Artemis II úspešne odštartovala. Čo vám ostatné médiá nepovedia o najdrahšej jazde v dejinách

NASA v noci z 1. na 2. apríla o 00:35 stredoeurópskeho letného času úspešne vypustila raketu SLS s loďou Orion a štvorčlennou posádkou smerom k Mesiacu. Médiá po celom svete hovoria o historickom momente. No za oslavami sa skrýva príbeh, o ktorom väčšina z nich mlčí. NASA ↗

Raketa Space Launch System odštartovala z Kennedyho vesmírneho centra na Floride. Na palube lode Orion sedia veliteľ Reid Wiseman, pilot Victor Glover, špecialistka misie Christina Kochová a Kanaďan Jeremy Hansen — prvá žena, prvý černoch a prvý neameričan na ceste k Mesiacu. Všetky systémy fungujú nominálne, solárne panely sa rozložili a posádka je v poriadku. NBC News ↗

Lenže na otázku, čo presne táto misia robí, je odpoveď prekvapivo skromná.


ČO ARTEMIS II SKUTOČNE ROBÍ — A ČO NIE

Orion obletí Mesiac a vráti sa na Zem. Nepristane. Nevstúpi na stabilnú obežnú dráhu okolo Mesiaca — použije takzvanú preletovú trajektóriu (free-return), pri ktorej pri najbližšom priblížení prejde približne 6 400 kilometrov od povrchu. Pre porovnanie: Apollo 8 v roku 1968 vstúpilo na lunárnu orbitu a obletelo Mesiac desaťkrát vo vzdialenosti 112 kilometrov. CBS News ↗

Z pohľadu orbitálneho letu bolo Apollo 8 ambicióznejšie. Obe misie však mali zásadne odlišné ciele — Apollo 8 overovalo navigáciu k Mesiacu, Artemis II testuje úplne nové životné systémy lode Orion s posádkou na palube: vzduch, vodu, navigáciu a komunikáciu v hlbokom vesmíre. Je to v podstate skúšobná jazda pred budúcimi pristátiami. Dôležitá, no nie práve to, čo si väčšina ľudí pod pojmom návrat na Mesiac predstavuje.


TEPELNÝ ŠTÍT: PROBLÉM, KTORÝ NASA OBIŠLA ZMENOU TRASY

Pri návrate Artemis I v decembri 2022 sa z tepelného štítu lode Orion odlamovali kusy materiálu na približne 100 miestach. Ochranná vrstva AVCOAT praskala a odpadávala spôsobom, ktorý počítačové simulácie nepredpovedali. NASA ↗

NASA identifikovala problém v správaní materiálu AVCOAT — pri zahrievaní sa vo vnútri štítu uvoľňovali plyny, ktoré nemali kadiaľ uniknúť, vytvárali vnútorný tlak a spôsobovali praskanie. Agentúra vykonala rozsiahlu analýzu s viac ako 100 testami naprieč celou krajinou. NASA ↗

Namiesto výmeny štítu, ktorá by misiu oneskorila o ďalšie jeden až dva roky, NASA zvolila úpravu trajektórie návratu — skrátila čas, počas ktorého loď preskakuje atmosférou, aby sa znížilo zahrievanie. Nezávislá komisia pod vedením bývalého letového riaditeľa Paula Hilla tento prístup jednomyseľne schválila a podľa NASA modelovanie aj pozemné testy potvrdili, že upravená trasa udržuje tepelné a štrukturálne zaťaženie v bezpečných medziach. Budúce misie už počítajú s poréznejšou verziou AVCOAT. NASA ↗

Otázkou zostáva, prečo tento jav nebol plne zachytený pri pozemných testoch.


4,1 MILIARDY ZA JEDNORAZOVÚ RAKETU

Každý štart SLS stojí približne 4,1 miliardy dolárov. Celkové výdavky na program Artemis presiahli 93 miliárd. Pôvodne mal SLS stáť 5 miliárd a letieť v roku 2016. Namiesto toho stojí štvornásobok a prvýkrát letel v roku 2022. NBC News ↗

Casey Dreier z Planetary Society to zhrnul: Táto raketa mala pôvodne letieť v roku 2016 a stáť 5 miliárd. Teraz stojí asi 20 miliárd. NBC News ↗

Štyri motory RS-25 na prvom stupni SLS boli pôvodne navrhnuté ako znovupoužiteľné — lietali na raketoplánoch desiatky misií. Na SLS sa po každom štarte vyhodia do oceánu. Každý stojí desiatky miliónov dolárov.

Na porovnanie: SpaceX Falcon Heavy vynesie nižšiu, ale porovnateľnú záťaž za približne 150 miliónov dolárov a čiastočne sa dá opätovne použiť. Starship, ktorý NASA sama vybrala ako pristávací modul pre Artemis III, má stáť zlomok tejto sumy.


AKO VZNIKLA JEDNA Z NAJDRAHŠÍCH RAKIET V HISTÓRII

SLS vznikol na základe zákona z roku 2010, keď Kongres nariadil NASA vyvinúť ťažkú nosnú raketu z komponentov raketoplánov. Dôvod nebol technický, ale ekonomický — šlo o záchranu pracovných miest pre dodávateľov v štátoch senátorov, ktorí o programe hlasovali. Preto si SLS vyslúžil prezývku Senate Launch System. NBC News ↗

Kontrakty sú nastavené na princípe cost-plus — dodávatelia dostávajú zaplatené za náklady na vývoj, nie za výsledok. Podľa kritikov to motivuje firmy najímať čo najviac ľudí a pracovať čo najpomalšie. Hlavnými dodávateľmi sú Boeing pre hlavný stupeň, Northrop Grumman pre pomocné motory a Lockheed Martin pre Orion. NBC News ↗


BUDÚCNOSŤ SLS JE NEISTÁ

Vo februári 2026 nový šéf NASA Jared Isaacman zrušil plánovanú vylepšenú verziu SLS Block 1B a rozhodol sa štandardizovať program na súčasnej verzii Block 1. Zrušil aj vývoj nového mobilného odpaľovacieho zariadenia za miliardu dolárov. SpaceNews ↗

Artemis III, ktorá mala byť prvým pristátím na Mesiaci, bola predefinovaná na testovací misiu na nízkej obežnej dráhe v roku 2027. Skutočné pristátie sa posunulo na rok 2028. SatNews ↗

A tu je zaujímavý paradox celej misie: keď astronauti nakoniec pristanú na Mesiaci, nezosadí ich tam SLS. Pristávací modul bude Starship od SpaceX. Posádka poletí na SLS k Mesiacu, tam prestúpi do Starshipu, pristane a vráti sa späť do Orionu.


PREČO TO AJ TAK STOJÍ ZA TO

Napriek všetkým otázkam okolo rozpočtu a technických kompromisov, Artemis II nie je zbytočná misia. Je to prvý test lode Orion s ľudskou posádkou. Overuje systémy, od ktorých budú závisieť životy astronautov pri budúcich pristátiach. Victor Glover sa stane prvým černochom a Christina Kochová prvou ženou za hranicou nízkej obežnej dráhy. Jeremy Hansen je prvý neameričan na ceste k Mesiacu. NASA ↗

Posádka má prekonať rekord Apollo 13 v najväčšej vzdialenosti človeka od Zeme — 405 500 kilometrov oproti 400 171 kilometrom z roku 1970. CBS News ↗

A ak sa Orion vráti bezpečne 10. apríla, bude to dôkaz, že ľudstvo dokáže opustiť nízku obežnú dráhu aj v 21. storočí — aj keď debata o tom, koľko by to malo stáť a akou raketou, sa týmto štartom určite nekončí.