Posledný úkryt 2

Mnohé katastrofické filmy pracujú s podobným scenárom: k Zemi sa rúti obrovská kométa, spod povrchu sa derie nièivá sopka alebo nastane masívna tektonická udalos. Hrdinovia v panike utekajú pred nástrahami sveta do domnelého bezpeèia, èasto v extrémne krátkom èasovom limite. Presne to bol aj prís¾ub prvého Posledného úkrytu – intenzívna naháòaèka jednej rodiny, raz pokope, inokedy rozdelenej, ktorá sa snažila dosta do bunkra v Grónsku. Kométa Clarke napokon dopadla, uplynulo pä rokov a ¾udstvo prežíva v rôznych formách nového usporiadania. Rodina Garrityovcov mala šastie, že si našla útoèisko, a hoci sa èoraz èastejšie prejavujú známky klaustrofóbie (ako trefne poznamená jeden psychológ, nie je náhoda, že ich je dvakrát viac než chirurgov), nejako to zvládajú. John podniká èoraz riskantnejšie výpravy, ktoré mu však pomáhajú nielen s orientáciou, ale aj s prijatím novej reality – je lepšie pripravený na núdzový útek, ktorý nastane po tom, èo bunker znièí zemetrasenie a preživší sa musia zariadi nanovo. Lenže kam sa vyda zo vzdialeného Grónska? Nádej sa možno skrýva v západnej Európe, kde síce prebiehajú ažké boje, no hovorí sa, že v mieste dopadu kométy by mohol znovu prekvita život… Len máloktorý film sa sústreïuje na to, èo prichádza po katastrofe. Ako ¾udia zvládajú nový poriadok, èomu musia denne èeli a ako sa pokúšajú postavi spä na nohy. (Ak nerátame vlaòajšiu výbornú drámu Rebuilding, ktorá sa však zamerala len na hàstku nešastníkov po nièivom požiari.) V tomto smere dáva Posledný úkryt 2 s¾ubnú nádej a u ve¾kej èasti publika vyvoláva zvedavos. Prvých 15 – 20 minút ju aj celkom napåòa: odha¾uje aspekty prežívania, ako je dôraz na vyváženú stravu, pohyb èi mentálne nastavenie. John má vïaka povoleným výpravám do okolitého sveta istú výhodu – nezblázni sa z uzavretých priestorov, no na druhej strane èelí vysokým dávkam radiácie… Netreba však dlho èaka a Ric Roman Wough preradí na vyšší rýchlostný stupeò. Prichádza akcia, kvôli ktorej do kina zamierila väèšina divákov. Wough však nie je Emmerich – nesnaží sa natiahnu jednu sekvenciu na desa èi pätnás minút, a tak sú niektoré akèné pasáže kratšie, než by ste možno èakali. Platí to najmä pre momenty v prvej polovici filmu, ako Johnov útek spä na základòu èi opúšanie bunkra a beh k èlnom… Film sa tým rýchlo vracia do polohy jednotky: rodina je opä na cestách a sledujeme ju v road-movie móde od jednej zastávky èi hrozby k druhej. Zatia¾ èo prvý diel stavil na drásavé napätie a neúprosný èasový limit pred dopadom kométy, dvojka ho nahrádza skôr putovaním postapokalyptickou Zemou, poèas ktorého zisujeme, èo sa stalo v jednotlivých èastiach planéty. Island je na mape odpísaný prakticky okamžite, prvou významnou zastávkou sú anglické mestá. Je fascinujúce sledova, ako prežili ¾udia aj mimo bunkrov, hoci si obèas poviete, že ide skôr o výsledok scenáristickej náhody – tieto epizódy však slúžia ako povinné medzizastávky medzi jednotlivými akènými scénami. Posledný úkryt 2 má totiž štruktúru dobrej videohry. Nie je príliš dlhý, dokáže nasadi intenzívne momenty plné akcie a efektov a medzi nimi ponúkne priestor na vydýchnutie, dialógy a krátke zamyslenie. Práve stretnutia rodiny s inými preživšími obèas pôsobia ako vítaná pomoc od NPC postáv – potrebuje rodina auto? A zrazu sa k jednému dostane. Inokedy im ide o život, no muž, ktorý po nich spoèiatku strie¾a, sa ich ujme, lebo túži po spoloènosti (a možno má aj postranný úmysel). Katastrofy prichádzajú takmer na poèkanie, no poteší ich variabilita a èasto aj dobrý nápad. Raz ide o zemetrasenie, inokedy o tsunami, radiaènú búrku, a azda najpôsobivejším momentom je vyschnutý kanál La Manche, kde na hrdinov èaká pôsobivá séria výziev. Tu Waugh cite¾ne spomalí tempo a najmä v scénach na lanách èi provizórnych mostoch nad roklinami poriadne preverí fyzièku aj psychickú odolnos postáv. Práve tieto intenzívne pasáže patria k vrcholom filmu – v poslednej štvrtine držíte palce a ste zvedaví, èi kráter nepredstavuje len falošnú nádej a ako sa celý príbeh uzavrie. Poteší, že hoci si scenár pomáha náhodami a skratkami, nie je úplne prieh¾adný. Príjemnou správou je návrat Gerarda Butlera spolu s filmovou manželkou Morenou Baccarin. Toto duo funguje ve¾mi dobre a presvedèivo èelí rozlièným nástrahám sveta po apokalypse. Butler tu nie je len akèný hrdina, ale dostáva aj priestor na dramatickejšiu hereckú polohu, ktorá mu v zásade vychádza (kde sú tie èasy jeho roly z P.S. Milujem a…). Syn Nathan má už pätnás rokov, zmenil sa aj casting, no otvárajú sa nové možnosti jeho motivácií – tínedžer pôsobí sympaticky a v ažkých èasoch by sa pokojne dokázal aj za¾úbi. Posledný úkryt 2 síce nemá takú priamoèiaru a intenzívnu premisu ani takú nálož pamätných scén ako jednotka, no pôsobí inak – a to zámerne. Odráža totiž neobyèajne krutý až bezvýchodiskový stav sveta (keï opustíte jediné bezpeèné miesto, kam vlastne ís?). Jeho silnou stránkou je trvalý pocit stresu a obava o sympatickú rodinu a jej vzahovú dynamiku. ¼udský rozmer má v príbehu svoje pevné miesto, niekedy aj na úkor dlhších akèných sekvencií. Sledujete trojicu hrdinov, ich prekážky a rozmanité hrozby, a pri stopáži pod 100 minút tu jednoducho nie je priestor na nudu. Greenland 2: Migration (USA/UK, 2026, 98 min.)Réžia: Ric Roman Waugh. Scenár: Mitchell LaFortune, Chris Sparling. Hrajú: Gerard Butler, Morena Baccarin, Tommie Earl Jenkins, Trond Fausa, Amber Rose Revah, Gina Gangar ...