Írsky zákon z roku 1634 brzdí žaloby proti Big Techu v EÚ. Slovensko nepodalo ani jednu

Slovenský spotrebiteľ má od 25. júla 2023 právo pripojiť sa k hromadnej žalobe proti obchodníkovi, ktorý poškodil tisíce ľudí naraz. Za tri roky sa to nestalo ani raz — v Obchodnom vestníku, kde sa taká žaloba povinne ohlasuje, nie je jediný záznam. A tam, kde by veľká európska žaloba proti Meta, Googlu či Microsoftu najskôr skončila, teda v Írsku, ju drží pri zemi zákon z roku 1634.

Zákon, ktorý v Anglicku zrušili, v Írsku platí ďalej

Írsko zdedilo z anglického práva dva stredoveké inštitúty. „Maintenance" je financovanie cudzieho sporu niekým, kto v ňom nemá vlastný záujem, „champerty" je jeho ostrejšia verzia, keď financujúci dostane podiel na výhre. Írsky zákon, ktorý ich kodifikoval v roku 1634, platí dodnes. Anglicko obe zrušilo v roku 1967, írske súdy zákaz naopak opakovane potvrdzujú. Podľa Politica je Írsko jediná krajina EÚ s takýmto obmedzením. Politico Europe ↗

Problém vzniká až v kombinácii s európskym právom. Smernica o zástupných žalobách z roku 2020, reakcia na aféru Dieselgate, v ktorej koncern Volkswagen vyplatil americkým spotrebiteľom vyše 9,5 miliardy dolárov, dala Európanom právo podať celoeurópsku spotrebiteľskú žalobu. Podať ju smú len takzvané oprávnené subjekty a Írsko od nich vyžaduje neziskový charakter. Práve tie na spor proti technologickému gigantovi potrebujú peniaze zvonku. V Írsku ich prijať nesmú. Johnny Ryan z Irish Council for Civil Liberties to nazval „fatálnym rozporom". Politico Europe ↗

Podľa Politica je na takéto žaloby v Írsku zaregistrovaných päť neziskoviek. Tri z nich majú za sebou spory s veľkými technologickými firmami — domáca ICCL, rakúska noyb Maxa Schremsa a Digital Rights Ireland. Podaná bola jediná. ICCL vlani zažalovala Microsoft pre jeho reklamný systém a financovala ju z vlastného rozpočtu, teda z darov a filantropických grantov. Vysoký súd jej žalobu pripustil vlani v máji. „Viesť takýto zložitý spor stojí v Írsku najmenej milión eur v prvom stupni. Nemôžeme viesť viac káuz, kým nám štát nedovolí získať potrebné prostriedky," povedal Ryan. Irish Council for Civil Liberties ↗

Prečo sa to týka aj používateľa na Slovensku

Írsko nie je v tejto rovnici náhodná krajina. Meta, Google, Microsoft aj TikTok tam majú európske sídla, takže žaloba o odškodnenie za celú Úniu by najskôr skončila pred írskym súdom. Gerard Rudden, právnik, ktorý pomáhal Maxovi Schremsovi v dvoch prelomových sporoch s Facebookom, to opísal takto: „Keby bolo financovanie povolené, mohli by ste mať celoeurópsku kolektívnu žalobu proti Meta, Googlu, Microsoftu alebo komukoľvek inému v Írsku. Momentálne je to jednoducho nemožné, lebo by to stálo priveľa." Politico Europe ↗

Írska vláda robí menšie ústupky. Vstupný poplatok pre spotrebiteľa, ktorý sa chce k žalobe pripojiť, zastropovala na 25 eur a v najbližších týždňoch chce oprávneným neziskovkám odpustiť súdne poplatky. Minister spravodlivosti Jim O'Callaghan je však podľa vlastných slov „veľmi zdržanlivý" voči povoleniu financovania treťou stranou, lebo v ňom vidí riziko „komodifikácie spravodlivosti", teda stavu, keď si veľkú časť odškodnenia rozoberú právnici a investori. Írska Komisia pre reformu práva má ešte tento rok predložiť správu o tom, či sa má zákaz zmeniť. Politico Europe ↗

Slovensko: právo existuje, žaloba ani jedna

Slovenská verzia tej istej smernice, zákon č. 261/2023 Z. z., je účinná od 25. júla 2023. Žalobu smú podať len oprávnené osoby zapísané v zozname ministerstva hospodárstva. Sú tri: European Information Society Institute z Košíc od decembra 2023, Spoločnosť ochrany spotrebiteľov z Popradu od februára 2024 a bratislavské Združenie na ochranu práv občana AVES od apríla 2024. Ministerstvo hospodárstva SR ↗

Pred podaním žaloby o odškodnenie musí oprávnená osoba zverejniť takzvaný žalobný zámer v Obchodnom vestníku. Do dvoch mesiacov sa potom u určeného notára musí prihlásiť najmenej dvadsať poškodených spotrebiteľov. Prihlásenie stojí každého z nich 20 eur plus DPH, ak je notár jej platiteľom. Ministerstvo hospodárstva SR ↗

Obchodný vestník má na žalobné zámery samostatnú rubriku. Za roky 2023, 2024, 2025 aj 2026 je prázdna. Overili sme to priamo vo vyhľadávaní vestníka — na kapitolu „Žalobné zámery – ochrana kolektívnych záujmov spotrebiteľov" systém odpovedá, že zadaným podmienkam nevyhovujú žiadne údaje, zatiaľ čo kontrolný dotaz na inú kapitolu záznamy vracia. Na Slovensku sa teda za tri roky nezačala ani jedna hromadná žaloba o odškodnenie spotrebiteľov. Obchodný vestník ↗

Prezidentka Zuzana Čaputová pritom varovala presne pred týmto. Zákon vrátila parlamentu s odôvodnením, že inštitút žalobného zámeru zvyšuje byrokratickú záťaž spotrebiteľa, ktorý sa musí v krátkom čase prihlásiť u notára a zaplatiť poplatok. Zámer sa navyše oficiálne oznamuje v Obchodnom vestníku, „ktorý však prevažná väčšina spotrebiteľov nesleduje". Poslanci jej veto 21. júna 2023 prelomili a zákon prijali v pôvodnom znení. TASR ↗

Česko: dve žaloby namiesto piatich až desiatich ročne

Česko má vlastný zákon o hromadnom občianskom súdnom konaní a rovnaký výsledok v miernejšej podobe. Za dva roky jeho účinnosti podali oprávnené organizácie dve hromadné žaloby, hoci ministerstvo spravodlivosti počítalo s piatimi až desiatimi ročne. Obe podala tá istá organizácia, OnlineMediátor.cz. Prvá sa týkala nedodaného detského nábytku a súd v nej priznal zákazníkom vyše milióna korún, druhá z februára 2026 rieši nepreplatené kompenzácie za meškajúci let. iROZHLAS ↗

Dôvod, ktorý české organizácie uvádzajú, je ten istý ako v Írsku. „Nesieme náklady toho súdneho sporu. Nejaké možnosti, ako to môžeme financovať, sú veľmi obmedzené," povedala Rádiožurnálu právnička Tereza Borkovcová z OnlineMediátora. Spotrebiteľská organizácia dTest nepodala zatiaľ ani jednu, lebo všetky náklady idú na ťarchu organizácie a odmena je zastropovaná na 16 percent, pričom súd ju môže ešte znížiť. Minister spravodlivosti Jeroným Tejc považuje hodnotenie za predčasné a navrhuje počkať štyri až päť rokov. iROZHLAS ↗

Nová európska regulácia nepríde

Európska komisia mala možnosť financovanie sporov treťou stranou upraviť celoeurópsky. Neurobí to. Komisár pre spravodlivosť Michael McGrath podľa právnických médií 18. novembra 2025 uzavrel poslednú schôdzu fóra Justice for Growth konštatovaním, že Komisia novú legislatívu nepripravuje a namiesto toho bude sledovať, ako členské štáty zavádzajú existujúcu smernicu o zástupných žalobách. McGrath je pritom Ír. Británia medzitým v decembri 2025 oznámila, že vlastnú reguláciu financovania sporov pripraví. Irish Legal News ↗

Samotná Komisia pre Politico uviedla, že je v „úzkom kontakte so všetkými členskými štátmi vrátane Írska" a zavádzanie smernice vyhodnocuje. Pripomenula aj to, že ak členský štát financovanie treťou stranou zakáže, musí zabezpečiť, aby náklady konania neboli pre oprávnené organizácie prekážkou. Politico Europe ↗

Limity tohto pohľadu

Politico píše z Dublinu a tému rámcuje ako prekážku pre organizácie, ktoré chcú žalovať. Druhá strana argumentu existuje a nie je bezvýznamná — americký model kolektívnych žalôb je dlhodobo kritizovaný za to, že súdy zahlcuje a že podstatnú časť odškodnenia si rozoberú právnici a investori. Írske ministerstvo spravodlivosti sa práve tohto obáva.

Naše zistenie z Obchodného vestníka sa týka žalôb o odškodnenie. Žaloby o zdržovacie opatrenie, teda o zákaz nejakej praktiky bez nároku na peniaze, žalobný zámer nevyžadujú a v tejto rubrike by sa neobjavili. Slovenská advokátska komora ↗

Článok hovorí o kolektívnych spotrebiteľských žalobách o odškodnenie, nie o vymáhaní pravidiel ako takom. Európski regulátori vymerali technologickým firmám pokuty v miliardách eur podľa GDPR aj podľa nových predpisov o digitálnych trhoch a službách, a jednotlivec môže žalovať sám. Rozdiel je v tom, že pokuta ide štátu a individuálny spor sa pri drobnej škode nikomu neoplatí — kolektívna žaloba je jediná cesta, ktorou by sa peniaze vrátili používateľom.

Nula tiež nemá jedinú príčinu. Slovenský problém nie je zákaz financovania, ten zákon 261/2023 neobsahuje, ale kombinácia notárskej registrácie, dvojmesačnej lehoty, poplatku a oznamovania cez vestník, ktorý bežný spotrebiteľ nečíta. Zákon je navyše mladý a všetky tri oprávnené organizácie sú malé. Rovnako platí námietka českého ministra Tejca, že režim tohto typu má zmysel hodnotiť až s odstupom niekoľkých rokov.

Foto: Four Courts v Dubline, sídlo írskeho Vysokého súdu, kde by celoeurópska žaloba proti technologickým firmám najskôr skončila. Autor: Zairon / Wikimedia Commons / CC BY 4.0.

Čo sleduje hotinfo