Čína stavia najväčšiu priehradu sveta v seizmickej zóne. Megaprojekt na Brahmaputre znepokojuje 130 miliónov ľudí v Indii a Bangladéši
Čína začala stavať najväčšiu vodnú elektráreň na svete a buduje ju na jednom z geologicky najnestabilnejších miest planéty. Sústava priehrad na dolnom toku rieky Jarlung Cangpo v Tibete má podľa plánov vyrábať približne 300 terawatthodín elektriny ročne — zhruba trojnásobok produkcie čínskej priehrady Tri rokliny a viac, než vyrobili všetky vodné elektrárne v USA za rok 2024. Rumunský denník Adevărul, ktorý čerpá z portálu Live Science, projekt pripomenul práve pre kombináciu rekordnej mierky, rizika zemetrasení a obáv 130 miliónov ľudí po prúde rieky. Adevărul ↗
Stavbu oficiálne odštartoval čínsky premiér Li Čchiang 19. júla 2025 a označil ju za „projekt storočia". Inštalovaný výkon elektrárne má presiahnuť 60 gigawattov a celkové náklady sa odhadujú na 1,2 bilióna jüanov, teda približne 167 miliárd dolárov. Projekt využíva takzvaný Veľký ohyb rieky pod himalájskym masívom Namča Barwa, kde voda klesá asi o 2 000 metrov na úseku dlhom len 50 kilometrov — mimoriadne výhodný spád pre výrobu energie. The Diplomat ↗
Hlavným problémom je poloha. Tibetská náhorná plošina patrí k seizmicky najaktívnejším oblastiam Zeme: stavba leží v zóne, kde sa indická a euroázijská tektonická doska tlačia do seba a dvíhajú Himaláje. V roku 1950 tu udrelo ničivé asamsko-tibetské zemetrasenie s magnitúdou okolo 8,6. Vedci varujú, že rozsiahle výkopy, tunely razené cez masív a zadržanie obrovského objemu vody môžu geologickú nestabilitu v už beztak zraniteľnom regióne ešte zhoršiť. The Conversation ↗
Najväčšie napätie však vyvoláva to, čo sa deje nižšie po prúde. Jarlung Cangpo sa po vstupe do Indie mení na rieku Brahmaputra a živí poľnohospodárstvo, rybolov aj zásobovanie vodou pre vyše 130 miliónov ľudí v indických štátoch Arunáčalpradéš a Asám a v Bangladéši. Naí Dillí aj Dháka sa obávajú, že Peking by mohol prietok rieky využiť ako mocenskú páku — zadržať vodu počas sucha alebo ju vypustiť v období monzúnov. India reagovala zatiaľ zdržanlivo, no avizovala, že situáciu pozorne sleduje, a pripravuje vlastnú priehradu na rieke Siang. Lowy Institute ↗
Peking projekt obhajuje tvrdením, že leží „plne v rámci čínskej suverenity" a má pomôcť prechodu na čistú energiu i znižovaniu emisií. Čína však zatiaľ nezverejnila podrobnú štúdiu vplyvov stavby na krajiny po prúde — a práve táto netransparentnosť je podľa kritikov hlavným zdrojom neistoty. ISDP ↗
Stavbu oficiálne odštartoval čínsky premiér Li Čchiang 19. júla 2025 a označil ju za „projekt storočia". Inštalovaný výkon elektrárne má presiahnuť 60 gigawattov a celkové náklady sa odhadujú na 1,2 bilióna jüanov, teda približne 167 miliárd dolárov. Projekt využíva takzvaný Veľký ohyb rieky pod himalájskym masívom Namča Barwa, kde voda klesá asi o 2 000 metrov na úseku dlhom len 50 kilometrov — mimoriadne výhodný spád pre výrobu energie. The Diplomat ↗
Hlavným problémom je poloha. Tibetská náhorná plošina patrí k seizmicky najaktívnejším oblastiam Zeme: stavba leží v zóne, kde sa indická a euroázijská tektonická doska tlačia do seba a dvíhajú Himaláje. V roku 1950 tu udrelo ničivé asamsko-tibetské zemetrasenie s magnitúdou okolo 8,6. Vedci varujú, že rozsiahle výkopy, tunely razené cez masív a zadržanie obrovského objemu vody môžu geologickú nestabilitu v už beztak zraniteľnom regióne ešte zhoršiť. The Conversation ↗
Najväčšie napätie však vyvoláva to, čo sa deje nižšie po prúde. Jarlung Cangpo sa po vstupe do Indie mení na rieku Brahmaputra a živí poľnohospodárstvo, rybolov aj zásobovanie vodou pre vyše 130 miliónov ľudí v indických štátoch Arunáčalpradéš a Asám a v Bangladéši. Naí Dillí aj Dháka sa obávajú, že Peking by mohol prietok rieky využiť ako mocenskú páku — zadržať vodu počas sucha alebo ju vypustiť v období monzúnov. India reagovala zatiaľ zdržanlivo, no avizovala, že situáciu pozorne sleduje, a pripravuje vlastnú priehradu na rieke Siang. Lowy Institute ↗
Peking projekt obhajuje tvrdením, že leží „plne v rámci čínskej suverenity" a má pomôcť prechodu na čistú energiu i znižovaniu emisií. Čína však zatiaľ nezverejnila podrobnú štúdiu vplyvov stavby na krajiny po prúde — a práve táto netransparentnosť je podľa kritikov hlavným zdrojom neistoty. ISDP ↗
🔥 Mohlo by vás zaujímať
📰
Ekonomika a biznis
Čína stavia najväčší megaprojekt svojho druhu na svete. Bude stáť 168 miliárd dolárov, môže mať vážne problémy
Ilustračná foto, Vodná elektráreň Baihetan: Profimedia Čína buduje systém priehrad, ktorý bude údajne vyrábať viac vodnej energie, ako ročne vyrobia Spojené št …
Politika (všeobecné)
Tibetský prezident: Tibet je křehký třetí pól. Když ho zničíte, ohrozíte budoucnost lidstva
My buddhisté na jedinou příčinu nevěříme. Ale Tibet trpí a rekordními vedry to odnášíte i vy Evropané, říká po katastrofálních povodních v Tibetu a Nepálu tibet …
Technológie
Nexperia po rozchode s Čínou hľadá výrobu v Indii. Spor, ktorý vlani ohrozil slovenské automobilky, sa presunul na súdy
Nexperia podpísala s indickou Tatou memorandum o výrobe čipov. Spor s čínskym vlastníkom, pre ktorý vlani hrozili odstávky áut, pokračuje na súdoch.
Geografické lokality
Z našej redakcie pôvodné
Všetko →
Útočník s nožmi napadol policajta pri izraelskom veľvyslanectve v Belehrade

Meloniová predloží rozpočtový zákon talianskej vláde

Flávio Bolsonaro po volebnej porážke odišiel do USA

Výletná loď s vyše 3 300 ľuďmi narazila v Bremerhavene do dvoch kontajnerových lodí

Švajčiarsky súd odsúdil Bielorusa za zmiznutie Lukašenkovho oponenta v roku 1999

Orbán za šéfa OSN? Podľa komentára WSJ ho tlačí Washington, Moskva ukazuje na Latinskú Ameriku

Srbsko deň po Vučićovi: zamestnanci RTS chcú nové vedenie, akademici dali rektorovi 72 hodín

Francúzsko pred protestom 24. októbra: Paríž zakázal demonštrácie, Macron zvolal spravodajcov, Le Penová v prieskumoch rastie