Pred benzínkami v Teheráne stoja rady. Zdraženie vláda odkladá, v roku 2019 po ňom prišli protesty

Pred čerpacími stanicami v Teheráne sa v utorok tvorili rady. Vodiči si dopĺňali nádrže skôr, než im palivo došlo, a obsluha ich podľa denníka The Irish Times obmedzovala na dvadsať litrov na auto. Iránu chýba denne zhruba štrnásť až pätnásť miliónov litrov benzínu zo spotreby okolo 135 miliónov a dovoz, ktorým túto medzeru roky vykrýval, sa podľa iránskych predstaviteľov pre vojnu a americkú námornú blokádu prakticky zastavil. Najrýchlejším riešením by bolo zdražiť najlacnejší benzín na svete. Je to zároveň presne ten typ zásahu do cien, ktorý v Iráne v roku 2019 spustil smrteľné protesty — a dnes sa to prelína s čerstvou traumou januárovej represie.

Čo vidno na ulici

Iránska organizácia pre optimalizáciu spotreby energie, štátny úrad zodpovedný za palivá, označila výpadok za kritický. Jeden zamestnanec benzínovej pumpy v hlavnom meste opísal, že ľudia tankujú „ešte skôr, ako majú prázdnu nádrž, lebo sa boja, že vojna začne znova alebo že ceny stúpnu". The Irish Times ↗

Grécka Naftemporiki a Protothema priniesli ten istý obraz cez agentúru AFP, ktorá hovorila s ľuďmi v radoch. „Sankcie samozrejme ovplyvňujú životy ľudí, občania trpia," povedal 55-ročný realitný maklér Mehdí Jazdján zo severného Teheránu, no dodal, že „náš národ je silný, tieto sankcie trvajú už 47 rokov". Inak to videla 45-ročná učiteľka angličtiny Kia Faraháni: „My Iránci sa vojny nebojíme, ale myslím si, že táto vojna bude najmä ekonomická, vyvinie veľký tlak na obyvateľstvo a možno opäť dôjde k nepokojom." Naftemporiki ↗ Protothema ↗

Prečo je benzín v Iráne politická cena

Irán je veľký vývozca ropy, ktorý zároveň dováža benzín, lebo mu chýbajú rafinérske kapacity — a časť tých, ktoré mal, podľa iránskych predstaviteľov zničilo americké a izraelské bombardovanie v prvých týždňoch vojny. Dotácie držia cenu na takmer symbolickej úrovni. Najlacnejšie pásmo stojí 15 000 riálov za liter s mesačnou kvótou šesťdesiat litrov, druhé 30 000 riálov s kvótou zníženou zo sto na päťdesiat litrov a tretie 50 000 riálov. Vo hre je aj úplne nové pásmo na úrovni 872 000 riálov, teda asi 44 centov. Al Jazeera ↗

Rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou pomenoval sám prezident. Masúd Pezeškian · 2026-08-25">„Kto povedal, že vláda má kupovať benzín za 1,3 milióna riálov za liter a potom ho predávať za 15 000?" spýtal sa Masúd Pezeškian. Šéf jeho kancelárie Mohsen Hádží-Mirzaeí v pondelok potvrdil, že kvóty sa znížia, o cene však rozhodnuté nie je, lebo existujú „neistoty týkajúce sa sociálnych, ekonomických a bezpečnostných dôsledkov". Prvý viceprezident Mohammad Réza Aref zároveň trvá na tom, že najlacnejšie pásmo musí zostať. The Irish Times ↗

Opatrnosť má konkrétny dôvod. Pilotný projekt zdraženia v provincii Kermán vláda tento mesiac zastavila pár hodín po spustení. V roku 2019 viedlo zvýšenie ceny cez noc k protestom, ktoré režim potlačil silou. A protestná vlna, ktorá sa začala 28. decembra po prepade meny a vyvrcholila 8. a 9. januára, bola podľa Human Rights Watch a Amnesty International jedným z najkrvavejších zásahov proti demonštrantom v modernej iránskej histórii. Human Rights Watch ↗ Ministerstvo vnútra Spojeného kráľovstva ↗

Tlak na peňaženky je pritom silnejší než kedykoľvek predtým. Riál sa v pondelok prepadol na dva milióny za dolár z 1,53 milióna začiatkom marca, iránsky štatistický úrad vykázal za júl medziročnú infláciu 88 percent a pri potravinách vyše 128 percent. Time ↗

Čo z „hospodárskeho D-Day" reálne platí

Scott Bessent pomenoval nový postup ako operáciu Economic Outcast. Ministerstvo financií sankcionovalo takmer šesťdesiat subjektov, osôb a plavidiel a rozšírilo sankcionovateľné sektory o digitálne aktíva, technológie, zlato, letectvo a lodnú dopravu. Každá krajina má podľa Bessenta dostať lehotu na ukončenie obchodu s Iránom, inak jej hrozia sekundárne sankcie — konkrétne termíny ani zoznam krajín však Washington nezverejnil. Deklarovaným cieľom nie je cena benzínu v Teheráne, ale odrezať režim od príjmov a donútiť ho k ústupkom. NPR ↗ Al Jazeera ↗

Práve tá neurčitosť je dôvod, prečo európski komentátori hovoria o slabšom údere, než akým sa oznámenie tvárilo. Rakúsky Die Presse píše, že opatrenia cieľ hospodárskej izolácie zrejme nedosiahnu, krízu v krajine však prehĺbiť môžu. Francúzske RFI vidí v načasovaní „priznanie slabosti" tvárou v tvár vojenskej patovej situácii, španielsky El Español píše, že Washington zredukoval avizovaný „hospodársky Deň D" na varovanie pre Čínu a ďalších partnerov, a nemecký Handelsblatt zhrnul, že z veľkých amerických oznámení zostali len vágne hrozby. Die Presse ↗ RFI ↗ El Español ↗ Handelsblatt ↗

Či to zaberie, rozhodne Peking, ktorý podľa dostupných odhadov odoberá vyše 80 percent iránskeho ropného exportu. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Lin Ťien vyhlásil, že maximálny tlak v rámci hospodárskej vojny problémy nerieši, ale vyostruje napätie a destabilizuje svetový finančný poriadok, a že Čína prijme „všetky potrebné opatrenia" na obranu svojich záujmov. Teherán odpovedal rovnakým tónom — minister hospodárstva Alí Madanízádeh v štátnej televízii predpovedal Washingtonu „ďalšiu porážku" a hovorí o dvojročnom pláne na zvládnutie sankcií, ktorého detaily neuviedol. Hlavný vyjednávač Mohammad Bagher Ghalibaf napísal, že „Američania vedia, že ich veľkohubým rečiam nikto neverí". Naftemporiki ↗ To Vima ↗

Kde sa tá istá vojna dotýka Európy

Rady v Teheráne majú európsku obdobu v cenovkách. Španielsky index priemyselných cien vzrástol v júli medziročne o 9,2 percenta, kým spotrebiteľské ceny len o 3,6 — z toho rozdielu denník ABC vyvodzuje, že firmy zatiaľ absorbovali väčšinu nárastu nákladov, a upozorňuje na pomalšiu, no rozpoznateľnú obdobu krízy z roku 2022. V Taliansku sa medzitým benzín vyšplhal na 2,015 eura za liter a nafta na 2,136 a chorvátska N1 v komentári spojila zdraženie paliva priamo s americkým „Dňom D" proti Iránu. ABC ↗ ANSA ↗ N1 Croatia ↗

Limity tohto pohľadu

Reportáž z iránskej ulice vzniká v krajine s obmedzenou slobodou tlače, takže výpovede z radov pred pumpami sú vzorka, nie meranie. Čísla o palive a inflácii pochádzajú od iránskych štátnych inštitúcií a nezávisle sa overiť nedajú, hoci smer, ktorý ukazujú, potvrdzuje aj kurz riálu na voľnom trhu. Najopatrnejšie treba čítať bilanciu januárových protestov: iránska vláda uviedla 3 117 mŕtvych, americká agentúra HRANA zdokumentovala vyše sedemtisíc mŕtvych a odhady zdravotníckych zdrojov citované západnými médiami siahali až k desiatkam tisíc. Z takého rozptylu sa jedno číslo vyvodiť nedá, iba to, že šlo o mimoriadne krvavý zásah.

Aj európske redakcie, o ktoré sa tento text opiera, majú vlastnú optiku. Die Presse, Handelsblatt aj El Español píšu z pozície ekonomík, ktoré na vysokých cenách energie tratia, takže skepsa voči americkému postupu im vychádza aj z vlastného záujmu. O vnútornej dynamike iránskeho režimu naopak vedia málo — nikto z citovaných nedokáže povedať, či je dvojročný plán Teheránu reálny, alebo len rétorika.

Čo sleduje hotinfo