Vojenský expert o divokom roku s Trumpom: Ak USA napadnú Grónsko, Čína sa neuspokojí iba s Taiwanom

Zlom vo vojne na Ukrajine môže prísť už tento rok, predpovedá rakúsky vojenský analytik Gustav Gressel. Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N. Ak Trump napadne Grónsko, Putin a Si Ťin-pching budú oslavovať a NATO sa zrúti, hovorí rakúsky vojenský analytik Gustav Gressel. Peking sa v takom prípade nezastaví pri Taiwane a Rusko by v konflikte s Európou mohla zastaviť iba porážka na Ukrajine. Vo veľkom rozhovore sme sa rozprávali: Začnime Trumpom. Pre vás ako vojenského analytika musí byť celkom výzva sledovať jeho zámery, nie?  Každý deň je iný. Obávam sa, čo bude ďalej, pretože Venezuela bola preňho úspech. Voľby do kongresu sú za rohom a on má okolo seba veľa pochlebovačov. Nikto ho nebrzdí, takže si myslím, že buď mu to pomôže, alebo ak voľby dopadnú zle, zahraničná politika bude jediná vec, ktorú bude môcť robiť, takže sa zameria na ňu – pretože v domácej politike či obchode mu rastie konkurencia. Momentálne má chuť na zahraničnú politiku, hoci pôvodne si myslel, že bude prezidentom zameraným na domácu politiku. Zdá sa, že sa mu to teraz zapáčilo. Vyzerá to tak, že si hľadá ľahké obete. Venezuela nebola až taká ťažká. Irán by bol zložitý, ale myslím si, že tam zostane pasívny. Nedávne vyhlásenie, že Irán prestal strieľať do protestujúcich, rovnako ako veľa iných Trumpových vyhlásení neodráža realitu, ale je to skôr v štýle: „Práve som vyhlásil víťazstvo a nechcem sa tým viac zaoberať. Je to príliš zložité.“ Také Grónsko, naopak, môže byť stále témou. Keď hovoríte o úspechu, myslíte to z operačného hľadiska?  Áno, presne tak. Musím však povedať, že stále nepoznáme veľa detailov. Zaujímali by ma podrobnosti – vieme, že americké spravodajské služby prenikli vo Venezuele veľmi hlboko. Videli sme, že Venezuelčania nekládli veľký odpor a že väčšina odporu prichádzala od kubánskych jednotiek a operatívcov. Zdá sa teda, že vnútri Venezuely nastal veľký rozkol a pravdepodobne takpovediac darovali Madura Trumpovi ako trofej – alebo aspoň veľa ľudí nebolo príliš nešťastných či ochotných proti tomu niečo robiť. Samozrejme, môžeme len hádať a špekulovať o hĺbke spravodajského prieniku a spolupráce niektorých z nich. Ako dlho to vydrží, je tiež dobrá otázka, v závislosti od toho, ako sa Trump zachová. Trump neskrýva, že mu ide o ropu a na demokracii mu až tak nezáleží. Niektorí analytici to prirovnávajú k ropnému imperializmu. Je to ten prípad? Je pravdepodobne strata času hlboko Trumpa analyzovať a snažiť sa racionálne vysvetliť, čo robí. Nemyslím si, že je za tým nejaký ucelený koncept. Medzi republikánmi sú rôzne frakcie, ktoré sa ho snažia tlačiť rôznymi smermi. Rubio veľmi chcel túto operáciu. Veľmi ho znepokojuje Kuba a snaží sa šíriť americký vplyv a demokraciu. Je to jediný človek v administratíve, ktorý sa o tom snaží hovoriť. Ale ostatní ho brzdia. Nakoniec je to o Trumpovej nálade a o tom, čo si myslí, že môže urobiť. Je to v jeho vlastnej hlave. Nemali by sme to škatuľkovať. Pravdepodobne to nie je žiadny koncept. Je skôr ako veľké batoľa, ktoré objavuje nové hračky, hrá sa s nimi, ak je to zábava, robí to ďalej, a ak nie, tak prestane. To, čo nás v Európe znepokojuje najviac, je jeho nová hračka – Grónsko. Tá posadnutosť, keď otvorene hovorí, že mu je jedno, akým spôsobom ho získa – vojensky, peniazmi, anexiou –, ale chce ho mať. Grónsko sa pritom vyjadrilo veľmi jasne. Nechcú byť kúpení, nechcú byť anektovaní, nechcú byť Američanmi. Ako veľmi by sme sa mali báť, že sa niečo stane? Pretože predpokladám, že z vojenského hľadiska nemôžeme urobiť nič, ak sa Spojené štáty rozhodnú Grónsko anektovať. Áno, to je ten problém. Je to uskutočniteľné, je to