Čo odhalil Financial Times
Podľa Financial Times sa rozhovory vedú cez kanály NATO a týkajú sa rozmiestnenia takzvaných lietadiel s dvojakou schopnosťou — stíhačiek, ktoré dokážu niesť konvenčnú aj jadrovú výzbroj, spravidla strojov F-35A. Defense News ↗Program dnes stojí najmä na piatich krajinách, kde sú rozmiestnené americké jadrové bomby B61 — Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku. Financial Times do širšej skupiny schválených hostiteľov lietadiel s dvojakou schopnosťou zaraďuje aj Britániu, ktorej rola je však odlišná. CNBC ↗
Novinka je geografická. Záujem hostiť tieto stroje prejavili krajiny, ktoré ležia najbližšie k Rusku — Poľsko a niekoľko pobaltských štátov. Defense News ↗
Kľúčové je načasovanie. Washington podľa FT zvažuje tento krok ako signál, že jeho záväzok voči NATO platí — práve vo chvíli, keď sťahuje časť konvenčných vojakov z Európy a tlačí na spojencov, aby viac platili za vlastnú obranu. Jadrový dáždnik tak má vyvážiť menšiu americkú konvenčnú prítomnosť na kontinente. CNBC ↗
Prečítajte si tiež: Trump prijal rozhodnutie stiahnuť časť vojakov z Nemecka
Východ pýta, Západ váha
Práve tu je príbeh bohatší, než ako ho podali domáce spravodajstvá. Východné krídlo a západ aliancie reagujú na rovnakú úzkosť — že na americké záruky sa už nedá spoľahnúť naveky — dvoma opačnými spôsobmi.Varšava chce konkrétne americké kapacity čo najbližšie. Bývalý prezident Andrzej Duda už vlani argumentoval, že "hranice NATO sa v roku 1999 posunuli na východ, tak po dvadsiatich šiestich rokoch by sa mala posunúť aj infraštruktúra". Atlantic Council ↗ Premiér Donald Tusk súbežne rokuje s Francúzskom o Macronovom jadrovom dáždniku a začiatkom marca pripustil, že Poľsko sa raz bude usilovať o vlastné jadrové zbrane. Bloomberg ↗
Berlín ide inou cestou. Kancelár Friedrich Merz odmieta nemecký národný arzenál, no dôraz kladie skôr na európsku zložku odstrašenia postavenú na francúzskych a britských hlaviciach — teda na väčšej nezávislosti od Washingtonu než na ďalších amerických bombách na nemeckej pôde. German Marshall Fund ↗
A samotné východné krídlo nie je jednoliate. Kým Varšava a niektoré pobaltské štáty tlačia na rozšírenie, Slovensko, Maďarsko a Česko pristupujú k novým zbraniam v regióne zdržanlivo. Reálnym testom ich postojov bude summit V4 23. júna v Budapešti.
Prečítajte si tiež: Summit V4 bude 23. júna v Budapešti, dorazia aj Babiš a Fico
Limity tohto pohľadu
Treba čítať aj limity tohto rámca. Financial Times číta tému cez optiku transatlantickej bezpečnostnej debaty a dôvery spojencov v USA — teda cez otázku, ako presvedčiť východ, že Amerika neodíde. Menej priestoru dostáva opačné čítanie: že americké hlavice pár stoviek kilometrov od Kaliningradu môžu rovnako dobre destabilizovať ako odstrašiť.Celý príbeh navyše stojí na troch anonymných zdrojoch. Žiadny činiteľ Pentagonu ani NATO ho nepotvrdil pod menom a podľa jedného z nich nie je dohoda blízko. Je to teda skôr meranie nálad v aliancii než hotové rozhodnutie — a časť médií, napríklad CNBC, ho rovno čítala cez optiku zbrojárskych akcií. CNBC ↗
Čo sleduje hotinfo
- Summit NATO v Ankare 7.–8. júla — najbližší veľký politický míľnik, pred ktorým by mohlo padnúť rozhodnutie.
- Či niektorý činiteľ Pentagonu alebo NATO plán potvrdí pod menom (zatiaľ tak neurobil nikto).
- Ktoré konkrétne pobaltské štáty oficiálne požiadajú o hosťovanie strojov s dvojakou schopnosťou.
- Reakcia Moskvy a otázka Kaliningradu, ktorý by sa ocitol v dosahu nových základní.
- Summit V4 23. júna — postoj Roberta Fica a Andreja Babiša k jadrovému rozšíreniu na východné krídlo.
