Fotovoltika už nie je bez daní, firmy zaplatia aj za vlastnú elektrinu
Boom firemných fotovoltických elektrární na Slovensku pokračuje, no spolu s lacnejšou energiou prináša firmám aj čoraz zložitejší daňový režim. Mnohé podniky si pritom neuvedomujú, že od roku 2026 budú povinné platiť spotrebnú daň z elektriny aj v prípade, ak si ju vyrobia len pre vlastnú spotrebu a ďalej ju nepredávajú. K tomu sa v závislosti od spôsobu využitia vyrobenej elektriny pridáva aj daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty, čo môže zásadne ovplyvniť ekonomiku investície do obnoviteľných zdrojov. Inštalovaný výkon fotovoltiky na Slovensku dosiahol v roku 2024 nové maximum. Kým v roku 2023 pribudlo takmer 267 megawattov nových kapacít, vlani to bolo už 280 megawattov. Viac než polovica tohto výkonu pritom pripadla na firemné inštalácie. Podniky sa tak snažia znížiť účty za energie a zlepšiť svoj energetický mix, no zároveň sa dostávajú do hľadáčika finančnej správy, ktorá v posledných rokoch výrazne sprísnila kontroly najmä v oblasti spotrebných daní z elektriny. Ak firma vyrába elektrinu vo väčšom rozsahu, než potrebuje pre vlastnú prevádzku, a prebytky dodáva do siete alebo ich fakturuje nájomcom či iným odberateľom, stáva sa zdaniteľnou osobou. „Keď firma dodáva vyrobenú elektrinu do siete alebo nájomcovi priestorov, ide o dodanie tovaru, ktoré je predmetom DPH,“ upozorňuje daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant ThorntonĽubomíra Murgašová. V praxi to znamená, že elektrina podlieha 19-percentnej DPH, pokiaľ je miesto dodania na Slovensku. To, kto daň štátu odvedie, závisí od toho, či ide o domácu alebo zahraničnú firmu a či sa uplatní režim prenesenia daňovej povinnosti. Ešte väčšiu pozornosť si však vyžaduje spotrebná daň z elektriny. Od septembra 2025 sa hranica, od ktorej vzniká povinnosť platiť túto daň, zvýšila z pôvodných 10 kW na 50 kW inštalovaného výkonu. Elektrina vyrobená fotovoltickým zariadením s výkonom do 50 kW je od spotrebnej dane oslobodená. Ak však firma túto hranicu prekročí, stáva sa zo zákona elektroenergetickým podnikom a musí sa registrovať na colnom úrade. Spotrebnú daň pritom platí aj z elektriny, ktorú spotrebuje sama vo vlastnej prevádzke. Sadzba dane je nastavená na úrovni 1,32 eura za megawatthodinu a rovnaká má platiť aj v roku 2026. Podľa Daniely Šefčík Bičanovej z Grant Thornton má zvýšenie výkonového limitu len mierny finančný dosah. „Zvýšenie hranice výkonu na 50 kW má síce pozitívny, ale pomerne zanedbateľný finančný vplyv. Väčším prínosom je zníženie administratívnej záťaže pre výrobcov,“ hodnotí daňová odborníčka s tým, že výpadok príjmov štátu sa vyrovná nižšími nákladmi na správu dane. Firmy však majú možnosť, ako sa spotrebnej dani vyhnúť. Jednou z nich je nákup záruk o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré organizuje OKTE. Priemerné ceny záruk v posledných aukciách výrazne klesli a pohybujú sa pod hranicou jedného eura za megawatthodinu, teda pod úrovňou samotnej spotrebnej dane. Toto riešenie je však spojené s administratívnou náročnosťou a neistotou cien v ďalších aukciách. Ďalšou daňovou kapitolou je daň z príjmov. Príjem z predaja elektriny vyrobenej fotovoltikou sa štandardne zdaňuje sadzbou 21 percent, pri menších firmách so ziskom do 60-tisíc eur zníženou 15-percentnou sadzbou. Aj preto je z pohľadu daní často efektívnejšie maximalizovať vlastnú spotrebu vyrobenej elektriny, napríklad prostredníctvom batériových úložísk. Elektrina spotrebovaná vo vlastnej prevádzke totiž dani z príjmov nepodlieha. Daňové dopady sa nekončia ani pri samotnej prevádzke. Fotovoltické zariadenia možno daňovo odpisovať, no jednotlivé časti majú rozdielne doby odpisovania. „Solárne panely a batériové úložiská sa odpisujú šesť rokov, meniče osem rokov, zatiaľ čo nosné konštrukcie pevne spojené so zemou až dvadsať rokov,“ vysvetľuje Murgašová. Pre firmy to znamená potrebu rozdeliť investíciu na technologickú a stavebnú časť, aby mali odpisy nastavené správne.
Zdroj:
Prečítať celý článok