Čo hovorí NZZ
Podľa analytika denníka Andreasa Rüescha sa vojna dostala do novej fázy. Na fronte v Donbase sa postup takmer zastavil — Rusi v máji obsadili menej než 20 km², najmenej za zhruba dva a pol roka — a obe strany preto hľadajú rozhodnutie údermi na strategické ciele hlboko v tyle. Neue Zürcher Zeitung ↗Jadrom je diaľnica E-58, ktorú Rusko buduje ako spojnicu „Novorossija“ a ktorá vedie z ruského územia cez okupovaný juh Ukrajiny na Krym. Trasa vedie asi 100 kilometrov za frontom a dlho sa považovala za bezpečnú — pre bežné frontové FPV drony bola príliš ďaleko a diaľkové drony na ropné sklady sa zase nehodia na pohyblivé ciele. Túto medzeru Ukrajina podľa NZZ zaplnila novými strojmi: od polovice apríla pribúdajú útoky na ciele vzdialené 80 až 150 kilometrov od frontu. Nasadzuje drony FP-2 od ukrajinského výrobcu Fire Point (s náložou až 200 kg, na väčšie objekty) a najmä menšie a lacnejšie drony Hornet, ktoré vznikli v partnerstve s americkou firmou Perennial Autonomy bývalého šéfa Googlu Erica Schmidta — vďaka umelej inteligencii vraj dokážu krúžiť nad zásobovacou trasou a zaútočiť, keď rozpoznajú konkrétny typ vozidla.
Francúzsky analytik Clément Molin napočítal na tejto ceste túto jar 230 zásahov nákladiakov a cisterien. „Civilní vodiči kamiónov odmietajú trasu ďalej využívať,“ píše NZZ s odvolaním na ruské zdroje, „a poistky na takú prepravu už neexistujú.“ Výsledkom je benzínová kríza, ktorú denník dokladá aj reštrikciami v pohraničnom Belgorode a na niektorých čerpacích staniciach v okolí Moskvy.
Čím sa tento pohľad líši
Slovenský čitateľ počúva o ukrajinských úderoch najmä cez optiku eskalácie. Premiér Robert Fico dlhodobo varuje pred zatiahnutím Európy do vojny a Volodymyra Zelenského označuje za prekážku mieru. Pred eskaláciou varuje aj Washington: americký minister zahraničia Marco Rubio po útoku na Petrohrad povedal, že riziko vystupňovania vojny je „reálne“, keďže Kyjev čoraz lepšie zasahuje hlboko v Rusku. Le Figaro ↗ Kyiv Post ↗ Ukrajina pritom útok označila za odvetu za ruské údery, ktoré podľa Kyjeva zabili najmenej 23 ľudí, z toho sedem v Kyjeve.NZZ kladie dôraz inam — nie na morálku, ale na vojenský efekt. Drony nemajú len ponížiť Putina v deň otvorenia jeho ekonomického fóra v Petrohrade (hoci aj to sa stalo). Majú uškrtiť zásobovanie Krymu: železničné trajekty zničili námorné drony, sklad vo Feodosii je takmer vyradený a jedinou zostávajúcou trasou je automobilový trajekt z Krasnodarského kraja. Rozsah civilnej palivovej krízy potvrdzujú aj nezávislé západné médiá — opísali ju CNN aj exilový Moscow Times, podľa ktorých Ukrajina systematicky rozširuje údery na ruské ropné zariadenia. CNN ↗ The Moscow Times ↗
Limity tohto pohľadu
NZZ je konzervatívny švajčiarsky denník s analytickým, prozápadným pohľadom — paralelný komentár Andreasa Rüescha nesie titulok „Päť znakov, že Rusko stráca prevahu vo vojne“. Časť obrazu stojí na ruských telegramových kanáloch a na počte 230 zásahov od jediného francúzskeho analytika, čo sa nedá nezávisle overiť. A denník sám tlmí očakávania: na vojenské dôsledky si treba počkať. Ruská armáda si pri rozdeľovaní paliva zaistí prednosť, takže nedostatok dnes dolieha najprv na civilistov na okupovanom polostrove, nie na vojakov. Skutočný zlom by nastal až vtedy, keby drony začali systematicky ničiť aj muničné transporty.Čo sleduje hotinfo
- Či sa kríza prenesie z civilného sektora na ruskú armádu — teda či Ukrajina zasiahne aj muničné kolóny na juhu, nielen cisterny.
- Ruskú odpoveď: po Petrohrade hrozí intenzívnejšie bombardovanie Kyjeva, ktorému chýba munícia pre systémy Patriot.
- Postoj Washingtonu — či Rubiove varovanie pred „eskaláciou“ ovplyvní americké dodávky zbraní Kyjevu.
- Dosah na letnú turistickú sezónu a náladu obyvateľov na anektovanom Kryme.
- Spoločný plán Nemecka, Francúzska a Británie zapojiť Putina do rokovaní, o ktorom informoval Bloomberg.
