Sweet Caroline vyšla v roku 1969 a odvtedy prežila dva celkom odlišné životy, každý zhruba po tridsať rokov. Až do konca deväťdesiatych rokov to vyzeralo, že skladba skončí v zaprášených kútoch oldies kompilácií pre AM rádiá — ako sympatický, ale trochu krotký artefakt z toho istého leta ako Woodstock. Potom sa stali dve veci naraz. Kritika začala Neila Diamonda prehodnocovať, lebo generácia recenzentov, ktorá jeho tvorbu odbavovala ako gýč, postupne odišla a mladší autori sa ho začali zastávať. A Sweet Caroline sa v obrate, ktorý nikto nečakal, stala „jock jam". Far Out Magazine ↗
Jock jam bol krátkodobý názov pre hlasnú, surovú hudbu, ktorou sa v deväťdesiatych rokoch rozprúdilo publikum na amerických štadiónoch a v halách — veci ako Whoomp! (There It Is) od Tag Team, Pump Up the Jam od Technotronic či Unbelievable od EMF. Vydavateľstvo Tommy Boy Records sa spojilo so športovou sieťou ESPN a od roku 1995 vydávalo sériu jock jam kompilácií. Neil Diamond sa síce na žiadnu z tých platní nikdy nedostal, ale medzi ich skladby sa aj tak vklinil ako stálica štadiónových playlistov. Far Out Magazine ↗
Prvým dielikom skladačky boli pravdepodobne americké stredoškolské a univerzitné dychové kapely, ktoré od šesťdesiatych rokov prerábali staré melodické hity na dychové aranžmány a hrali ich cez prestávky basketbalových a futbalových zápasov. Tam zrejme veľké davy prvý raz spievali „bah bah bah" mimo skutočného koncertu. Keď sa už pieseň so športom spájala na amatérskej úrovni, bolo len otázkou času, kedy po nej siahnu profesionáli: Carolina Panthers, vtedy nová franšíza NFL, ju do štadiónového playlistu údajne zaradili už v roku 1996 — patrne len pre podobnosť slov Caroline a Carolina. Far Out Magazine ↗
Najlepšie zdokumentovaná je ale bostonská vetva, a začína sa náhodou. Do Fenway Parku skladbu prvý raz pustila v roku 1997 zamestnankyňa Amy Tobey, ktorá mala na starosti hudbu — a to len preto, že jej známa práve porodila dcéru menom Caroline. Tobey ju potom hrávala poverčivo: iba medzi siedmou a deviatou smenou a iba vtedy, keď Red Sox viedli. Fixným zvykom sa pieseň stala až v roku 2002, keď do vedenia klubu prišiel Charles Steinberg. Nariadil ju púšťať v každom zápase v polovici ôsmej smeny bez ohľadu na stav, lebo veselá hudba podľa neho patrí do chvíle, keď ide domáci tím pálkovať. Boston.com ↗
Bostonské publikum k nej navyše pridalo vlastný text, dnes všadeprítomné „so good, so good, so good". Nikto nevie s istotou, kde sa vzalo, ale jedna z teórií vedie až do jesene 1986, keď na halloweenskom behu Monster Dash v Bostone vystúpil miestny spevák Pat Benti s coverovou kapelou Sha-Boom. „V podstate to bolo medley, ktoré začínalo skladbou I'm A Believer," spomínal Benti. „Na Monster Dash, pred asi pätnástimi tisícmi ľudí v kostýmoch, som ohlásil skladateľa Neila Diamonda a pustil sa do Sweet Caroline. A potom som začal improvizovať a hodil som tam to ‚so good, so good, so good'." Jeho spoluhráč Tony Baglio to v roku 2025 potvrdil. Far Out Magazine ↗
Verzia so „so good" sa stala hymnou Boston Red Sox presne v čase, keď sa tím premenil z večných porazených na viacnásobných šampiónov World Series. Definitívne sa do mestskej pamäti zapísala v roku 2013, keď po bombovom útoku na Bostonskom maratóne ľudia pieseň prijali ako symbol súdržnosti; predaje singla vyskočili a Neil Diamond ju prišiel na Fenway zaspievať osobne. Far Out Magazine ↗
Do Európy sa dostala vlastnou cestou a na Britských ostrovoch sa dodnes vedie spor, komu vlastne patrí. Severoírski fanúšikovia ju spievajú od roku 2005, keď ich tím zdolal Anglicko. Angličania si ju osvojili až na majstrovstvách Európy 2020: po víťazstve nad Nemeckom pustil wembleyský diskdžokej Tony Perry namiesto tradičného Vindaloo práve Sweet Caroline a skladba sprevádzala anglický tím po zvyšok turnaja až do finále. Na klubových tribúnach, u fanúšikov Aston Villy a Chelsea, pritom znela už dávno predtým. Severní Íri niesli tú výpožičku nelibo — moderátor Eamonn Holmes vtedy Angličanom odkázal, nech si nájdu vlastnú pieseň. Goal ↗
Je to učebnicový príklad piesne, ktorú jej publikum prepísalo. Diamond do partitúry žiadne „so good" nenapísal, Boston si ho tam pridal sám — a práve v tej podobe ju dnes pozná celý svet, od bejzbalových štadiónov cez futbalové tribúny až po hokejové haly.
Na SuperMusic.cz je text Sweet Caroline, ak si niekto chce to „so good" nacvičiť skôr, než ho na tribúne strhne dav.
Ilustračná fotka: Neil Diamond spieva Sweet Caroline v polovici ôsmej smeny Zápasu hviezd MLB 16. júla 2013. Foto: slgckgc / Wikimedia Commons, CC BY 2.0
Ako sa zo Sweet Caroline stala hymna štadiónov od Bostonu po Wembley
Videá
🔥 Mohlo by vás zaujímať
Hudba
Druhým koncertom v kariére Crosby, Stills & Nash bol Woodstock
Far Out Magazine sa pýta, či existuje desivejší začiatok kariéry. Trojica išla na pódium o tretej ráno.
📰
Chorvátska politika
Anglicko prišlo pre zranenia o 5 hráčov, medzi nimi sú Rice či Palmer
Anglicko čakajú na prelome septembra a októbra v A-divízii Ligy národov zápasy proti úradujúcim majstrom sveta zo Španielska, stretnú sa aj s Chorvátskom a dvak …
📰
Slovensko
Hubert na Slovensku končí. Aký bol jeho 200-ročný príbeh
Prešporskí vinári boli mimo Francúzska prví, kto prišiel s výrobou šumivého vína.
Geografické lokality
Z našej redakcie pôvodné
Všetko →
Koncerty Kanyeho Westa v Rusku boli oficiálne zrušené
Vláda má Budapešti poskytnúť 120 miliárd forintov
Ruské drony zasiahli dôležitý most v Kyjeve
Lev XIV. slúžil v Paríži omšu pre 700-tisíc ľudí
Aleksandar Vučić oznámil odchod z prezidentského úradu
Rumunské protidronové systémy neprešli preberacími testami. Deň nato spadol pri Suceave dron, stíhačky F-16 ho nezostrelili
O čom píše Slovensko: Generálna prokuratúra uzavrela kauzu MiG-ov, Fico zvolal tlačovku proti Žilinkovi. Koalícia ráta poslancov nanovo
René Benko má právoplatný trest dva a pol roka za podvodný úpadok. Odvolanie nepodala obžaloba ani obhajoba