Čo som sa naučil o ľuďoch

Tri lekcie z prvej línie behaviorálnych experimentov. Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N. Autor je behaviorálny a experimentálny ekonóm Keď sa povie verejná politika, mnohí ľudia si predstavia veľké reformy, miliónové investície alebo komplikované zákony. Naša skúsenosť však ukazuje, že často stačí oveľa menej. Správanie ľudí totiž ovplyvňujú aj malé zmeny, ktoré boli pri navrhovaní verejných politík dlhodobo prehliadané, aj keď môžu zásadne ovplyvniť ich účinnosť: vhodná komunikácia, správne načasovanie či predvolené nastavenie. No a práve návrhom takýchto zmien a ich následným testovaním sa zaoberá behaviorálna a experimentálna ekonómia. Za posledné tri roky sme v spolupráci s verejnými inštitúciami realizovali už niekoľko desiatok behaviorálnych experimentov. Niektoré dopadli presne podľa teórie, iné nás mierne prekvapili a zopár z nich úplne vyvrátilo pôvodné očakávania. Z našej práce vyplývajú tri kľúčové zistenia, ktoré by mali formovať spôsob, akým štát pristupuje k zlepšovaniu verejných politík. Mnoho ľudí si myslí, že neplatenie daní je najmä o podvodoch. Naše skúsenosti však naznačujú, že to tak nemusí byť. Veľmi často sa totiž stáva, že ľudia dane neplatia nie preto, že by chceli podvádzať, ale skrátka preto, že nemajú dostatok informácií, nerozumejú zákonom alebo to jednoducho odkladajú. Práve tieto bariéry pomáha odstrániť zrozumiteľná a asertívna komunikácia zo strany štátu. Aj vďaka jednoduchým upozorneniam a lepšiemu vysvetleniu pravidiel sa každoročne podarí priniesť do štátneho rozpočtu až 6 miliónov eur. Naše experimenty ukázali, že zrozumiteľné a asertívne pripomenutia pomáhajú v rôznych oblastiach: Nemusí však nevyhnutne ísť iba o milé pripomenutia. Ak živnostníkov upozorníme na vysokú pravdepodobnosť odhalenia, začnú poctivejšie platiť sociálne odvody. Upozornenie na možné sankcie takisto pomáha, ale iba ak sú dostatočne vysoké. Toto zistenie sa potvrdilo pri „čiernych pasažieroch“ v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Rovnako dôležité môže byť aj správne načasovanie opatrení, čo sa potvrdzuje napríklad pri vyvracaní dezinformácií. Reakcia tesne pred vystavením dezinformáciám alebo tesne po ňom funguje, zatiaľ čo iné načasovanie už stráca účinok. Vysoko účinné sú taktiež predvolené nastavenia. Automatický vstup do schém dôchodkového sporenia dokáže významne ovplyvniť rozhodnutia ľudí sporiacich si na dôchodok, a to bez potreby ďalších opatrení. Predstava, že na rôzne problémy existuje jedno univerzálne riešenie, je síce lákavá, no naše skúsenosti ju skôr vyvracajú. Hoci niektoré princípy, napríklad význam zrozumiteľnej a asertívnej komunikácie, fungujú vo viacerých situáciách, väčšina opatrení je účinná len vtedy, keď je prispôsobená konkrétnemu cieľu a publiku.