HotInfo Menu
✍️ REDAKČNÝ VÝBER
Čína stavia najväčšiu priehradu sveta v seizmickej zóne. Megaprojekt na Brahmaputre znepokojuje 130 miliónov ľudí v Indii a Bangladéši

Čína stavia najväčšiu priehradu sveta v seizmickej zóne. Megaprojekt na Brahmaputre znepokojuje 130 miliónov ľudí v Indii a Bangladéši

Čína začala stavať najväčšiu vodnú elektráreň na svete a buduje ju na jednom z geologicky najnestabilnejších miest planéty. Sústava priehrad na dolnom toku rieky Jarlung Cangpo v Tibete má podľa plánov vyrábať približne 300 terawatthodín elektriny ročne — zhruba trojnásobok produkcie čínskej priehrady Tri rokliny a viac, než vyrobili všetky vodné elektrárne v USA za rok 2024. Rumunský denník Adevărul, ktorý čerpá z portálu Live Science, projekt pripomenul práve pre kombináciu rekordnej mierky, rizika zemetrasení a obáv 130 miliónov ľudí po prúde rieky. Adevărul ↗

Stavbu oficiálne odštartoval čínsky premiér Li Čchiang 19. júla 2025 a označil ju za „projekt storočia". Inštalovaný výkon elektrárne má presiahnuť 60 gigawattov a celkové náklady sa odhadujú na 1,2 bilióna jüanov, teda približne 167 miliárd dolárov. Projekt využíva takzvaný Veľký ohyb rieky pod himalájskym masívom Namča Barwa, kde voda klesá asi o 2 000 metrov na úseku dlhom len 50 kilometrov — mimoriadne výhodný spád pre výrobu energie. The Diplomat ↗

Hlavným problémom je poloha. Tibetská náhorná plošina patrí k seizmicky najaktívnejším oblastiam Zeme: stavba leží v zóne, kde sa indická a euroázijská tektonická doska tlačia do seba a dvíhajú Himaláje. V roku 1950 tu udrelo ničivé asamsko-tibetské zemetrasenie s magnitúdou okolo 8,6. Vedci varujú, že rozsiahle výkopy, tunely razené cez masív a zadržanie obrovského objemu vody môžu geologickú nestabilitu v už beztak zraniteľnom regióne ešte zhoršiť. The Conversation ↗

Najväčšie napätie však vyvoláva to, čo sa deje nižšie po prúde. Jarlung Cangpo sa po vstupe do Indie mení na rieku Brahmaputra a živí poľnohospodárstvo, rybolov aj zásobovanie vodou pre vyše 130 miliónov ľudí v indických štátoch Arunáčalpradéš a Asám a v Bangladéši. Naí Dillí aj Dháka sa obávajú, že Peking by mohol prietok rieky využiť ako mocenskú páku — zadržať vodu počas sucha alebo ju vypustiť v období monzúnov. India reagovala zatiaľ zdržanlivo, no avizovala, že situáciu pozorne sleduje, a pripravuje vlastnú priehradu na rieke Siang. Lowy Institute ↗

Peking projekt obhajuje tvrdením, že leží „plne v rámci čínskej suverenity" a má pomôcť prechodu na čistú energiu i znižovaniu emisií. Čína však zatiaľ nezverejnila podrobnú štúdiu vplyvov stavby na krajiny po prúde — a práve táto netransparentnosť je podľa kritikov hlavným zdrojom neistoty. ISDP ↗

Geografické lokality

Lokácia: Arunáčalpradéš
Arunachal Pradesh, India
Otvoriť v Google Maps
Lokácia: Asám
Lokácia: Bangladéš
বাংলাদেশ
Otvoriť v Google Maps
Svet Energia 👤 Li Čchiang 📍 arunáčalpradéš 📍 asám 📍 bangladéš 📍 dháka 📍 euroázijská tektonická doska 📍 himaláje 📍 indických 📍 india 📍 namča barwa 📍 peking 🏢 jarlung cangpo 🏢 live science 🏢 tri rokliny
🕒

Minúta po minúte

LIVE