Ako sa motivovať k zmene / Nie všetko je o pevnej vôli. Malé kroky v úprave režimu môžu mať veľký dosah na celkové fungovanie

Sebakontrola je ako sval, dá sa cvičiť, tvrdili mnohé motivačné knihy. Dnes už však vedci osvetľujú, že vôľové vlastnosti máme každý nastavené trochu inak a vplyv na ne má množstvo faktorov. Dnes napríklad vieme, že keď chce niekto zostať verný svojmu programu dňa či stravovaciemu režimu, veľmi záleží na tom, aké rozhodnutia urobil deň predtým. Napríklad to, kedy pôjdeme spať alebo koľko gramov bielkovín či vlákniny počas dňa zjeme, bude mať výrazný vplyv na to, ako na druhý deň zvládneme reagovať na ľudí okolo seba, či zvládneme dodržať termíny v práci alebo či nezjeme celú tabuľku čokolády. Súčasné vedecké štúdie dokazujú, že zvýšený príjem bielkovín počas dňa má skutočne vplyv na rozhodnutia v stravovaní počas nasledujúceho dňa. Vedci to vysvetľujú vyšším sýtiacim efektom bielkovín, ale aj dlhším časom trávenia. Rovnako má dodržiavanie pravidelného spánkového režimu zásadný vplyv na iks ďalších oblastí nášho života vrátane vôľových rozhodnutí, ktoré sú potrebné na zmenu. Ak chceme posilniť svoju vôľovú silu, odborníci odporúčajú minimalizovať pokušenia prostredníctvom štruktúrovaného prostredia. Vedci v štúdiách dokázali aj to, že vôľa sa vyčerpáva, ak je nadmerne namáhaná prílišným množstvom rozhodnutí a pokušení v krátkom časovom slede. Sociálny psychológ Roy Baumeister a jeho tím z univerzity v austrálskom Queenslande v laboratóriu pripravili pre účastníkov testu na stôl rôzne misy buď s voňavými čokoládovými sušienkami, alebo s reďkovkami. Jedna skupina si mohla slobodne vybrať, druhá skupina mala povolené len reďkovky. Následne všetkých účastníkov požiadali, aby prešli do ďalšej miestnosti, kde absolvovali geometrickú úlohu, no nikto netušil, že nemá riešenie. Experiment slúžil iba na otestovanie vytrvalosti ľudí. Účastníci, ktorí sa posilnili sušienkami, sa v priemere snažili 20 minút, než to vzdali. Účastníci, ktorí museli sušienkam odolať, to vzdali už po deviatich minútach. Ich sebaovládanie bolo už predtým vystavené skúške. Na základe experimentu s reďkovkami vedci dnes predpokladajú, že vôľa môže byť oslabená prílišným množstvom požiadaviek a rozhodnutí. Na základe tohto zistenia psychológia dospela k záveru, že vôľa by sa nemala vyčerpávať na vedľajšie veci. V praxi to znamená, že ak si stanovíte, že chcete dospieť k zmene v jednej oblasti života, mali by ste na to sústreďovať celú svoju energiu. Ak sa niekto rozhodne tento rok schudnúť desať kíl, nemal by sa zároveň snažiť dokončiť diplomovú prácu. Veľké predsavzatia si totiž môžu vzájomne konkurovať, čím sa bojkotuje zmena. Tento princíp môže platiť aj pri drobných rozhodnutiach dňa. Čím je menej rozptýlenia drobnými pokušeniami, tým väčšia je šanca, že človek vo svojom odhodlaní nezlyhá. Napríklad čo najmenej vecí na pracovnom stole dokázateľne zlepšuje pracovný výkon a dokončenie úloh. Nemať doma napečený celý plech koláča alebo nemať v špajze sladkosti pomáha dodržať predsavzatie obmedziť príjem cukru. Alebo odhlásenie sa z reklamných newsletterov pomáha nepodľahnúť zľavám v e-shopoch pri nakupovaní. Vybrať si jeden cieľ zmeny, ktorá je momentálne prioritná, pomáha na ceste k jej naplneniu rovnako ako vedomé obmedzenie možností výberu. Známa autorka motivačných podcastov Mel Robbinsová zaujala svojím jednoduchým pravidlom 5, 4, 3, 2, 1. Ide o päťsekundové pravidlo, ktoré predstavila pred viac ako desiatimi rokmi v TED-Talku a prinieslo jej obrovský úspech. Je to akýsi štartovací rituál na zastavenie zlých návykov. Ak sa človek chce niečomu vyhnúť alebo sa mu do toho jednoducho nechce, začne si odpočítavať od 5 do 1 a potom to urobí. Zazvoní budík a nechce sa vám vstať alebo si máte sadnúť k počítaču a dopísať článok na tému, ktorá vás nezaujíma? 5, 4, 3, 2, 1 a prekonajte sa. „Ak chcete zmeniť svoj život, musíte robiť veci, ktoré sú ťažké. Pretože váš mozog bojuje proti zmenám. Dôležitá je aj otázka, ktorá za tým stojí: prečo vlastne chcete niečo zmeniť,“ hovorí Mel Robbinsová v rozhovore pre nemecký týždenník Die Zeit. Ďalšou metódou, ktorá môže pomôcť pustiť sa do zmeny v niektorej dôležitej oblasti života, je podporiť odhodlanie urobiť prvý krok. Psychologický model, na ktorom je založená, sa volá Rubikonov model. Historicky tento výraz označoval hranicu medzi rímskou provinciou Gallia Cisalpina a samotným Talianskom. Keď Cézar so svojimi vojskami prekročil túto hranicu, znamenalo to vyhlásenie vojny rímskemu senátu. Dodnes platí, že pre toho, kto prekročil rubikon, už niet cesty späť. Aby sme sa motivovali k nepopulárnym rozhodnutiam, musíme identifikovať svoj vlastný rubikon, teda aký krok musíme urobiť, aby sme svoje predsavzatie skutočne dotiahli do konca. Pre niekoho to môže byť večer zbalená taška do fitka, pre iného tenisky pri posteli pripravené na rannú prechádzku. Niekomu v predsavzatí pomôže mať pripravené zdravé raňajky už večer v chladničke, aby sa nasledujúci deň naštartoval vyváženým jedlom. Inému pomôže mať večer pripravený zoznam nepríjemných úloh na ďalší deň, aby sa vyhol prokrastinácii. Celkovo môže pomôcť stanoviť si jednu zmenu, ktorá je pre nás tento rok najpodstatnejšia, nájsť si pomôcky, ktoré nám uľahčia sa k nej dopracovať, a pomenovať si vyšší zmysel, prečo je pre nás dobrá.  Neurovedec Andrew Huberman je pre mnohých ikonou v téme osobného rastu. Sebakontrola, osobná disciplína, pevná rutina dňa, štruktúra týždňa v stravovaní aj športe. To všetko sú oblasti, v ktorých na základe vedecky overených metód motivuje množstvo ľudí k zmene svojich návykov. V posledných mesiacoch na verejnosti vystúpil so zaujímavým priznaním.  V podcaste s Lewisom Howesom a neskôr aj v ďalších diskusiách uviedol: „Pôjdem s tým na verejnosť, nemám problém povedať, že verím v Boha.“  Opisuje biológiu, DNA a fungovanie ľudského tela ako dôkazy existencie vyššej sily alebo „Stvoriteľa“. Huberman v rozhovore s Chrisom Williamsonom hovorí, že urobil v živote veľa rozhodnutí, prevažne dobrých, ale ako päťdesiatnik ľutuje, že sa oveľa skôr nezačal modliť k Bohu. „Jedna vec, ktorú som si želal, aby som urobil skôr, bolo prestať odolávať hlasu v mojej hlave, ktorý mi hovoril: „Viem, myslím si, že Boh existuje, a budem sa modliť.“ Neustále som to od seba odháňal. Bolo to pre mňa nezlučiteľné s mojou predstavou, čo znamená byť vedcom.“  Jedným z dôvodov, prečo ho začalo zaujímať duchovno a náboženstvo, bolo, že si priznal, že cnosti môžu prichádzať aj prostredníctvom vecí, ktoré sú mimo nás. „Uvedomujem si, že to znie veľmi nevedecky, ale ak sa pozriete na vedu týkajúcu sa náboženského vierovyznania alebo viery vo vyššiu moc, alebo predstavy, že ľudia nemajú všetky odpovede ani kolektívne vedomie, zistíte, že pre všetko, od zotavenia sa zo závislosti až po zotavenie sa z obrovskej straty typu smrť blízkeho človeka existuje spôsob, ako sa zotaviť, a tým je náboženstvo.“  Začal si všímať, ako ľudia, ktorí trpeli ťažkými závislosťami alebo si prešli stratou viacerých detí, dokázali prekonať svoje zúfalstvo tým, že sa odovzdali vo svojom trápení Bohu. To ho presvedčilo, že Boh musí existovať.  Huberman hovorí, ako zrazu číta Bibliu a praktizuje modlitbu, čo predtým nebolo zlučiteľné s tým, čomu veril. „Mám päťdesiat a prvýkrát v živote, v celom svojom živote, som zažil dlhotrvajúce obdobia skutočného hlbokého pokoja, ako keby bolo všetko v poriadku a tak, ako má byť. Nie je to len nejaká malá mantra, myslím si, že je to preto, lebo som prestal tak tvrdo bojovať, aby som sa snažil kontrolovať všetko v sebe a vo svojom živote. V dôsledku toho bolo všetko oveľa ľahšie, stále je to výzva, ale oveľa, oveľa ľahšie, a je to na sto percent preto, lebo som sa poddal predstave vyššej sily,“  tvrdí dnes neurovedec. To, že aj najväčší motivátor k sebakontrole a zmene priznal, že najväčšiu zmenu a pokoj zakúsil, keď sa odovzdal Bohu, je v niečom oslobodzujúce.  Pomôžte nám šíriť hodnotné články a názory Prajete si vypočuť audioverziu článku? Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne. Pridajte sa k našim podporovateľom.