Zaujímavejšie než samotný nákup je ale to, čo sa okolo neho dohodlo. Muníciu k systému majú vyrábať švédske fabriky a výcvik aj technickú údržbu má prevziať Fínsko. Zmluvu podpísali v Uppsale švédsky minister obrany Pål Jonson a jeho fínsky náprotivok Antti Häkkänen spoločne. Expressen ↗
Aktéri — ťuknite pre kontext
HIMARS
Americký kolesový raketomet, ktorý preslávilo nasadenie na Ukrajine.
Prečo tu: Systém, ktorý si Švédsko kupuje - podľa Expressenu zasiahne ciele na 80 až 300 kilometrov podľa typu munície, pripravovaná strela PrSM má ísť ešte ďalej.
Antti Häkkänen
Fínsky minister obrany.
Prečo tu: Priznal, že Fínsko rok prehováralo Švédsko, aby kúpilo systém kompatibilný s fínskym.
Viac info →
Pål Jonson
Švédsky minister obrany.
Prečo tu: Podpísal nákup a hovorí, že ide o schopnosť, ktorá švédskej armáde doteraz chýbala.
Viac info →
Tampere
Tretie najväčšie mesto Fínska.
Prečo tu: Sídlo prvého európskeho servisného centra pre riadenie paľby raketometov.
Viac info →
Lockheed Martin
Najväčší americký zbrojársky koncern, výrobca HIMARS aj F-35.
Prečo tu: Partner Švédska pri munícii aj Fínska pri servisnom centre.
Viac info →
Saab
Švédsky zbrojársky a letecký koncern.
Prečo tu: S Lockheedom podpísal zámer vyrábať vo Švédsku strelu PrSM s dosahom 500 kilometrov.
Viac info →Insta
Fínska technologická firma so sídlom v Tampere.
Prečo tu: Tretí partner servisného centra popri fínskej armáde a Lockheede.
CSG
Najväčší český zbrojársky holding.
Prečo tu: Vyváža vyše 95 percent produkcie, väčšinu do krajín NATO.
Viac info →STV Group
Český výrobca munície.
Prečo tu: Vlani dosiahol rekordné tržby a vyváža 90 percent produkcie.
Munícia je väčší problém než odpaľovacie zariadenia
Raketomet sám o sebe nie je vzácny tovar. Vzácna je munícia doň, a tej je vo svete nedostatok. Práve preto sa v ten istý deň podpísala aj zámerná dohoda medzi švédskym Saabom a americkým Lockheedom Martinom, že sa presná strela PrSM s dosahom päťsto kilometrov bude vyrábať priamo vo Švédsku. Bez toho by Švédsko malo odpaľovacie zariadenia, ale čakalo by v rade na náboje. SVT ↗Ten rad je pritom reálny. Podľa švédskych správ existujú informácie, že Spojené štáty pridržiavajú dodávky niektorej munície k HIMARS pre vlastnú potrebu. Kupovať americký systém a spoliehať sa pritom na americké sklady je teda riziko, ktoré Štokholm zjavne nechcel podstúpiť. Dagens Nyheter ↗
Fínsko si zákazníka rok prehováralo
Najzaujímavejšia časť príbehu ale nie je švédska. Fínsky minister obrany Häkkänen to v pondelok povedal denníku Helsingin Sanomat otvorene, a noviny to dali priamo do titulku: Fínsko podľa neho rok lobovalo u Švédska, aby si kúpilo ťažké raketomety kompatibilné s tými fínskymi. Použil pritom formuláciu, ktorá stojí za zapamätanie: „Techniku krajín zázemia sa v NATO používa v prospech krajín prvej línie." Helsingin Sanomat ↗Dôvod je vecný. Fínsko má americké pásové raketomety MLRS, ktoré používajú tú istú muníciu ako HIMARS, a má aj útvary, ktoré s raketovým delostrelectvom vedia narábať dlhé roky. Švédsko podobný systém nikdy nemalo a znalosť si musí vybudovať od nuly. Fínsko mu ju ponúklo - a tým sa stalo nevyhnutnou súčasťou švédskej výzbroje. SVT ↗
Häkkänen k tomu pre fínsku verejnoprávnu televíziu dodal, o čo Helsinkám ide v širšom zábere. Chcú, aby čo najviac krajín používajúcich americké raketomety sústredilo servis práve do Fínska. „A teraz je Švédsko prvé, ktoré do toho ide. Posilňuje to našu obrannú priemyselnú základňu a zvyšuje našu technologickú odbornosť," povedal. Presnejší odhad ekonomického prínosu pre Fínsko zatiaľ nie je. Yle ↗
Servisné centrum zaplatili stíhačky
To centrum, o ktoré tu ide, nevzniklo tento týždeň. Fínska armáda, fínska technologická firma Insta a Lockheed Martin sa na ňom dohodli koncom júna 2026 a stavia sa v priestoroch Insty v Tampere. Ide o prvé európske servisné centrum pre systém riadenia paľby raketometov M270A2 a HIMARS - teda nie pre celý systém, ale pre jeho riadiacu časť. Lockheed Martin ↗A tu je detail, ktorý celý postup vysvetľuje. Lockheed Martin centrum označuje za súčasť nepriamej priemyselnej spolupráce naviazanej na fínsky nákup stíhačiek F-35. Fínsko teda priemyselný prínos z jedného veľkého nákupu nasmerovalo do infraštruktúry pre úplne inú zbraň - a prvého zákazníka si k nej našlo u suseda. Defence Industry Europe ↗
Nórsko sa rozhodlo inak
Švédsko vyberalo medzi americkým HIMARS a juhokórejským systémom K239 Chunmoo. Nórsko si začiatkom tohto roka vybralo ten kórejský. Severská trojica teda nemá jednotné riešenie, a práve v tom je fínsky ťah čitateľný: kompatibilita nie je samozrejmosť, o ktorú sa netreba usilovať, ale výsledok konkrétneho lobovania. Dagens Nyheter ↗Estónsko si všimlo predovšetkým to, čo z dohody vyplýva pre región - že údržbu a opravy švédskych systémov bude robiť Fínsko. Postimees ↗
Dva modely, ako zo zbrojenia spraviť domáci priemysel
Pre slovenského a českého čitateľa je na tom zaujímavá tá porovnávacia rovina, lebo doma sa robí to isté, len inak.Česko ide cestou produktu. Ministerstvo obrany uzavrelo vlani so zbrojármi zmluvy za 122 miliárd korún a za osem mesiacov tohto roka za ďalších zhruba 33 miliárd, väčšinu s domácimi podnikmi. Firma STV Group vlani dosiahla rekordné tržby a vyváža deväťdesiat percent produkcie, najväčší holding CSG vyše deväťdesiatpäť percent, prevažne do krajín NATO. Najžiadanejšie sú 155-milimetrové granáty, ktorých nasadenie ale limituje nedostatok vhodných náplní. ČT24 ↗
Slovensko sa zatiaľ pohybuje o stupeň nižšie a ponúka spoluprácu. Začiatkom septembra ponúklo Bulharsku spoluprácu na muničných technológiách v rámci V4. HN ↗
Prečítajte si tiež: Polícia zmarila útok napalmom na slovenskú výrobňu dronov. Za päť dní predtým horeli tri európske zbrojovky
Rozdiel oproti Fínsku je v tom, čo sa predáva. České firmy predávajú výrobok, a keď spojenec zmení dodávateľa, zákazka je preč. Fínsko sa pokúša predať pozíciu - servisné centrum, ktoré je v Európe zatiaľ jediné svojho druhu. Nikto nemusí ísť práve doň, presne to je ale Häkkänenov deklarovaný cieľ, a Švédsko je prvá krajina, ktorá sa preň rozhodla. Aj preto stálo Helsinkám za rok prehovárania.
Limity tohto pohľadu
Ekonomický prínos pre Fínsko zatiaľ nikto nevyčíslil, sám Häkkänen hovorí, že presnejší odhad nie je. Zatiaľ ide o zámerné dohody a deklarácie, nie o hotové kontrakty s objemami - to platí aj pre výrobu munície vo Švédsku, kde Saab a Lockheed zatiaľ podpísali zámer, nie zmluvu.Rovnako platí, že „prvé v Európe" je výhoda dočasná. Nič nebráni tomu, aby podobné centrum vzniklo aj inde, a fínsky náskok je otázkou rokov, nie desaťročí.
A napokon porovnanie s Českom a Slovenskom je porovnaním modelov, nie hodnotením. Vyvážať muníciu v čase, keď je jej vo svete nedostatok, je z krátkodobého hľadiska výnosnejšie než prevádzkovať servisné stredisko.
Ilustračná fotka: HIMARS pri ostrej streľbe počas cvičenia v Estónsku. Foto U.S. Army, public domain.
Čo sleduje hotinfo
- Saab a Lockheed Martin premenili zámernú dohodu o výrobe PrSM vo Švédsku na záväznú zmluvu.
- Prvé odpaľovacie jednotky HIMARS dorazili do Švédska v ohlásenom termíne, teda v roku 2027.
- K servisnému centru v Tampere sa pridala ďalšia európska krajina okrem Švédska.
- Fínsko zverejnilo konkrétny odhad ekonomického prínosu tejto spolupráce.
- Slovenská ponuka muničnej spolupráce Bulharsku sa premenila na konkrétny kontrakt.
