Protest v Třinci zvoláva človek, ktorý neexistuje. Kampaň nafúkla starý hraničný spor na krízu o Zaolzie

Na sobotu 29. augusta zvoláva facebookový profil „Adam Sikora" do Třinca demonštráciu pod heslami „Tešínske Sliezsko je české" a „Tu žijeme, tu zostávame". Radnica hovorí, že zhromaždenie jej nikto neohlásil a zákonná lehota už uplynula. Odborový zväz KOVO, ktorého logo sa objavilo vo videu, oznámil, že jeho značku použil niekto bez povolenia. A postava Adama Sikoru podľa dvoch nezávislých analýz nepatrí skutočnému človeku — jeho tvár vygeneroval počítač.

Je to zatiaľ posledný diel kampane, ktorá sa dva týždne pokúša vyrobiť pohraničnú krízu medzi Poľskom a Českom. Stojí za pozornosť aj u nás, lebo ukazuje remeslo, ktoré sa dá zopakovať na ktorejkoľvek stredoeurópskej hranici vrátane našej.

Protest, ktorý zvoláva tvár vygenerovaná počítačom

Profil „Adam Sikora" vznikol na Facebooku vo februári 2026. Priezvisko je na Těšínsku bežné, čo pôsobeniu profilu ako miestneho suseda pomáha. Prvým príspevkom nebola politika, ale inzerát na predaj domu v Ropici pri Třinci. Dom neexistoval rovnako ako jeho majiteľ — na jednej fotografii stojí pred budovou plot, na druhej nie je. Facebook fotky sám označil ako umelo vytvorené. CyberDefence24 ↗

Profilovú fotografiu preverili dve nezávislé pracoviská. Americká firma Resemble AI ju klasifikovala ako synteticky vytvorený obraz s „neprirodzeným napojením vlasov na okolie a drobnými geometrickými nezrovnalosťami v oblasti goliera a zipsu". Ostrejšie to pomenovala Eva Klusová z Psychologického ústavu Akadémie vied ČR: „Mapa manipulácie nezahŕňa len tvár, ale celý obraz. Znamená to, že nešlo o upravenú fotografiu skutočného človeka — nikomu tu nikto tvár neukradol. Tá tvár jednoducho nikdy neexistovala. Spolu s krajinou v pozadí bola vyrobená s jediným cieľom: aby vyzerala ako sused." CyberDefence24 ↗

Pozvánku na protest profil zverejnil 19. augusta a platene ju propagoval — v knižnici reklám Mety visela štyri dni. Kto ju zaplatil, sa z verejných údajov zistiť nedá. Trestné oznámenie na moravsko-sliezsku policajnú správu podali analytik Českej pirátskej strany Janusz Konieczny a poslankyňa Andrea Hoffmannová, v rokoch 2018 až 2026 námestníčka primátora Ostravy. Oznámenie hovorí o dvoch paragrafoch českého trestného zákonníka — o činnosti pre cudziu moc na škodu Českej republiky, kde hrozí jeden až päť rokov, a o podnecovaní k nenávisti s trestom do troch rokov. CyberDefence24 ↗

Ako sa kríza vyrábala: hacknuté rádio a dvojník iROZHLASU

Protest je až druhá fáza. Prvá sa odohrala na poľskej strane hranice a bola technicky náročnejšia. Okolo 16. augusta sa neznámi útočníci dostali do redakčného systému verejnoprávneho Radia PiK v Bydgoszczi a vymenili už publikovaný text za falošný. „Niekto sa vlámal do redakčného systému portálu radiopik.pl a vymenil zverejnený text za nepravdivý — o tom, že Poľsko vraj plánuje zabrať kus územia Česka. Rázne sa od tohto obsahu dištancujeme," napísala redakcia. Takmer totožný článok sa v tom istom čase objavil na portáli tcz.pl, lokálnom médiu z Tczewa. CyberDefence24 ↗ TVP World ↗

Tretie miesto, kde sa ten istý text objavil, bola stránka, ktorá sa tvárila ako český spravodajský portál. Útočníci si zaregistrovali doménu lrozhlas.cz — od pravej adresy iROZHLASU sa líši tým, že namiesto malého „i" je na začiatku malé „l". Rozdiel je jediný znak na začiatku a pri zbežnom čítaní adresy ľahko unikne — v bezpätkových písmach, aké používajú prehliadače, je navyše veľké „I" od malého „l" na nerozoznanie. Falošná stránka navyše hojne odkazovala na skutočné články pravého iROZHLASU, čím si požičiavala jeho dôveryhodnosť. Písala o tom, že ľudia na pohraničí zo strachu pred zmenou hraníc predávajú domy. zwrot.cz ↗

Sociálnu časť zabezpečili dva podvodné facebookové účty: jeden sa vydával za českého veľvyslanca v Poľsku, druhý za poľského námestníka ministra zahraničných vecí. Obom nastavili profilové a titulné fotografie 22. a 25. mája, teda takmer tri mesiace pred akciou — účty sa budovali dopredu a dovtedy pôsobili neutrálne. Falošný veľvyslanec zverejnil video, v ktorom postava na nerozoznanie od skutočného diplomata odmieta údajné poľské nároky. Videlo ho asi desaťtisíc ľudí, kým ho platforma odstránila. CyberDefence24 ↗

Dve slová, ktoré falzifikát prezradili

Ústredným rekvizitom bol list, ktorý mal pochádzať z poľského ministerstva zahraničných vecí a žiadať revíziu štátnej hranice a odovzdanie pozemkov s výmerou 638,44 hektára. Dokument bol celý po česky — okrem posledných dvoch slov. Veta sa končí spojením „o své hluboké úctě.dzy oboma państwami", kde záver zrazu prepne do poľštiny. zwrot.cz ↗

Podľa CyberDefence24 to nasvedčuje generovaniu textu jazykovým modelom: keď model dostane zadanie aj podklady v jednom jazyku a výstup má byť v inom, na konci dlhšieho textu sa vie vrátiť k jazyku zadania. Pre čitateľa je to použiteľné pravidlo — oficiálne pôsobiaci dokument, ktorý uprostred alebo na konci zmení jazyk, si zaslúži overenie u inštitúcie, ktorá ho údajne vydala.

Zaujímavejšie je, čo nasledovalo. Dva dni po tom, čo CyberDefence24 na prepnutie jazyka upozornil, niekto obrázok dokumentu vymenil za orezaný tak, aby inkriminovaný koniec nebolo vidieť. Prevádzkovatelia kampane teda sledovali, čo o nich vychádza, a priebežne to opravovali. CyberDefence24 ↗

Čo je na tom pravdy: 368 hektárov, ale inde

Kampaň si nevymyslela všetko. Poľsko-český pohraničný spor naozaj existuje, len vyzerá úplne inak. Pri narovnávaní hranice v roku 1958 odovzdalo Poľsko Československu pozemky s výmerou 1205,9 hektára a dostalo naspäť 837,46 hektára. Rozdiel 368,44 hektára sa vo Varšave dodnes vedie ako „hraničný dlh". Ide o pozemky pri českej obci Bílá Voda oproti poľskému Paczkówu a o pozemky susediace s dedinou Bodzanów v gmine Głuchołazy. Wirtualna Polska ↗

Dve veci sú tu podstatné. Prvá: kampaň číslo nafúkla z 368,44 na 638,44 hektára, teda o 73 percent, a z desaťročia trvajúceho diplomatického rokovania spravila jednostranné zabratie územia. Druhá, a dôležitejšia: Głuchołazy ani Paczków nemajú so Zaolziem nič spoločné. Ležia na úplne inom úseku poľsko-českej hranice — Bílá Voda v Olomouckom kraji, Głuchołazy a Paczków na poľskej strane v Opolskom vojvodstve — teda vyše sto kilometrov západne od Těšínska. Operácia teda vzala technickú a nudnú položku z agendy dvoch ministerstiev a prilepila ju na úplne inú, citovo nabitú tému.

Že spor je reálny, potvrdzuje aj odpoveď poľského rezortu diplomacie na parlamentnú interpeláciu z apríla tohto roka: pozícia vlády je, že vyrovnanie sa má upraviť medzinárodnou zmluvou a odovzdaním územia. Rokovania viazli od roku 2015 a naposledy tému otvoril minister Radosław Sikorski so svojím českým partnerom vo februári. CyberDefence24 ↗

Prečo práve Zaolzie

Výber témy nebol náhodný. Zaolzie je pás českého Sliezska, ktorý leží za riekou Olzou — presne to ten poľský názov znamená a prezrádza, z čieho pohľadu vznikol. Patrí k najcitlivejším miestam poľsko-českých dejín. Po rozpade Rakúsko-Uhorska si oň nárokovali obe nové republiky, v januári 1919 sa o územie krátko bojovalo a v júli 1920 ho rozdelila konferencia v Spa — Československu pripadlo 58 percent rozlohy Těšínska so 68 percentami obyvateľov. Poľsko to vnímalo ako krivdu.

Odveta prišla v roku 1938. Deň po Mníchovskej dohode, 30. septembra, poslala Varšava Prahe ultimátum, Praha ho nasledujúci deň prijala a začiatkom októbra poľská armáda obsadila 801 kilometrov štvorcových s vyše 227-tisíc obyvateľmi. Po vojne sa územie vrátilo Československu v hraniciach z roku 1920. Je to teda jedna z mála hraníc v regióne, kde má každá strana v pamäti aj krivdu, aj vlastné previnenie — presne ten typ rany, na ktorý sa dá tlačiť z oboch strán naraz.

Poľská menšina je dnes výrazne menšia než kedysi. V celej Českej republike sa pri sčítaní v roku 2021 k poľskej národnosti prihlásilo 38 218 ľudí, z toho 26 802 uviedlo výlučne poľskú národnosť a zvyšok ju kombinoval s inou. Väčšina žije práve v okresoch Karviná a Frýdek-Místek. V roku 2001 ich bolo 51 968, čiže za dve desaťročia ubudla zhruba štvrtina.

Že operácia mierila na obe strany, ukazujú komentáre pod príspevkami. Nasledujúce citáty sú ukážky falošného obsahu z účtov, ktoré analytici označili za súčasť kampane, nie autentické hlasy miestnych. Jeden falošný účet varoval pred „veľmi nebezpečnou hrou s územnými nárokmi" zo strany Poľska, druhý sa sťažoval na „postupujúcu polonizáciu českého Těšínska" a rastúce požiadavky menšiny na dvojjazyčné nápisy. Tretí účet s menom v cyrilike a srbskou vlajkou v profile naopak napísal „Cieszyn navždy Poľsko" — a predtým sa pohyboval v srbskom internete. CyberDefence24 ↗

Kto za tým stojí

Nikto zatiaľ nepomenoval konkrétneho aktéra. Stredisko analýzy dezinformácií poľského štátneho inštitútu NASK pre CyberDefence24 uviedlo, že „spôsob konania protivníkov zodpovedá známym metódam využívaným ruskou stranou", ale dodalo, že „v tejto fáze sa jednoznačná atribúcia incidentu neurobila". Poľsko a Česko podľa NASK spolupracovali na operatívnej úrovni a pri výmene dát. Falošné účty inštitút priebežne hlásil Facebooku. CyberDefence24 ↗

Zámena podobného písmena v doméne a napodobenina zavedeného média pripomínajú postupy známe zo siete Doppelganger, ktorú analytici od roku 2022 spájajú s ruskou Social Design Agency a ktorá takto kopírovala Der Spiegel, Le Monde aj Washington Post. Podobnosť metódy však nie je dôkaz autorstva a poľské ani české úrady zatiaľ nikoho neoznačili. Wirtualna Polska ↗

Limity tohto pohľadu

Kampaň bola malá. Najsledovanejší materiál mal podľa NASK trinásťtisíc zobrazení, pozvánka na protest nazbierala 831 označení „páči sa mi to", 41 komentárov a 48 zdieľaní. To sú čísla lokálnej facebookovej skupiny, nie masového zásahu — a písať o takej operácii nesie riziko, že jej dosah zväčšíme my sami. Preto neuvádzame mená falošných účtov ani adresu podvodnej stránky v podobe, ktorá by sa dala odkliknúť. Rovnako postupoval aj CyberDefence24.

Zároveň platí, že vyvrátenie tejto konkrétnej lži nevyrieši to podstatné. Keď čitateľ počuje, že „žiadnych 638 hektárov Poľsko nežiada", zároveň sa dozvie, že nejaký pohraničný spor naozaj existuje a Varšava ho otvára. Podozrenie prežije opravu — a to je na tejto operácii najprepracovanejšie. Kampaň postavená na čírom výmysle sa dá presnou správou zhasnúť. Kampaň, ktorá si za surovinu vyberie skutočnú, hoci okrajovú krivdu, po sebe nechá rám, do ktorého sa dá nabudúce doplniť čokoľvek.

Väčšina toho, čo o kampani vieme, navyše pochádza z jedného zdroja — poľského portálu CyberDefence24, ktorý ju odhalil a ďalej sleduje. České vyšetrovanie prebieha, ale závery zatiaľ nie sú verejné.

Čo sleduje hotinfo