Albánske protestné účty mizli z Instagramu po nahláseniach. Aktivista tvrdí, že nahlasovateľ dostal 1 800 dolárov

Instagram obmedzil alebo vypol desiatky účtov, ktoré tri mesiace dokumentovali protesty v Albánsku, a z ďalších odstránil videá. Nezisková organizácia Repro Uncensored, ktorá prípady digitálnej cenzúry dokumentuje, hovorí o koordinovanej vlne nahlásení pre porušenie autorských práv. V jednom prípade podľa nej postihnutý aktivista tvrdí, že sa mu nahlasovateľ priznal k odmene 1 800 dolárov v kryptomene. Repro Uncensored ↗

Premiér Edi Rama akúkoľvek účasť vlády odmieta a tvrdí, že albánske inštitúcie na taký zásah nemajú ani kontakty, ani technické kapacity. Spor sa medzitým presunul od platformy k hádke s európskou stranou o jednu grafiku. Euronews Albania ↗

Nahlásenie pre autorské práva ako páka

Repro Uncensored zverejnila zistenia 31. augusta. Podľa nej boli zasiahnuté desiatky aktivistov a občianskych platforiem, ktoré spolu oslovujú stovky tisíc ľudí doma aj v diaspóre. Vzor sa opakuje: videá miznú v rýchlom slede, na jeden účet príde niekoľko nahlásení v priebehu minút a profily založené po predchádzajúcom zablokovaní sa stanú terčom znova. Nahlásenie pre autorské práva je pritom podľa organizácie najmenej kontrolovaná a najľahšie zneužiteľná časť moderovania — obsah aj celý účet vedia zmiznúť skôr, než platforma overí, či nahlasovateľ materiál vôbec vlastní. Repro Uncensored ↗

Menovite ide napríklad o novinárku Alesiu Burnaziovú, ktorej Instagram začal odstraňovať videá 19. augusta po takmer troch mesiacoch spravodajstva z Tirany. Časť z nich sa vrátila potom, ako Meta uznala, že odstránenie bolo chybné. Aktivistovi Arjanovi Kocimu zablokovali účet so 40-tisíc sledovateľmi a nové, ktoré si založil, tiež. Práve on podľa organizácie tvrdí, že sa mu človek podávajúci nahlásenia priznal k odmene 1 800 dolárov v kryptomene za zásah proti viacerým účtom. Študentská platforma Studentët Denoncojnë s približne 85-tisíc sledovateľmi je nedostupná od 9. júna. Repro Uncensored ↗

„Väčšina prípadov ide podľa rovnakého vzoru: účty sú terčom opakovaných nahlásení pre porušenie autorských práv a platformy ich obmedzia alebo vypnú skôr, než zistia, či sú tie nároky oprávnené," hovorí zakladateľka a výkonná riaditeľka organizácie Martha Dimitratou. Podľa nej sa infraštruktúra platformy mení na nástroj cenzúry vo chvíli, keď si aktér v zlej viere môže vymazanie politických hlasov zaplatiť. Organizácia zároveň výslovne dodáva, že podozrenia aktivistov na prepojenie s albánskou vládou zatiaľ nie sú nezávisle preukázané. Meta okrem jednotlivých priznaných chýb dôvody zásahov verejne nevysvetlila. Repro Uncensored ↗

Poslanci hlásia zablokované účty

Politickú váhu dostala vec vo štvrtok, keď nezaradená poslankyňa Marjana Koçeku — donedávna členka vládnucej Socialistickej strany — vyhlásila, že zablokovaných je vyše 200 instagramových stránok s obsahom z protestov. Medzi nimi má byť oficiálna stránka poslanca Agrona Shehaja, ktorý vedie stranu Mundësia, a účet informatika a aktivistu Genta Progniho. Overený počet to nie je — Balkanweb v ten deň napočítal 23 menovite známych profilov. Balkanweb ↗

„Naša vláda toto právo na medzinárodných fórach obhajuje fanaticky, ale doma sa ho za každú cenu a každým prostriedkom pokúša zbúrať," napísala Koçeku s odkazom na to, že online bezpečnosť a kybernetické útoky proti slobode prejavu boli práve v tých dňoch hlavnou témou európskych komisárov na Bledskom fóre. Dodala, že vec už nahlásila inštitúciám Európskej únie. Shehajova strana uviedla, že účet zmizol bez varovania a poslanec pripravuje právne kroky na jeho obnovu. Instagram k dôvodu zablokovania verejne nič nepovedal. Euronews Albania ↗

Študent a aktivista Jurgen Shpërdhea, ktorý na proteste stojí od prvého dňa, opísal svoj prípad v televízii News24. Účet mu podľa neho zmizol počas práce a bez e-mailu o možnosti odvolania, ktorý Meta v takých prípadoch posiela — jediná správa, ktorá mu prišla, sa týkala zrušenej platby za modrú fajku. „Nezverejnili sme žiadne zneužívajúce materiály, maximálne sme vyslovili slová občianska neposlušnosť," povedal. Gazeta Shqiptare ↗

Spor sa presunul od platformy ku grafike

Európska demokratická strana, proeurópske centristické zoskupenie, ktoré patrí medzi uznané európske politické strany, žiadala od Tirany odpoveď. „Sloboda prejavu a politický nesúhlas sú základné demokratické práva. Krajina, ktorá postupuje smerom k členstvu v Únii, musí chrániť každý pokojný kritický hlas," uviedla v stanovisku. Jej generálny tajomník Sandro Gozi, taliansky politik, ktorý sedí v europarlamente za Francúzsko, zároveň požiadal Metu o vysvetlenie a o to, aby sa situáciou zaoberala Európska komisia. Podľa neho sa nedá vysvetliť ako technická porucha, keď desiatky opozičných a aktivistických účtov napojených na to isté hnutie zmiznú takmer súčasne. Gazeta Shqiptare ↗

Rama odpovedal na sieti X. Európskych demokratov označil za „agitátorov", ktorí šíria nehanebné insinuácie a nízku formu propagandy, poprel akékoľvek zapojenie vlády a naznačil, že za kampaňou môžu byť „tie isté zlomyseľné zdroje", ktoré podľa neho živili takzvanú revolúciu plameniakov aj chaos v španielskej Ceute. Protest podľa neho aj tak už vyprchal. Balkanweb ↗

Gozi na to verejne pripomenul, že jeho strana albánsku vládu z ničoho neobvinila — pýtala sa Mety a žiadala Komisiu, aby sa na vec pozrela. „Premiér Edi Rama, urážky nie sú odpoveďami na otázky," napísal. Rama reagoval v piatok nadránom znova: „Nie, toto je ďalšie dno. To, čo som neznášal, bola vaša nehanebná vizuálna insinuácia, a fakt, že ju odmietate riešiť, presne ukazuje, akí ste demokrati. Je mi ľúto!" Otázka, kto nahlásenia koordinoval a kto ich zaplatil, tak zostáva otvorená, kým sa dvaja aktéri dohadujú o obrázku. Euronews Albania ↗

Prečo je to viac než albánska kauza

Protesty sa začali koncom mája proti luxusnému projektu za 1,4 miliardy eur, ktorý má vyrásť na chránenom pobreží v oblasti Zvërnec a Vjosa-Narta a na ostrove Sazan a stojí za ním firma Affinity Partners Jareda Kushnera, zaťa amerického prezidenta. Z environmentálnej námietky sa stalo hnutie proti vláde, korupcii a beztrestnosti. Aktivisti hovoria, že práve pre obmedzené a nepriateľské pokrytie v tradičných médiách sa Instagram, Facebook a TikTok stali hlavným kanálom, ktorým protest dokumentujú a komunikujú so zahraničnou tlačou aj s európskymi politikmi. Repro Uncensored ↗

To potvrdzuje aj pohľad zvonka. Lorin Kadiu, ktorý vedie občiansky spravodajský kanál Citizens Channel a každý večer vysiela z protestov na YouTube, pre denník El Mundo povedal, že ide o najdlhšiu a najintenzívnejšiu demonštráciu od pádu režimu v roku 1991. Priamy policajný a inštitucionálny tlak je podľa neho mierny, „paralelne sa však na internete vedie ďalší protest", v ktorom aktivisti hlásia neustále kybernetické útoky a nútené sťahovanie obsahu. Reportérka agentúry AP Zana Cimiliová pre ten istý denník dodáva, že vláda nedala najmenší signál, že by menila postoj, a Rama projekt naďalej bráni ako najväčšiu zahraničnú investíciu krajiny. El Mundo ↗

Novinár a analytik Lufti Dervishi pre El Mundo hovorí, že vláda stavila na opotrebenie — vyhýba sa priamej odpovedi na politické požiadavky, projekty obhajuje ako legitímne investície a spolieha sa, že hnutie bez lídrov samo vyhasne. Najbližší tlak sa podľa neho môže presunúť z ulice do súdnych a inštitucionálnych ciest: špeciálna prokuratúra SPAK už vyšetruje nadobudnutie pozemkov pri Zvërneci a Európsky parlament žiadal moratórium na nové povolenia a stavebné zásahy v chránených územiach, kým sa albánska legislatíva nezosúladí s únijnými štandardmi. Albánsko pritom patrí spolu s Čiernou Horou k najpokročilejším kandidátom na vstup do Únie. El Mundo ↗

Prečítajte si tiež: Ako Le Monde vidí albánsku „revolúciu plameniakov": po 65 dňoch protestov Rama stále odmieta odstúpiť

Sté zhromaždenie vyjde na pondelok

Štvrtok bol 96. dňom vzbury. Ľudia sa zišli na Skenderbegovom námestí, prešli k úradu vlády a odtiaľ k takzvanému Bezpečnostnému bloku, štvrti okolo vládnych sídel, kde pred policajným komisariátom číslo 3 žiadali prepustenie zadržaných z protestu 1. septembra. V piatok, teda v 97. deň, sa mali o desiatej ráno stretnúť pred súdom a popoludní opäť pred úradom vlády. Balkanweb ↗

Pozornosť sa upiera na pondelok 7. septembra, keď protest dosiahne sto dní a organizátori chcú obkľúčiť celú budovu úradu vlády. Na sobotu 12. septembra ohlásil aktivista Artan Daci z Londýna príchod kolóny z diaspóry a vyzval na občiansku neposlušnosť, ktorá má zostať pokojná. Slovenské ani české médiá o tejto vlne cenzúry ani o samotnom stom dni zatiaľ nenapísali nič — za posledné tri týždne sa v ich produkcii nenachádza k albánskym protestom jediný titulok. Balkanweb ↗

Foto: Protestný pochod na bulvári Dëshmorët e Kombit v Tirane 21. júna 2026 s transparentom „Nové Albánsko" a tabuľou žiadajúcou väzenie pre Ramu aj pre opozičného lídra Berishu. Autor Albinfo, cez Wikimedia Commons, CC BY 4.0. Snímka je zmenšená.