albeu ↗

Prečo Albánci protestujú už takmer sto dní

Začalo sa to 16. mája ako miestny spor. Obyvatelia a environmentálni aktivisti vošli na stavenisko v oblasti Pishë Poro pri lagúne Narta, kde má vyrásť luxusný rezort za 1,4 miliardy eur, spájaný s menom Jareda Kushnera. Projekt má pobrežnú časť pri dedine Zvërnec v chránenej oblasti Vjosa-Narta a druhú na neobývanom ostrove Sazan. Podľa plameniakov, ktoré v lagúne hniezdia, dostalo hnutie meno revolúcia plameniakov.

Zlom prišiel 30. mája pri Portonove, keď sa protestujúci stretli s pracovníkmi súkromnej bezpečnostnej služby najatej na stavenisku. Albánsky helsinský výbor zaznamenal, že jedného z obyvateľov násilne vtiahli do oploteného areálu. Odvtedy sa protesty presunuli do Tirany a prešli do nepretržitej dennej fázy, ktorá sa počíta od 31. mája. Začiatkom júna sa rozšírili do Vlorë, Durrësu, Shkodry a ďalších miest. Balkan Insight ↗

Hnutie dnes uvádza štyri požiadavky: demisiu vlády, prechodnú technickú vládu, zrušenie zákonov, ktoré považuje za zneužívajúce, vrátane projektu pri Zvërneci, a slobodné voľby. Rama vládne od roku 2013 a odísť odmieta s tým, že dokončí mandát do roku 2029. Podľa priebežne agregovaných údajov si tri mesiace protestov vyžiadali vyše dvadsať zranených protestujúcich, civilistov a novinárov, vyše pätnásť policajtov, ktorí potrebovali ošetrenie, desiatky zadržaných a viac než sto začatých trestných konaní. Flamingo Revolution ↗

Vo štvrtok, v deň 96. protestu, prešiel pochod Tiranou k štvrti Blloku, kde za komunizmu bývala stranícka špička, so skandovaním, aby premiéra zatkli. Balkanweb ↗

Premiér, ktorý viní algoritmy

Rama dlhodobo tvrdí, že protesty neženie ulica, ale sociálne siete. Poslancom vlastnej strany povedal, že algoritmy priliali benzín do ohňa, a dodal: „Čím viac zobrazení získaš, tým väčší vplyv máš. Čím väčší vplyv máš, tým väčšiu moc držíš. Moc nad kým? Nad otrokmi algoritmov, nad nami všetkými." Balkan Insight ↗

Po návšteve horskej dediny Theth zverejnil na Facebooku snímky viac než tucta účtov, ktoré označil za falošné a ktoré komentovali kritiku jeho plánov na rozvoj turizmu v horách. Tému manipulácie na sieťach teda otvoril sám. O niekoľko týždňov neskôr sa nezávisle od toho otvorila otázka miznúcich účtov jeho kritikov. Rama si medzitým dal ako profilovú fotku na Facebooku plameniaky, teda symbol protestu proti sebe. Balkanweb ↗

Prečo o tom nečítate po slovensky

Slovenské a české médiá protesty pokrývali. V júli písali o 35. aj 42. dni, o vodných delách a slznom plyne, a začiatkom augusta o satelitných snímkach, ktoré ukázali poškodenie prírody stavbou. Aktuality.sk ↗

Potom prestali. Posledný slovenský alebo český článok o téme je z 8. augusta, odvtedy uplynul takmer mesiac a protest medzitým prešiel zo 60. dňa na 97. O blokovaných účtoch sme v archíve slovenských a českých médií nenašli ani jeden text. Pravda ↗

Platí to aj o nás. Naposledy sme o albánskych protestoch písali 7. augusta, keď bežal 65. deň, a odvtedy sme sa k téme nevrátili.

Prečítajte si tiež: Ako Le Monde vidí albánsku „revolúciu plameniakov": po 65 dňoch protestov Rama stále odmieta odstúpiť

Nie je to nezvyčajné. Spravodajstvo sleduje eskalácie, a keď protest zovšednie, prestane byť správou. Lenže práve vtedy sa mení na niečo iné, a tá zmena už nikoho nezastihne. Aktivisti pritom hovoria, že siete sú pre nich jediný kanál, ktorý im zostal, lebo domáce médiá o proteste informujú málo alebo nepriateľsky.

Limity tohto pohľadu

Zistenia o kampani pochádzajú prevažne od jednej organizácie, ktorá sa na dokumentovanie digitálnej cenzúry špecializuje, takže na tému hľadí cez túto optiku. Priznanie o platbe 1 800 dolárov je sprostredkované cez postihnutého aktivistu, nie doložené dokumentom. Číslo 200 pochádza od političky a nezávisle ho nikto nepotvrdil, samotná Repro Uncensored hovorí opatrnejšie o desiatkach prípadov.

Ani opačná strana nie je overiteľná. Rama zapojenie vlády poprel, no zároveň bez dôkazov naznačil zahraničné pozadie protestov, čo je tvrdenie rovnakého druhu ako to, ktoré odmieta. Meta pripustila chyby, ale nepovedala, kto účty nahlasoval a či niekto zo štátu s platformou o týchto profiloch komunikoval.

Overiteľné jadro je preto užšie: účty ľudí dokumentujúcich protest mizli mesiace, dialo sa to cez sťažnosti na autorské práva, časť odstránení bola chybná a platforma ich vrátila. Kto za nahlasovaním stál, je otvorená otázka, a je to otázka pre krajinu, ktorá rokuje o vstupe do Európskej únie.

Čo sleduje hotinfo