Izrael financoval inštitút, ktorý neexistuje. Jeho 124 štúdií pre chatboty už skončilo v archíve pre tréning modelov

Web vystupujúci ako americký think-tank vydal za deväť dní 124 správ a vyše 560-tisíc slov o Gaze — a podľa analýzy denníka The Guardian nebol písaný len pre ľudských čitateľov. Stránka stála na komerčnej platforme, ktorá sľubuje, že obsah upraví tak, aby ho citovali ChatGPT, Perplexity, Claude a Gemini. Hanover Institute for Public Policy podľa Guardianu neexistuje ako právnická osoba v nijakej jurisdikcii, nemá adresu a ani jedna z jeho správ nemá uvedeného autora. Newyorská firma Piro Inc stránku tento mesiac zaregistrovala na americkom ministerstve spravodlivosti podľa zákona o zahraničných agentoch ako materiál, ktorý distribuuje pre izraelskú vládu. The Guardian ↗

Nadpisy sú otázky, ktoré si niekto vyťuká do chatbota

Zo 124 nadpisov na stránke sa všetky okrem jediného začínali otázkou v tvare, aký používateľ napíše do chatbota — „Je antisionizmus antisemitizmus?", „Vyhnal Izrael Palestínčanov z ich pôdy?", „Pácha Izrael v Gaze genocídu?". Správy pôsobili akademicky a boli dôsledne ozdrojované: citovali Svetovú banku, agentúry OSN, Palestínsky centrálny štatistický úrad, Amnesty International aj text Dohovoru o genocíde. The Guardian ↗

„Podarilo sa mu maskovať sa za niečo veľmi akademické — dizajn stránky, logá, všetko vyzerá dobre. Ale čím viac toho prečítate, tým viac vám dochádza, že veľká časť z toho nedáva zmysel," povedal Guardianu Nick Cleveland-Stout z washingtonského Quincy Institute. Responsible Statecraft ↗

Kľúčová stopa bola technická. Stránka pôvodne niesla súbor, ktorým weby oznamujú jazykovým modelom, čo obsahujú a ako ich čítať. Nepopisoval však Hanover Institute vôbec — bol to štandardný súbor platformy Res, ktorá sa opisuje ako nástroj pomáhajúci firmám dosiahnuť, aby ich citovali ChatGPT, Perplexity, Claude a Gemini. Odvetvie tejto službe hovorí generative engine optimization. Guardian súbor archivoval 13. augusta, odvtedy ho nahradila verzia písaná na mieru a meno Res zo stránky zmizlo. Zakladateľ platformy Res Hai Tran sa pritom 22. júla zaregistroval na americkom ministerstve spravodlivosti ako subdodávateľ Pira na izraelskej zákazke s funkciou „digitálny stratég". The Guardian ↗

Odtlačok, ktorý kampaň prezradil

Rámovanie bolo konzistentné a merateľné. Tam, kde ľudskoprávne organizácie dospeli k záveru, že Izrael pácha genocídu alebo apartheid, správy spoľahlivo dodali, že o obvinení nerozhodol nijaký súd — Guardian túto formuláciu napočítal v 20 zo 124 správ. Údaje o obetiach a pomoci sa pripisovali „strane sporu", pričom táto výhrada sa v 55 správach uplatňovala rovnako na izraelské počty ako na palestínske. Čitateľovi tak zostane dojem, že o Gaze sa nedá zistiť takmer nič. The Guardian ↗

Najvýraznejší opakovaný vzorec je ale jedna jediná štúdia. Analýza antisemitských komentárov na facebookových stránkach britských, francúzskych a nemeckých médií z roku 2022 je v textoch citovaná 454-krát a objavuje sa v 88 zo 124 správ — vrátane tém, s ktorými nemá nič spoločné, ako evidencia pozemkov na okupovaných územiach, vplyv lobistickej organizácie AIPAC na americké spravodajstvo, počet obetí v Gaze či vyhnanie Palestínčanov v roku 1948. „Takmer každý článok končí tým, že už len hovoriť o tomto by mohlo prispieť k antisemitizmu," opísal ten vzorec Cleveland-Stout. „A prihodí k tomu štúdiu o facebookových komentároch v Británii." The Guardian ↗

Riziko nie sú len odpovede, ale aj tréningové dáta

Cleveland-Stout upozorňuje, že hrozbou nie je používateľ, ktorý sa na stránku preklikne. „Sú v podstate dva spôsoby," vysvetlil. Prvým je zverejňovať weby a dúfať, že ich chatboty budú citovať. Druhý označil za znepokojivejší a pravdepodobne účinnejší — dostať materiál do repozitárov ako Common Crawl, z ktorých sa berú tréningové dáta komerčných modelov. „Keď model prerozpráva naratív, na ktorom bol trénovaný, zdroje už ani neuvedie," dodal. „Nebudete si to vedieť overiť." The Guardian ↗

Staršia časť tej istej siete už tou cestou prešla. Sedem stránok firmy Clock Tower X, ktorú vedie bývalý manažér Trumpovej kampane Brad Parscale, sa v júlovom indexe Common Crawl objavilo 294-krát. Hanover Institute v ňom podľa Guardianu ešte nebol, jeho správy vyšli až po uzavretí toho indexu. Denník preto napísal, že inštitút je na začiatku tej istej trasy. The Guardian ↗

Medzitým ju prešiel. Hotinfo sa priamo dopytoval verejného indexu Common Crawl a zatiaľ čo júlový index nemá k doméne hanoverinstitute.com ani jeden záznam, augustový ich obsahuje 123. Všetky pochádzajú z jedinej noci 13. augusta, z rozmedzia od 02:12 do 03:49, a tridsať z nich sú priamo stránky s jednotlivými správami inštitútu — teda tie texty, ktoré Guardian analyzoval. Common Crawl ↗

V päte každej stránky inštitútu pritom stálo priznanie zahraničného agenta. Cleveland-Stout túto námietku predložil chatbotu Perplexity a ten mu odpovedal, že používatelia si môžu stránku pozrieť a dôveryhodnosť posúdiť sami. „Ale koľko ľudí to reálne robí?" komentoval to výskumník. Arab News ↗

Tú istú techniku Európa pozná z ruskej siete

Mechanizmus nie je nový, nový je odosielateľ. Moskovská sieť Pravda vyprodukovala v roku 2024 zhruba 3,6 milióna článkov s jediným cieľom — zaplaviť nimi vyhľadávanie a webové crawlery tak, aby sa premietli do odpovedí jazykových modelov. Audit organizácie NewsGuard zistil, že desať popredných nástrojov generatívnej umelej inteligencie opakovalo nepravdivé tvrdenia tejto siete v 33 percentách prípadov. Pre techniku sa vžil názov, ktorý zaviedla americká nezisková organizácia American Sunlight Project: LLM grooming. NewsGuard ↗

Rozdiel je v tom, že ruská sieť svoj pôvod tají, kým izraelská kampaň má v päte každej stránky zákonom vyžadované priznanie a riadne podanie na americkom ministerstve spravodlivosti. Je legálna a priznaná — a práve preto sa nedá odbaviť nálepkou dezinformácia. „Či už ide o cudzie vlády, firmy, alebo aj len o chlapíka, čo vlastní zmrzlináreň — LLM grooming, otrava, nazvite si to akokoľvek, je súčasťou novej reality, v ktorej žijeme," zhrnul to Cleveland-Stout. The Guardian ↗

Slovenské médiá o kampani písali, len s iným číslom

Kampaň nie je pre slovenského čitateľa úplne nová. SME o nej písalo 23. augusta na základe magazínu Politico a startitup.sk o dva dni neskôr Startitup ↗, pričom obe správy pracovali so sumou sto tisíc dolárov. To číslo sa však vzťahovalo na jednu časť kampane, nie na celý rozpočet — a ani jedna z nich nemenovala Hanover Institute, Piro či Havas a nepopisovala, ako sa taký obsah pre stroje pripravuje. SME ↗

Guardian k tomu doplnil širší finančný rámec. Samotné Piro má podľa podaní o zahraničných agentoch kontrakt na milión dolárov rozdelený do dvoch objednávok — nejde teda o rozpočet Hanover Institute, ale o odmenu jedného dodávateľa. Aj tak je to len zlomok kampane, ktorej je súčasťou. Havas Media Germany podľa dokumentov ministerstva spravodlivosti zaplatila firme Clock Tower X 15 miliónov dolárov v šiestich splátkach medzi 24. októbrom 2025 a 3. marcom 2026 a firme Targeted Communications Global 9 892 335 dolárov medzi októbrom a decembrom 2025. Havas figuruje ako sprostredkovateľ v registráciách piatich amerických firiem. The Guardian ↗

Zaujímavejšie než sumy je načasovanie. Sedem dní po prvej z tých platieb, 31. októbra 2025, americká dcéra Havasu ukončila vlastnú registráciu agenta izraelskej vlády. Kým ju mala, musela vykazovať, čo dostáva — za pol roka pred koncom októbra 2023 to bolo 2 951 745 dolárov od nemeckej sesterskej firmy na izraelskom účte. Odkedy nemecká entita platí americkým dodávateľom priamo, Havas nevykazuje nič, pretože zahraničný principál povinnosť podávať hlásenia nemá. Celá kampaň tak z verejných záznamov zmizla a zostali z nej len roztrúsené podania jednotlivých dodávateľov. The Guardian ↗

Limity tohto pohľadu

Ide o zistenia jednej redakcie. Guardian oslovil Piro Inc, Havas Media aj izraelskú vládnu reklamnú agentúru LaPam a napísal aj na kontaktnú adresu zverejnenú na stránke inštitútu — na tieto otázky neodpovedal nikto. Stanoviská oboch hlavných aktérov sú tak staršie. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí poprelo, že by v Spojených štátoch viedlo „operácie vplyvu", a uviedlo, že dôsledne dodržiava americké právo. Spoluzakladateľ Pira Daniel Rosenberg vyhlásil, že firmu najali, aby „vložila do verejného priestoru presné a ozdrojované fakty" a čelila dezinformáciám o Izraeli overiteľnými informáciami. The Guardian ↗

Druhá výhrada je zásadnejšia a prichádza z Izraela. Podľa Guardianu izraelskí predstavitelia v júli povedali denníku Ynet, že kampaň zlyhala — jeden z nich vyhlásil, že vláda „zaplatila veľa peňazí, ale situácia sa len zhoršila". Rozpočet na túto verejnú diplomaciu pritom vyčlenil minister zahraničných vecí Gideon Sa'ar — po nástupe do funkcie 181,6 milióna dolárov a neskôr ďalších 666,3 milióna na roky 2026 a 2027. Bývalý vysoký predstaviteľ izraelskej verejnej diplomacie kampaň nazval „hrozným podvodom rozsahu Pollarda" — narážka na Jonathana Pollarda, amerického analytika odsúdeného v roku 1987 za špionáž pre Izrael. Ynet ↗ Tieto pochybnosti zapadajú do trendu prieskumov. Gallup vo februári nameral, že Izraelčania po prvý raz od roku 2001 nemajú v amerických sympatiách náskok — 41 percent respondentov uviedlo Palestínčanov a 36 percent Izraelčanov, hoci samotný Gallup upozorňuje, že päťbodový rozdiel nie je štatisticky významný. Gallup ↗

Prieskum Pew v apríli ukázal 60 percent Američanov s nepriaznivým názorom na Izrael, čo je nárast o takmer 20 bodov od roku 2022, pričom najprudšie sa posunuli mladí. Pew Research Center ↗ Prieskum AP-NORC zverejnený 7. júla zase zistil, že 31 percent Američanov považuje izraelské vojenské operácie v Gaze za genocídu, medzi demokratmi 52 percent. AP-NORC ↗

Cleveland-Stout z toho vyvodzuje, že kampaň funguje presne v tom, na čom Izraelu nezáleží. „Parscale má pri ovplyvňovaní chatbotov úspech a Hanover Institute ho pri ovplyvňovaní odpovedí chatbotov mať bude tiež," povedal. „Ale nemenia prieskumy, a o tie Izraelu v skutočnosti ide." Politický problém, dodal, sa tu rieši ako marketingový. The Guardian ↗

Čo sleduje hotinfo

Ilustračná fotka: vestibul izraelského ministerstva zahraničných vecí v Jeruzaleme. Foto Daryag, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.