28 rokov potom: Chrám kostí

Éra rebootov, prequelov, sequelov, reštartov, remakeov a žmýkania silných znaèiek až do komatického kàèa býva pre divákov èasto únavná. Na druhej strane však sérii 28 dní potom aktuálna rehabilitácia v rukách veteránov Dannyho Boyla a Alexa Garlanda mimoriadne svedèí. Už minulý rok tvorcovia nahradili „dni a týždne - rokmi“ a nepravdepodobným pokraèovaním 28 rokov potom dokázali, že hororový zombie žáner môže fungova aj bez zombíkov klasického „romerovského“ strihu – a to s poriadnou dávkou šialenstva, emócií a grotesky. V druhom pokraèovaní plánovanej trilógie s podtitulom Chrám kostí tentoraz na palubu prizvali režisérku Niu DaCostu. Tvorivá partièka opä hodila do žánrového vzorca odistený granát a zamerala sa na jednu z najzaujímavejších postáv celej série, ba dokonca žánru ako takého. Stratený chlapec, šialený doktor a nekontrolovaná brutalita Chrám kostí priamo nadväzuje na predchádzajúcu èas a sleduje ïalší osud detského protagonistu Spikea. Kým prvý film trilógie rozvíjal jeho vzah s rodièmi, tentoraz je Spike proti svojej vôli vtiahnutý medzi skupinu obscénnych a brutálnych pseudosatanistov. Zatia¾ èo v predchádzajúcej kapitole Garland pracoval s pomerne citlivým a sofistikovaným motívom rodinných väzieb, pokraèovanie tieto nuansy bez milosti splachuje do záchoda. Spike sa ocitá medzi šialencami, ktorí sú síce extrémne brutálni, no zároveò fungujú ako akýsi ochranný val proti hordám šprintujúcich nakazených. Garland ako scenárista oboch filmov tak prechádza zo survival módu k vizualizácii absolútneho chaosu a šialenstva v nehostinnej postapokalyptickej dystópii. DaCosta na režisérskej stolièke spolu s Garlandom výrazne dupnú na plyn a v zobrazovaní brutality sa rozhodne nekrotia. Chrám kostí však nie je len prvoplánovým festivalom explicitnej krutosti. Násilie tu slúži ako nástroj na destilovanie nepriamoèiarej výpovede o svete po konci sveta. Ve¾kou pridanou hodnotou snímky je výraznejší priestor pre postavu doktora Kelsona v podaní Ralpha Fiennesa. Vzdelaný muž, ktorý sa fyzicky aj psychicky izoloval vo svojom apokalyptickom „projekte“ kostnice, dostáva v pokraèovaní ove¾a viac miesta — a ide o jedno z najväèších plusov filmu. Dej sa tak rozvetvuje do dvoch línií, ktoré sa spoèiatku len obchádzajú, no postupne sú gravitáciou réžie a scenára neodvratne priahované k sebe, až napokon dôjde k osudovému pretnutiu. Hoci je film na jednej strane prehliadkou obscénností a zvráteností, jeho emocionálnym jadrom sú práve Spikeov a Kelsonov svet. Kým chlapec bojuje o prežitie za každú cenu, doktor je so svetom – aj so sebou samým – zmierený. Jeho finálnou „kariérnou bodkou“ morového proroka je bizarný, no v jadre prekvapivo optimistický vzah s alfa „zombíkom“ Samsonom. Žiadny multiplexový comfort food Nia DaCosta má za sebou síce profesný aj komerèný preš¾ap v podobe rozpaèitej marvelovky The Marvels, no v Chráme kostí presvedèivo dokazuje, že filmárske remeslo a prácu s obrazom má pevne v rukách. Sympatické je, že sa nesnaží nasilu kopírova Boyleovo „iphonové“ filmové zrno, ale vizuálne si ide do ve¾kej miery vlastnou cestou. Nebojí sa explicitných jatkárskych obrazov, no zároveò má cit pre pôsobivé celky a premyslené kompozície. V spojení s Garlandovým scenárom ide o jasný „win-win“ efekt. Obe zložky sa navzájom dopåòajú, neparazitujú na sebe a spoloène vytvárajú krásne odpudivé univerzum. Scenár opä ponúka netradièný poh¾ad na tradièný zombie horor. Séria síce pracuje s estetikou hrozby živých màtvych, no de facto ide o zombie film bez zombíkov. Rados a vedomá hravos, s akou tvorcovia deformujú žánrové škatu¾ky a prekopávajú vychodené naratívne chodníèky, vyèarí znalému divákovi pobavený úsmev. Zároveò však nemožno vylúèi, že èas publika sa cez toto moderné a provokatívne poòatie látky len tak ¾ahko neprenesie. Progresívny prístup sa prejavuje na viacerých frontoch, no skutoèným korením snímky je až láskyplný vzah k obscénnosti, temnému hedonizmu a bizarnosti. Fiennesov Kelson je filmovým zjavom – postavou, ktorých je v žánri ako šafranu. Inteligentný a vzdelaný muž je síce v jadre kladnou figúrou, no zároveò sa ocitol na absolútnom psychickom dne, kde ho nad vodou držia len podivné iniciatívy, experimenty, „prevýchova“ nakazených a monumentálny projekt kostného paláca. Autorské trio Boyle / Garland / DaCosta doruèilo do multiplexov nemainstreamový kolotoè zvrátenosti, ale aj prekvapivo hlbokých myšlienok. Tie sú síce zavalené tonami goreu a utopené v litroch krvi, no divák ochotný sa k nim vie prepracova. Tento krvavý majsterštyk totiž klame telom a ponúka citlivú sondu o ¾udskosti vo svete, z ktorého sa ¾udskos vytratila. A v neposlednom rade aj jednu z najvýraznejších filmových hudobných performancií posledných rokov. 28 Years Later: The Bone Temple (UK, 2026, 109 min.)Réžia: Nia DaCosta. Scenár: Alex Garland. Hrajú: Jack O'Connell, Alfie Williams, Connor Newall, Erin Kellyman, Maura Bird, Ghazi Al Ruffai, Robert Rhodes, Emma Laird ...