Vo filipínskom Senáte padlo 15 výstrelov. Dela Rosu chráni Senát pred zatykačom ICC

Vo filipínskom Senáte padlo v stredu večer približne pätnásť výstrelov — minúty po tom, čo do budovy Senátu vstúpilo viac než desať ozbrojených mužov vo vojenských uniformách. Senátor Ronald „Bato" Dela Rosa, bývalý šéf filipínskej polície počas Duterteho protidrogovej kampane, je v Senáte zabarikádovaný od pondelka. Al Jazeera ↗

Vláda úmysel zatknúť senátora popiera. Prezident Ferdinand Marcos junior krátko po výstreloch vyhlásil, že do Senátu „nevstúpili žiadni vojaci, vojenský personál ani agenti Národného vyšetrovacieho úradu (NBI)". Minister vnútra a miestnej správy Jonvic Remulla doplnil: „Sme tu, aby sme zabezpečili budovu, nie aby sme zatkli senátora Dela Rosu." The Manila Times ↗ Dela Rosa zatiaľ čelí zatykaču Medzinárodného trestného súdu (ICC, International Criminal Court) pre vraždu ako zločin proti ľudskosti, ktorý súd v Haagu odpečatil 11. mája. The Washington Post ↗

Streľba v Senáte je len jednou z troch súbežných kríz, ktoré tento týždeň zasiahli dynastiu Duterteovcov. V ten istý pondelok 11. mája Snemovňa reprezentantov druhý raz schválila ústavnú žalobu (impeachment) na viceprezidentku Saru Duterteovú, najstaršiu dcéru exprezidenta. A v Senáte zároveň prebehla výmena vedenia: pro-Duterteovskí zákonodarcovia odvolali predsedu Vicenta Sotta a nahradili ho Alanom Peterom Cayetanom, blízkym spojencom rodiny. The Diplomat ↗

Streľba uprostred patovej situácie

Podľa Al Jazeery padli výstrely v stredu večer v Manile — minúty po tom, čo do budovy vstúpilo viac než desať ozbrojených mužov v maskáčových uniformách. Z verejne dostupných informácií nie je jasné, kto strieľal, a zranenia neboli okamžite hlásené. Al Jazeera ↗

Dela Rosa cez videoprenos na Facebooku tesne pred streľbou vyzval podporovateľov, aby prišli k Senátu: „Apelujem na vás. Dúfam, že mi pomôžete." V samostatnom prejave doplnil: „Chcú ma odviezť do Haagu. Stal som sa šéfom filipínskej polície, aby som pracoval — a takto sa mi to vracia?" Asia Times ↗ Ešte v stredu predpoludním verejne požiadal armádu o ochranu a vyzval bývalých kolegov v uniformovaných zložkách na podporu. Sám zároveň tvrdí, že nevolá po násilí. Rappler ↗

V parlamente je Dela Rosa fyzicky neprístupný od pondelka, keď do budovy prišiel hlasovať pri výmene vedenia Senátu. Agenti NBI sa ho pokúsili zadržať priamo na chodbe, no Dela Rosa im podľa kamerových záznamov zo Senátu ušiel a predseda Senátu Alan Peter Cayetano za ním zamkol dvere. Cayetano podľa denníka The Guardian vyhlásil, že „senátor Bato bude pod ochranou zákona aj Senátu v súlade s našimi pravidlami a filipínskymi zákonmi". The Guardian ↗

„Bato" — bývalý policajný generál

Šesťdesiatštyriročný Ronald „Bato" Dela Rosa je bývalým policajným generálom. Narodil sa v meste Santa Cruz v provincii Davao del Sur a na svojom prvom pôsobisku v meste Davao si vyslúžil prezývku „Bato", čo v cebuánčine znamená „kameň". The Guardian ↗

Šéfom filipínskej národnej polície (PNP) bol od 1. júla 2016 do 19. apríla 2018 — práve v týchto mesiacoch ICC dokumentoval zabíjanie, za ktoré je dnes stíhaný. Hneď po nástupe podpísal Memorandum 16-2016 s názvom „Project Double Barrel", ktorým formalizoval celonárodnú drogovú kampaň. V teréne ju polícia vykonávala cez operáciu Tokhang — slovo zložené z cebuánskych výrazov „tuktok" (zaklopať) a „hangyo" (presviedčať): policajti chodili od dverí k dverám a vyzývali ľudí podozrivých z užívania alebo predaja drog, aby sa prihlásili úradom. ICC dnes tvrdí, že najmenej časť operácií viedla k systematickým vraždám podozrivých. The Washington Post ↗

Súd ho považuje za „nepriameho spolupáchateľa" pre vraždu ako zločin proti ľudskosti. Skutková vzorka, na ktorej súd zatykač postavil, zahŕňa 32 zabití medzi júlom 2016 a aprílom 2018 — malú vzorku z tisícov obetí. Ich celkový počet ľudskoprávne organizácie odhadujú na 12 000 až 30 000, oficiálne policajné štatistiky uvádzajú približne 6 250 mŕtvych v drogových operáciách do roku 2022. Human Rights Watch ↗

V roku 2019 sa Dela Rosa stal senátorom, v roku 2025 si svoj mandát obhájil — skončil tretí s viac než 20 miliónmi hlasov. V Senáte predsedá výboru pre verejný poriadok a nebezpečné drogy.

Tri krízy v jednom týždni

Streľba v Senáte je len najviditeľnejšou časťou krízy, ktorá tento týždeň zasiahla dynastiu Duterteovcov.

V pondelok 11. mája prijala Snemovňa reprezentantov pomerom 257 ku 25 návrh na druhú ústavnú žalobu na viceprezidentku Saru Duterteovú. Sara sa tým stala prvou vysokou filipínskou ústavnou činiteľkou, ktorá čelí impeachmentu dvakrát. Prvý raz bola obvinená vo februári 2025, Najvyšší súd však vec v júli 2025 zrušil pre ústavnú prekážku. Aktuálne obvinenia zahŕňajú zneužitie 612,5 milióna pesos (10 miliónov dolárov) z tajných fondov Úradu viceprezidenta a Ministerstva školstva, nevysvetlené majetkové prírastky a — medzi najvážnejšie patrí — údajný plán zavraždiť prezidenta Marcosa, jeho manželku a predsedu Snemovne reprezentantov Martina Romualdeza. Time ↗ Senát ju bude súdiť — na odsúdenie treba dvojtretinovú väčšinu, na zablokovanie odsúdenia jej pri plnej účasti 24 senátorov stačí deväť hlasov.

V ten istý pondelok ICC odpečatil zatykač na Dela Rosu, ktorý súd vydal už 6. novembra 2025 a držal pod pečaťou. The Washington Post ↗

A tretí blok: pro-Duterteovskí senátori v tom istom čase odvolali predsedu Senátu Vicenta Sotta III. a nahradili ho Cayetanom, ktorý je rodine Duterteovcov blízky. Práve preto Dela Rosa prišiel v pondelok do Senátu — hlasovať pri tejto výmene vedenia. Pre Senát naklonený Duterteovcom je dnes Dela Rosov hlas aritmeticky cenný: pri procese o ústavnej žalobe na Saru musí udržať tesnú väčšinu lojálnu rodine, ktorú strata Dela Rosu môže narušiť.

Marcos vs. Duterte: aliancia, ktorá sa otočila

Filipínsku politiku dnes formuje konflikt dvoch dynastií. Pred prezidentskými voľbami 2022 sa rodiny Marcosovcov a Duterteovcov spojili: Ferdinand Marcos junior získal najvyšší úrad, Sara Duterteová sa stala viceprezidentkou. Aliancia mala podľa analýzy Asia Times slúžiť najmä na to, aby chránila Rodriga Duterteho pred medzinárodným trestným stíhaním. Asia Times ↗

Marcos sa však od Duterteovcov postupne odvrátil. V marci 2025 jeho vláda Rodriga Duterteho zadržala a umožnila jeho odovzdanie ICC. Duterte je odvtedy vo väzbe súdu v Haagu a patrí medzi najvyššie postavených ázijských politikov, ktorých ICC dostal pred svoje senáty.

Filipínsky Senát dnes ovládajú Duterteho spojenci a v stredu k Dela Rosovi prišli štátne zložky podriadené výkonnej moci. Vláda však popiera, že by išlo o pokus zatknúť senátora. Vstup ozbrojených mužov do parlamentnej budovy je v parlamentnej demokracii ústavne citlivá situácia — najmä ak pri ich príchode padli výstrely. NPR ↗

Filipíny opustili Rímsky štatút v roku 2019

Právny argument Dela Rosu znie, že ICC nemá jurisdikciu a domáce filipínske orgány ho nemôžu zatknúť, kým o veci nerozhodne Najvyšší súd. Jeho advokáti už podali petíciu, ktorou žiadajú zastavenie akéhokoľvek zatknutia alebo odovzdania. Asia Times ↗

Filipíny totiž z Rímskeho štatútu vystúpili v marci 2019 — rozhodnutie podpísal sám Duterte v reakcii na ICC vyšetrovanie drogovej vojny. Súd však trvá na tom, že má jurisdikciu nad činmi spáchanými ešte počas členstva krajiny, teda do roku 2019. Skutky, ktoré ICC Dela Rosovi pripisuje, súd datuje medzi júl 2016 a apríl 2018 — teda do obdobia členstva. Odovzdanie Rodriga Duterteho v marci 2025 ukázalo, že Marcosova vláda je za istých okolností ochotná s ICC spolupracovať.

Paralela s Putinovým ICC zatykačom z marca 2023 je len čiastočná. Rusko Rímsky štatút nikdy neratifikovalo. ICC sa v Putinovom prípade neopiera o jurisdikciu nad Ruskou federáciou, ale o územnú jurisdikciu cez Ukrajinu: Kyjev, hoci tiež nie je signatárom súdu, jeho jurisdikciu prijal podľa článku 12(3) Rímskeho štatútu pre činy spáchané na vlastnom území. ICC press release ↗ Filipínska situácia stojí na inom základe: Manila sa zo súdu odhlásila, no za činy spáchané pred odchodom zostáva pred ním zodpovedná.

Čo to znamená pre Manilu — a pre Haag

Situácia v Senáte je pre Filipíny ústavnou skúškou. Krajina má prezidenta, ktorý ICC pomáha stíhať svojho politického protivníka, a Senát, ktorý priamo proti tomu chráni druhého obvineného. Ak ozbrojené zložky začnú konať bez jasného súhlasu vedenia Senátu, prídu otázky o civilnej kontrole armády. Ak naopak Senát udrží Dela Rosu mimo dosahu štátnych orgánov, Marcosova vláda bude čeliť otázkam, či vie splniť záväzky voči ICC.

V pozadí celej drámy zostáva otvorené, či a kedy odovzdá Manila Dela Rosu súdu v Haagu. Marcos už raz umožnil vydanie bývalého spojenca ICC. Pri Dela Rosovi je však situácia politicky citlivejšia, keďže ide o úradujúceho senátora. Rozsah parlamentnej imunity pri zatykači ICC je jadrom dnešného právneho sporu. Otázka, či sa medzinárodné právo môže dotknúť aktívnych zákonodarcov, alebo či ich štát môže ochrániť parlamentnou procedúrou, sa práve testuje pred kamerami.

Čo sleduje HotInfo